Kamenné námestie: Urbanistický hlavolam
Bratislavské Kamenné námestie netreba zvlášť predstavovať. Je to exponovaný priestor v centre mesta. Napriek tomu, že dominantná stavba obchodného domu je ocenenou architektúrou konca šesťdesiatych rokov 20. storočia, je neodškriepiteľným faktom, že územie dnes nepôsobí veľmi reprezentatívnym dojmom. Na príčiny tohto stavu a na možné riešenie sme sa opýtali tých najkompetentnejších.
Ako uviedol architekt Ivan Matušík, víťazný súťažný návrh na areál Kamenného námestia z roku 1960 sa pre neho stal významnou životnou udalosťou. „Ako tridsaťročný architekt som zároveň dostal príležitosť vybudovať v rámci Štátneho projektového ústavu obchodu so sídlami v Brne a Prahe bratislavský ateliér. V podkroví paláca na Laurinskej ulici vzniklo pracovisko, ktoré sa na štvrťstoročie stalo oázou tvorivého myslenia tridsaťčlenného kolektívu. Kamenné námestie bolo na našich doskách takmer desať rokov. Navrhovali sme progresívne dispozície a konštrukcie, montované podhľady, fasádne profily, spúšťacie portály i množstvo novátorských detailov dokumentujúcich poctivú architektonickú tvorbu. Fáza realizácie znamenala pre nás ďalšiu školu. Nasledovali ocenenia, publikovanie diela v domácej i zahraničnej odbornej tlači od Prahy a Viedne až po New York.
Po roku 1989 sa budova hotela Kyjev stala korisťou striedajúcich sa priekupníkov, špekulantov, a žiaľ, nie hoteliérov. Gamblerská herňa, ktorá nahradila konzumné strediská, roky ničila nielen hotelové interiéry, ale i ulicu. Ako je všeobecne známe, komplex budov na Kamennom námestí sa po bratislavskom Krematóriu radí k najvýznamnejším dielam modernej slovenskej architektúry sedemdesiatych rokov 20. storočia. Či uspeje podnet DOCOMOMO dať i tomuto dielu štatút národnej kultúrnej pamiatky, ukáže budúcnosť. Je to v kompetencii Pamiatkového úradu SR a ministerstva kultúry. Zdevastovaný a umŕtvený hotel Kyjev by však už dnes potreboval obnovu. Život obchodno-spoločenského centra sa nemôže obmedziť len na prevádzku obchodného domu. Špitálska ulica ako hlavná mestská radiála v celkovej dĺžke tisíc metrov si takisto žiada úpravy súvisiace s dynamickou, statickou i hromadnou dopravou. Zobytnenie ulice si vyžaduje nové stromoradie a komplexný uličný dizajn. V súčasnosti dozrievajú podmienky na to, aby vzácna lokalita priliehajúca k Námestiu SNP dostala novú tvár. Moje modelové stvárnenie z roku 2012 sa neobmedzuje len na plánované podzemné garáže. Nad nimi musí dominovať originálne architektonické dielo zodpovedajúce duchu 21. storočia.”
Generačná otázka a konzervatívny prístup
Napriek tomu, že sa verejnosti predstavovali rôzne vízie a vizualizácie k obnove námestia, k zásadným krokom doteraz neprišlo. Od roku 2007 je vlastníkom hotela Kyjev developerská spoločnosť Lordship, v súčasnosti jej patrí majoritná časť územia Kamenného námestia. Plány na znovuoživenie a opätovné sfunkčnenie tohto významného priestoru pozastavila kríza. Ako však uviedol Juraj Šaštinský, managing director spoločnosti Lordship, v priebehu minulého roka práce znovu nabrali na intenzite. Nesporným faktom je, že Kamenné námestie predstavuje pre centrum mesta mnohostranný problém a na jeho vyriešenie zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď.
Okrem už uvedeného vyjadrenia autora pôvodnej koncepcie architekta Matušíka, nás zaujímal názor Ing. arch. Viery Dvořákovej, vedúcej odboru pamiatkových území, archeológie a svetového dedičstva. K problematike zaujala toto stanovisko: „Územie, ktoré je dnes všeobecne označované ako Kamenné námestie, je súčasťou pamiatkovej zóny Bratislava –– Centrálna mestská oblasť. Historicky bola táto časť až do likvidácie v 2. polovici 20. storočia charakteristická blokovou zástavbou, typickou pre historické jadro Bratislavy. Zachytávajú ju už mapy z polovice 18. storočia. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa v súvislosti so zámerom výstavby obchodného domu zlikvidovali pôvodné štruktúry bez ich bližšieho spoznania. Na ich mieste vznikol rozsiahly solitér. Jeho koncepcia si vyžaduje väčšie odstupy od okolitej zástavby, nepredpokladá začlenenie do bloku. Tiež je zaujímavé, že neskôr vybudovaný hotel mal dosahovať približne výšku historickej dominanty, neďalekého Kostola sv. Alžbety, ale oproti pôvodným plánom sa budova o niekoľko poschodí zvýšila.
