Zelený radar: Teplotné rekordy vo svete, prelomová novela u susedov aj zákon o krajinnom plánovaní ako premárnená šanca

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali do nášho výberu a stoja za to, aby ste si našli čas na ich prečítanie.

Globálna teplota sa do roku 2028 pravdepodobne zvýši o viac než 1,5 stupňa

Priemerná globálna teplota sa do roku 2028 pravdepodobnosťou až 80 % zvýši o viac než 1,5 stupňa Celzia, čo je cieľ z klimatickej konferencie v Paríži v roku 2015. Uviedla to Svetová meteorologická organizácia (WMO). Táto teplota by v období rokov 2024 až 2028 mala byť o 1,1 až 1,9 stupňa vyššia, než bola počas tzv. predindustriálneho referenčného obdobia (1850 – 1900).

Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) Európskej únie uviedla, že tohtoročný máj bol najteplejším májom v dejinách meraní. Teplota dosahovala rekordné hodnoty už dvanásty mesiac po sebe. Generálny tajomník OSN António Guterres v spojitosti s týmito predpoveďami vyjadril znepokojenie a žiadal zákaz na propagovanie fosílnych palív. Ľudstvo prirovnal k meteoritu, ktorý zabil dinosaury.

WMO potvrdila, že klimatický jav La Niňa sa v druhej polovici roka 2024 vráti a po mesiacoch teplotných rekordov prispeje k zníženiu teplôt. K zmene pravdepodobne dôjde v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov. Jav El Niňo, ktorý od polovice roku 2023 prispel k prudkému nárastu globálnych teplôt a extrémnemu počasiu na celom svete, ukazuje podľa WMO známky toho, že sa blíži ku koncu.

V Indii zažívajú najdlhšiu vlnu horúčav v histórii

Súčasná vlna horúčav v Indii je doteraz najdlhšia, niektoré časti severnej Indie sužuje od polovice mája, pričom teploty stúpajú nad 45 stupňov Celzia. „Toto bolo najdlhšie obdobie, pretože v rôznych častiach krajiny trvalo približne 24 dní,“ povedal v rozhovore pre denník The Indian Express vedúci Indického meteorologického ústavu (IMD) Mrutjundžaj Muhápatra.

Pokles teplôt sa očakáva, keď sa každoročné monzúnové dažde presunú tento mesiac na sever. Muhápatra však varoval, že bude nasledovať ešte horšie obdobie. „Ak sa neprijmú preventívne alebo ochranné opatrenia, vlny horúčav budú častejšie, trvalejšie a intenzívnejšie,“ povedal.

India je tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete, ale zaviazala sa, že do roku 2070 dosiahne uhlíkovo neutrálne hospodárstvo – dve desaťročia po väčšine priemyselných krajín Západu. V súčasnosti je pri výrobe energie v prevažnej miere závislá od uhlia. „Ľudská činnosť, rastúca populácia, industrializácia a doprava vedú k zvýšenej koncentrácii oxidu uhoľnatého, metánu a chlorovaných uhlovodíkov. Ohrozujeme nielen seba, ale aj naše budúce generácie,“ povedal Muhápatra.

Ako ukazuje vedecký výskum, zmena klímy spôsobuje, že vlny horúčav sú dlhšie, častejšie a intenzívnejšie. Posledná vlna spôsobila, že teplota v Naí Dillí sa vyrovnala doterajšiemu rekordu hlavného mesta 49,2 stupňom Celzia z roku 2022.

Česko otvára dvere agrovoltike

V Českej republike schválil senát revolučnú novelu o agrovoltike, ktorá prinesie novú energiu českému poľnohospodárstvu. Novelu musí ešte podpísať prezident. Ak sa tak stane, zákon začne platiť 1. júla tohto roku. Agrovoltika je dvojité využívanie pôdy pre poľnohospodárstvo a fotovoltiku. Navyše pomáha bojovať so samotnou zmenou klímy, ktorej prejavy budú čoraz častejšie ohrozovať úrodu farmárov alebo vinárov.

Podľa odhadov Zväzu modernej energetiky by využitie iba pol percenta poľnohospodárskej pôdy v Česku na súbežnú produkciu solárnej energie a poľnohospodárskych plodín viedlo k výrobe približne 15 terawatthodín čistej energie ročne.

Celoeurópsky potenciál na výrobu elektriny v poľnohospodárstve je pritom obrovský. Podľa prepočtov vedcov z univerzity v dánskom Aarhuse by európske agrovoltické inštalácie mohli mať výkon až 51 terawattov a vyrobiť 71 500 terawatthodín energie ročne.

V náraste miery recyklácie patríme medzi európskych lídrov

V porovnaní s inými európskymi krajinami nie je Slovensko v počte skládok odpadov žiadnou veľmocou. Vo svojej analýze to uviedlo občianske združenie (OZ) Priatelia Zeme – SPZ, ktoré porovnávalo dáta o odpadoch z 27 členských štátov Európskej únie (EÚ).

