Huby a húsenice rozkladajúce plastový odpad? Štúdie vyzerajú sľubne

Plastový odpad predstavuje desaťročia obrovskú ekologickú záťaž pre našu planétu. Obalové materiály, fólie, vrecia, tašky, fľaše, vrecúška. Toto je len zlomok výrobkov, ktoré nám „uľahčujú“ každodenný život. Čo však s takýmto odpadom?

Na praktickosť a pohodlnosť, ktorú nám prinášajú plasty sme si zvykli, avšak ako bumerang sa nám ich používanie vracia v podobe znečistenia životného prostredia. Spomenúť môžeme mikroplasty objavené v útrobách rýb či vtákov, živočíchov zapletených do plastového odpadu, zväčšujúce sa skládky odpadu či igelitové vrecká poletujúce len tak v priestore.

Veľký problém v tomto smere predstavuje polyetylén, jeden z najťažšie rozložiteľných plastov. Nachádza sa v mnohých výrobkoch, ktoré denne používame. Ide totiž o svetovo najviac vyrábaný syntetický polymér. Pri rozklade tiež produkuje najväčšie množstvo metánu a etylénu, v porovnaní s inými plastmi. Vedci zistili, že skleníkové plyny sa z neho uvoľňujú nielen pri dopade slnečných lúčov (tie sú iniciátorom procesu), ale aj v tme.

Musíme poznamenať, že polyetylén recyklujeme nedostatočne. A prírode trvá 100 až 400 rokov, kým si s týmto materiálom dokáže poradiť a rozložiť ho. Priam strašidelne vyznieva fakt, že za posledných 30 rokov sa celosvetová spotreba plastov zvýšila štvornásobne.

Hmyz aj plesne, ktorým „chutia“ plasty

Revolúciu v recyklácii môže predstavovať objav, týkajúci sa hmyzu, ktorý disponuje enzýmami rozkladajúcimi plast. A to už v priebehu pár hodín. Urýchli sa tým proces, ktorý bežne trvá v prírode roky. Túto pozoruhodnú schopnosť majú napríklad húsenice vijačky voštinovej či larvy potemníka. Samotné zvieratá nemajú byť recyklátormi, sľubná je identifikácia ich enzýmov, ktoré dokážu rozložiť plast.

Ďalšou nádejou je geneticky upravená pleseň Aspergillus nidulans – bežne sa nachádza v pôde a dokáže plastový odpad premeniť na látky, ktoré sa používajú na výrobu liečiv. Podobne sa chová aj huba Aspergillus tubingensis. Vedci ju objavili len nedávno a podľa najnovších zistení dokáže kus plastu rozložiť už v priebehu dvoch mesiacov.

Je jasné, že ako ľudstvo nebudeme schopní úplne vylúčiť plasty z každodenného používania najmä kvôli ich mnohým výhodám. Riešením je však ich množstvo redukovať a nachádzať nové spôsoby, ako degradovať syntetický plast za použitia živých organizmov.

Perspektívne vyzerá aj ďalší objav – systém, ktorý dokáže vďaka slnečnej energii premeniť plastový odpad a vzniknuté skleníkové plyny na udržateľné palivo. Takýto reaktor vyvíjajú na Univerzite Cambridge. Testy ukázali, že dokáže efektívne a rýchlo premeniť PET plastové fľaše a CO₂ na rôzne palivá na báze uhlíka.

Zdroj: Inovujme.sk