Komplex hotela Kyjev a bývalého OD Prior je dielo, ktoré reprezentuje vtedajší umelecký, architektonický a urbanistický názor. Práve v tejto súvislosti sa v tomto období nenávratným spôsobom zničilo viacero historických centier, príkladom sú napríklad Topoľčany, Prievidza alebo okraj historických centier Nitry, Prešova a Košíc. Všade na týchto miestach sa v tom čase etablovalo obchodné centrum, ktoré nerešpektovalo pôvodnú zástavbu a dodnes predstavuje nedoriešený problém začlenenia do jestvujúcich štruktúr. Takto zrejme mnohí z nás vnímajú aj priestor Kamenného námestia v Bratislave. Je neusporiadaný, chýba mu zjednocujúca myšlienka, ostali na ňom „výkričníky” starších stavieb niekdajšieho bloku. Osobne si myslím, že obaľovanie stojacej stavby a vytváranie ilúzie zaniknutého bloku nie je dobrým riešením. V každom prípade by pomohla forma súťaže, ktorá by možno vyvolala zrod nových myšlienok a nápadov, ako s týmto priestorom spoločne s Námestím SNP naložiť a dať mu podobu skutočného centra mesta. V súčasnosti totiž ako centrum nepôsobí, vyzerá pauperizovane a pripomína skôr zabudnutý kút.
 |
 |
Z hľadiska pamiatkovej ochrany je pri vyhlasovaní potrebné určiť aj predmet ochrany, čiže rozsah všetkého, čo sa má v budúcnosti rešpektovať, ostať autentické, chránené pre budúce generácie. V prípade komplexu na Kamennom námestí, i modernej architektúry všeobecne, je veľkou otázkou, čo je predmetom ochrany. Hovoríme o architektúre konca šesťdesiatych rokov a jej charakteristický výraz bol ovplyvnený práve mnohými materiálmi, ktoré už v tom čase boli užívateľsky diskutabilné a dnes sa považujú za nevhodné. Pri hodnotení použitých materiálov už teraz vieme, že musí prísť k náhrade za niečo iné. Do akej miery a čo všetko bude treba nahradiť, to je otázne. Architektúru predsa netvorí iba konštrukcia, ale aj detail, ktorý je pre nás veľmi dôležitý. Práve detail je nositeľom slohového výrazu. Pri zástavbe na Kamennom námestí potom vyvstáva otázka, čo vlastne má byť predmetom ochrany, keď aj mnohí z tých, ktorí presadzujú ochranu komplexu, v diskusii pripustia, že viaceré z detailov nie je potrebné zachovať, pretože ich technická úroveň je neudržateľná a na hranici životnosti. Túto verejnú diskusiu osobne vnímam trochu ako generačnú otázku. Generácia, ktorá zažila búranie pôvodnej zástavby, sa s hodnotením prínosu tejto zástavby vysporiada rozhodne ťažšie ako generácia, ktorá má tieto budovy v povedomí ako centrum, kam chodila s rodičmi a zažívala tam možno príjemné chvíle pri nákupoch.
V problematických urbanistických štruktúrach, kam určite patria dodnes nedoriešené zásahy 2. polovice 20. storočia, nemôžeme postupovať unáhlene, osobne zastávam v takýchto prípadoch skôr konzervatívne stanovisko. Podľa môjho názoru na otázku skutočnej hodnoty objektov totiž najlepšie odpovie overenie v dlhšom časovom horizonte. Zdá sa mi tiež dosť absurdné, že k pamiatkárom mnohí vzhliadajú ako k jedinému orgánu, ktorý môže vysloviť a presadzovať svoj názor a iní zas podľa toho, ako sa im to hodí, presúvajú na nás zodpovednosť za osud jednotlivých budov. Problém Kamenného námestia by malo riešiť vedenie hlavného mesta v spolupráci s vlastníkom pozemku a zabezpečiť, aby sa neopakovala obdobná situácia ako pri PKO.”
Bude súťaž?