„Na základe porovnania celkovej produkcie odpadov a ich skládkovania v krajinách EÚ môžeme konštatovať, že Slovensko v tomto smere nie je žiadnou veľmocou. Ale v jednom ukazovateli predsa len patríme medzi najlepších, v porovnaní dosiahnutých výsledkov v recyklácii odpadov Slovensku patrí za rok 2020 tretia priečka,“ skonštatovali environmentalisti.

Na Slovensku je prevádzkovaných 81 skládok odpadov. Z toho 65 na komunálne odpady, osem na nebezpečné odpady a osem na inertný odpad. Porovnanie Slovenska s ostatnými krajinami EÚ v skládkovaní komunálnych odpadov potvrdilo, že nepatrí medzi skládkovacie veľmoci. „V náraste miery recyklácie patríme medzi lídrov v Európe,“ tvrdí OZ.

Environmentalisti sú presvedčení, že smerovanie odpadového hospodárstva na Slovensku je dobré a vidieť to podľa nich aj na dlhodobom vývoji výsledkov v odpadovom hospodárstve. „Ak sa pozrieme na vývoj nakladania s komunálnym odpadom na Slovensku medzi rokmi 2011 až 2022, tak je evidentný progres správnym smerom,“ podotkli.

Zámer zmenšiť Národný park Poloniny naráža na Plán obnovy

Správa Národného parku Poloniny pracuje na zámere zmenšiť ho na tretinu a zvyšok premeniť na prírodný park s nižšou ochranou. Sprístupnila mapu zámeru, podľa ktorého by z národného parku zostala po zmenách asi len tretina územia. Výmera národného parku by klesla z 29 805 na 11 350 hektárov.

Zvyšok by sa premenil na Prírodný park Poloniny-Nízke Beskydy, v ktorom platia menej prísne pravidlá pre ťažbu dreva či výstavbu. Národný park by sa roztrieštil na jedno väčšie a tri menšie územia, čo je proti zásadám projektovania národných parkov, kde územie má byť celistvé.

Nevôľu vyjadril Prešovský samosprávny kraj, ktorý do parku investoval 12 miliónov eur na výstavbu cyklotrás. Tento zámer je aj v konflikte s Plánom obnovy a odolnosti SR. Zrušenie veľkej časti národného parku je v rozpore s viacerými cieľmi a už realizovanými míľnikmi, na ktoré Slovensko zobralo peniaze. Národný park použil 1,3 milióna eur na výkupy pozemkov a ďalšie peniaze na rekonštrukciu terénnej chaty, ďalšie subjekty v regióne tiež čerpali alebo čerpajú prostriedky. Pri týchto ide o celkovo alokovaných 8 miliónov eur.

Spätné zmeny už realizovaných opatrení z Plánu obnovy nie je možné robiť. V takom prípade by Slovensku hrozili sankcie alebo vrátenie peňazí aj z iných častí Plánu obnovy. Mohlo by ísť o stovky miliónov. Podľa združenia My sme les rozbitie Národného parku Poloniny nie je cestou a štát by mal, naopak, do Polonín radšej investovať.

Vláda schválila zákon o krajinnom plánovaní

Vláda schválila na začiatku júna zákon o krajinnom plánovaní s viacerými pripomienkami. Legislatíva, ktorú predložilo ministerstvo životného prostredia v súlade s cieľmi plánu obnovy, má zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny a jej hodnôt. Vládny kabinet zároveň odporučil parlamentu prerokovať návrh v skrátenom legislatívnom konaní. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) reagovalo, že so skráteným legislatívnym konaním k návrhu nesúhlasí.

Novela je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu pripravená tak, aby z envirorezortu nerobila špeciálny stavebný úrad, ktorý bude sťažovať život mestám a obciam. Dáva naopak právo samosprávam vstupovať do diskusie o krajinnom plánovaní a zohľadňovať požiadavky a potreby miest a obcí. Význam centrálneho krajinného plánovania vidí v tom, že môže dať víziu širším vzťahom v území, z ktorého môžu benefitovať jednotlivé mestá a obce.

ZMOS v tejto súvislosti apeluje na vládu a premiéra, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a umožnili riadne legislatívne konanie. To má podľa predsedu združenia Jozefa Božika zaručiť kvalitnú právnu úpravu v oblasti krajinného plánovania a umožniť samosprávam aktívne sa zapojiť do odborných diskusií na dosiahnutie optimálneho riešenia a naliehavosti plánu obnovy. Zákon je podľa Božika citlivý pre miestnu samosprávu, a preto nepovažujú tento spôsob legislatívneho konania za korektný.

Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča reagoval, že krajinné plánovanie je kľúčové pre prípravu a zvládnutie klimatických zmien. „Predloženie návrhu zákona v prípade Tarabu je dané skôr motiváciou splniť míľniky plánu obnovy, konkrétne piatej žiadosti o platbu,“ poznamenal.

Podľa Kiču je neakceptovateľné, že takýto zákon je predložený bez medzirezortného pripomienkového konania a diskusie s odborníkmi. Legislatívu zároveň považuje za premárnenú šancu zachovať typický krajinný ráz Slovenska a pripraviť ho na dôsledky klimatických zmien.