Príprava tunela Višňové prešla viacerými zmenami. Po tom, čo výstavbu prevzal nový zhotoviteľ, boli upravené viaceré aspekty stavebno-technického riešenia. Výstavba tunela bola rozdelená na dva samostatné celky – stavebnú a technologickú časť. Keďže stavebná časť sa realizuje v predstihu, príprava na technologické vybavenie tunela predstavuje špecifickú výzvu. Článok sa zaoberá rozpracovanosťou tunela a opisom zmien, ktoré nastali po prevzatí prác novým zhotoviteľom.
tunely
Tunel Bikoš s dĺžkou 1 155 m sa nachádza na rýchlostnej ceste R4 v úseku Prešov, severný obchvat, I. etapa (Prešov-sever – Prešov-západ). Článok približuje jeho hydroizolačný systém, realizovaný spoločnosťou Renesco, a. s.
Slovenská spoločnosť Uranpres, spol. s r. o., je v Poľsku podzhotoviteľom realizujúcim dva dvojrúrové cestné tunely s označením TD-1 a TD-2.
Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.
V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.
Vďaka uhlíkovej stope môžeme porovnať vplyv rôznych osvetľovacích sústav na globálne klimatické zmeny.
V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.
V tuneli Višňové zabetónovali poslednú klenbu. Podľa hovorkyne Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Evy Žgravčákovej má tunel dokončené základové pásy a sekundárne ostenie vrátane hĺbených častí tunela. Na betonáž nasadili päť betónovacích vozíkov a počas betonáží pracovalo v tuneli priemerne 300 ľudí.
Metrostav Norge AS razí cestný tunel medzi dvomi faerskými dedinkami. Ide o historicky prvú zákazku tejto spoločnosti na území Faerských ostrovov. Samotné razenie tunela by malo trvať 33 týždňov. Práce sťažuje nepredvídateľné počasie ale aj ovce.
Riešením by mohla byť územná kompenzácia. Kraj tvrdí, že trasovanie v dotyku s Národnou prírodnou rezerváciou Šúr prešlo niekoľkokrát posudzovaním vplyvov na životné prostredie.
Tunel Čebrať, ktorý je súčasťou stavby diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, dosiahol ďalší míľnik, a to prerazenie druhej, severnej rúry.
Zlepšenie dopravnej obslužnosti bratislavského regiónu je jednou z veľkých výziev, pred ktorou stoja dlhé roky štát aj samospráva. K zlepšeniu nepriaznivého stavu má prispieť dobudovanie obchvatu hlavného mesta –diaľnice D4.
Po podpise zmluvy v apríli 2021 začal nový zhotoviteľ s prípravou staveniska, pasportizáciou stavu tunela a následne po vypracovaní projektovej dokumentácie spoločnosťou Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. rozbehol stavebné práce.
Ako informovala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková, sekundárne ostenie, čiže finálny povrch tunela, je zabetónovaný na 460 z celkového počtu 477 klenieb.
Na stavbe liptovského úseku diaľnice D1 Hubová - Ivachnová v dĺžke takmer 15 kilometrov ešte pokračujú v razení severnej rúry tunela Čebrať z oboch strán. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., (NDS) do jej prerazenia ostáva ešte 77 metrov.