Knižnica v Prešove ako architektonické tvarovanie vedomostí

Návrh novostavby Štátnej vedeckej knižnice na špecificky tvarovanej trojuholníkovej parcele rešpektuje jej tvarovanie a polohu lokality, pričom predkladá aj riešenie predpolia knižnice, konverzie plôch parkoviska na námestie so zeleňou a vodnou plochou. Objekt knižnice spočívajúci na jednom podzemnom podlaží je nad terénom hmotovo rozdelený na dve časti. Nižšia trojpodlažná a vyššia päťpodlažná časť sú tvarované architektúrou odrážajúcou rôznu funkčnú náplň.

Spoločenskou časťou prvého objektu je vnútorná dvorana na prízemí v podobe zaskleného átria, v ktorom je verejná zóna knižnice s voľným prístupom návštevníkov. Nachádzajú sa tu absenčné služby, zázemie pre návštevníkov knižnice a komerčné služby ako literárna kaviareň, kníhkupectvo či copy shop. „Tento priestor na verejné stretávanie ľudí povyšuje knižnicu na kultúrne centrum, miesto odovzdávania informácií a šírenia vedomostí,“ približuje návrh jeho spoluautor Alexander Schleicher.

Verejnosti voľne prístupná časť prízemia je doplnená administratívnymi a technickými priestormi knižnice vrátane konferenčnej miestnosti. Druhé a tretie nadzemné podlažie nižšej časti objektu knižnice zastrešuje tichú zónu knižnice s kontrolovaným prístupom návštevníkov – voľný výber. Je určená pre registrovaných členov knižnice.

V prvých troch nadzemných podlažiach vyššej časti objektu je plánovaný samostatne prístupný administratívny blok zabezpečujúci fungovanie knižnice. Administratívna časť sa diferencuje podľa typu, zabezpečujúc vedenie knižnice, personálne a ekonomické fungovanie, bezpečnosť objektu i fondov, informačné technológie, ale aj starostlivosť o fondy. Na druhom až piatom nadzemnom podlaží vyššej časti objektu sú zároveň situované sklady – depozity knižnice.

Celozasklené plochy vstupu, parteru a voľného výberu s čitárňami odrážajú otvorenosť priestorov návštevníkom a zabezpečujú osvetlenie týchto častí prirodzeným svetlom. Aj administratívna časť vo vyššej časti objektu sa vyznačuje väčšími zaskleniami, avšak v kombinácii s plnými plochami z obkladov veľkoplošných kovových platní. Charakter obvodového plášťa odráža odlišné funkcie a so stúpajúcou výškou prechádza do prevažne plnej fasády s kovovým obkladom charakterizujúcim umiestnenie depozitov. Hmota administratívnej časti sa tak zdola nahor plynule mení z perforovanej, ľahkej na plnú, ťažkú hmotu depozitov, ktorá tvorí bezpečnú schránku pre uchovávané fondy.

Novostavba objektu knižnice je riešená ako inteligentná budova s nadradeným systémom regulácie celého objektu, ktorý ­ovláda fungovanie vykurovania, vzduchotechniky a osvetlenia, resp. zatienenia vnútorných priestorov. Vytvorenie kontrolovanej klímy v interiéri knižnice – predovšetkým v depozitoch – je podmienkou uchovania knižničného fondu v dobrom stave. S dôrazom na optimálne fungovanie prevádzky knižnice sa navrhuje moderný knižničný systém, ktorý predstavuje široké spektrum technológií od slaboprúdových inštalácií spolu s dostatočným vybavením objektu počítačmi až po špecifické, úzko špecializované knižničné technológie skladovania fondu, elektromagnetické a RFID technológie ochrany a správy knižničného fondu (systém rádiofrekvenčnej identifikácie knižničného fondu).

Záverom môžeme súhlasiť s názorom A. Schleichera, že návrh ŠVK v Prešove predkladá riešenie novostavby, ktorá bude architektonickým a prevádzkovým riešením i navrhovanými systémami predstavovať koncept vychádzajúci z tradícií knižníc. Nebude jej však chýbať patričná dávka nadčasovosti a vízia schopnosti adaptácie na požiadavky a technológie budúcnosti.

Názov diela: Štátna vedecká knižnica v Prešove
Hlavný investor: Štátna vedecká knižnica v Prešove
Hlavný projektant: architekti SPDe
Autori architektonického riešenia: Štefan Lichvár, Mária Lichvárová, Michal Petráš, Alexander Schleicher
Spolupráca: Martin Tribus, Ivana Tribusová, Tomáš Bartko
Predpokladaná realizácia: 2009 – 2010
Celkové náklady: približne 600 miliónov Sk
Plocha: 4 240 m²

(pet)
Vizualizácie: Ateliér SPDe