Ako uviedla Viera Dvořáková, najmä intenzívna a konštruktívna spolupráca bratislavského magistrátu s vlastníkom pozemkov môže priniesť prijateľný výsledok. Juraj Šaštinský potvrdil, že investor si uvedomuje význam celého rozbiehajúceho sa procesu: „Rekonštrukcia Kamenného námestia si vyžadovala novú koncepciu, nové nápady a hlavne hľadanie ciest, ako uspokojiť požiadavky vedenia hlavného mesta i záujmy Bratislavčanov. Prijal som post riaditeľa pre Slovensko a Česko s vedomím, že táto úloha nebude ľahká a nebude mať ani krátke trvanie. Kamenné námestie a komplex hotela Kyjev a bývalého obchodného domu Prior je jeden z najdiskutovanejších urbanistických hlavolamov. Zo spoločenského i komerčného hľadiska je táto časť mesta umŕtvená a naliehavo si vyžaduje zmenu. Hodiny som strávil diskusiami s renomovanými slovenskými, no i európskymi architektmi, ktorí riešia problémy urbanizmu a mestskej architektúry aj v takých mestách, ako sú Hamburg či Praha. Čerpal som z ich skúseností inšpiráciu, ktorá by mohla pomôcť nájsť optimálnu odpoveď na špecifické podmienky zóny Kamenného námestia. Rovnako pozorne sme spolu s architektmi z ateliéru Siebert/Talaš a predstaviteľmi Pamiatkového úradu SR prihliadali na typický kolorit bratislavského centra a jeho detaily.
Platný územný plán zóny jeho problémy riešiť nedokáže, možnosť nápravy vidíme v jeho reforme. K vytvoreniu jeho novej podoby je potrebná urbanistická štúdia, vypracovali sme niekoľko variantov, ktoré neustále konzultujeme so všetkými zainteresovanými odborníkmi a zodpovednými mestskými inštitúciami. Podľa našej optimálnej predstavy by nový objekt mal zjednotiť všetky budovy na Kamennom námestí – hotel Kyjev, obchodný dom i staršiu zástavbu. Portfólio, kvalita a rozmanitosť funkcií, ktoré majú byť v komplexe zabezpečené, je z môjho pohľadu, ako developera, kľúčové. Tieto parametre pokladám za dôležitejšie ako počet metrov štvorcových.
Konkrétne údaje budú známe až po schválení urbanistickej štúdie zo strany magistrátu, predbežne však predpokladáme výstavbu 200 až 250 bytov strednej triedy, približne 40-tisíc m2 predajnej plochy, na ktorých bude dominovať súčasný nájomca obchodného domu Tesco a asi 50-tisíc m2 administratívnych priestorov. Nemôžem vynechať ani hotelovú časť komplexu – počítame s prevádzkou trojhviezdičkového štandardu. Podľa dopravnej štúdie, ktorú vypracovalo mesto, by malo vzniknúť asi 2 200 parkovacích miest na dvoch podlažiach podzemnej garáže.
Projekt revitalizácie a dostavby Kamenného námestia je dnes v štádiu prípravy. Keď dospejeme ku konečnému rozhodnutiu, ktoré bude zakotvené v zmene územného plánu zóny, chceli by sme vyhlásiť architektonickú súťaž na podobu revitalizácie a dostavby Kamenného námestia a tiež architektonicko-urbanistickú súťaž na stvárnenie verejného priestoru Kamenného námestia, Námestia SNP, Dunajskej a Špitálskej ulice. Kompletné prebudovanie lokality je dlhodobou záležitosťou. Ak by sa podarilo urbanistickú štúdiu schváliť ešte tento rok, začiatok výstavby by mohol byť reálny na prelome rokov 2013 a 2014.”
Strata funkcie a vzťahov
Dobrou správou pre obyvateľov mesta je, že nová koncepcia námestia vzniká postupne ako konsezus viacerých zainteresovaných strán. Tak ako je architekt Ivan Matušík hrdý na svoj projekt, bráni svoj koncept a dokonca aj dnes navrhuje riešenia, rovnako aj investorom oslovení architekti sú si plne vedomí svojej zodpovednosti a jedinečnosti zadania.
Ing. arch. Matej Siebert, PhD., je jedným z autorov urbanistickej štúdie a k výnimočnému projektu uviedol: „Lokalita v okolí Kamenného námestia bola v minulosti významným mestským priestorom. Ešte v osemdesiatych rokoch predstavovala skutočné centrum mesta ako súčasť námestia SNP. Dnešná realita je však už iná, územie okolo komplexu hotela Kyjev a bývalého obchodného domu Prior neplní funkciu centra, obchod sa presunul do novovzniknutých nákupných centier. Obchodný dom prešiel nutnou technickou údržbou, jeho schopnosť adaptácie na nové, modernejšie formy predaja je však nízka. Veľmi ťažko môže reagovať na dnešné zmenené obchodné podmienky – tak, ako mnohé iné obchodné domy na Slovensku z minulého obdobia (OD Ružinov, OD Prior Poprad a ďalšie).
Súčasťou bloku sú aj zanedbané bytové domy, presnejšie zvyšky pôvodnej zástavby. Ich pôvodne plánovaná asanácia s cieľom „dokončiť” koncept obchodného domu je dnes ekonomicky a spoločensky nerealizovateľná a ekonomicky nereálna. Vyžadovala by si využitie verejných prostriedkov na vykúpenie domov, asanácie a obnovu územia, čo si však ťažko možno predstaviť, keďže ide odhadom o sumy zodpovedajúce rozpočtu na bratislavskú MHD. Kozmetické úpravy tiež nezmenia podstatu problémov, a preto úpadok tohto cenného mestského priestoru je v súčasnej forme nezadržateľný.
Som si istý, že väčšina odbornej verejnosti si uvedomuje kľúčovú skutočnosť – najväčším problémom Kamenného námestia je jeho urbanistické riešenie. Využitie bloku je dnes takmer monofunkčné, nie je prepojený s okolitou štruktúrou, predovšetkým s Námestím SNP. Platná verzia územného plánu tejto zóny síce zapĺňa vzniknuté prieluky, ale nerieši aktuálne problémy straty funkcie a vzťahov, a preto nedokáže dať zásadný impulz rozvoju centra mesta. Analýza súčasného stavu ukazuje, že pre zatraktívnenie je potrebná dôsledná revitalizácia priestoru ako súčasti atraktívneho centra mesta.
Pri príprave našej urbanistickej štúdie sme preskúmali viaceré alternatívy a snažili sme sa hľadať zmysluplné riešenie. Overili sme možnosť obnovy pôvodnej verzie architekta Matušíka, skúmali sme platný územný plán zóny a jeho limity a pripravili sme aj niekoľko návrhov nového riešenia. Tak vzniklo viacero verzií urbanistickej štúdie, ktoré sme prerokovávali s orgánmi štátnej správy a samosprávy. Kritériom pri výbere bola schopnosť zabezpečiť dostatočný rozvoj územia, pri udržaní ekonomickej reálnosti, čo však najmä pri konzervačných alternatívach nebolo možné.
Výsledná verzia urbanistickej štúdie vo forme dôslednej prestavby priestoru prináša pre bratislavské centrum najviac benefitov: novú mestotvornú urbanistickú kvalitu, umiestnenie atraktívnych funkcií oživujúcich stred mesta aj zakomponovanie existujúcich objektov do novej schémy. Našou víziou je vitálna schéma mestského prostredia, blok otvorený charakteristickými pasážami, s vyváženou zmesou funkčnej náplne – k obchodom a hotelu môžu pribudnúť ďalšie funkcie, ktoré oživia centrum mesta v bežný deň aj cez víkendy. To podstatné, čím by táto alternatíva mesto obohatila, je predovšetkým nová, vyššia kvalita verejného priestoru, ktorá tejto časti mesta už roky naliehavo chýba.
Túto verziu už dlhodobo diskutujeme so zástupcami kompetentných inštitúcií. Za veľmi osožnú považujeme diskusiu s hlavnou architektkou mesta Ingrid Konrad, ktorá upriamila pozornosť na tému verejných priestorov. Definovali sme štyri základné priestory, z ktorých každý má vlastný charakter. Ide predovšetkým o samotnú prednú časť námestia: de facto ukončenie Námestia SNP, pozicionovanie Špitálskej ulice ako malého mestského bulváru s osobnou a mestskou hromadnou dopravou, stvárnenie Dunajskej ulice ako pokojnej obytnej štvrte a Rajskej s vyústením Cintorínskej, ktoré môže byť druhým vstupným bodom do mestského bloku. Nechýbajú, samozrejme, prepojenia na existujúce pasáže a určite chceme do budúcnosti uvažovať o ďalších nových pasážach a podzemných prepojeniach, ktoré by zatraktívnili mesto a priniesli viac života.
Veľmi pozorne sme diskutovali aj tému využitia existujúcich objektov. Na tomto území je niekoľko častí podstatne staršej zástavby, ako je dielo pána Matušíka, prinajmenšom rovnako hodnotnej. Táto architektúra padla za obeť jeho solitérnemu dielu, zničil sa vtedy celý mestský blok a my sa dnes snažíme zostávajúce izolované „zuby” dať dokopy. Záleží nám na tom, aby sa stali znovu súčasťou mestského bloku, ako boli pôvodne vybudované. Rovnakým spôsobom si vieme predstaviť v tomto bloku aj zapojenie architektúry architekta Matušíka.
Tento projekt je multidisciplinárnym zadaním, ktoré vzbudzuje emócie. Stretávame sa so silným konzervativizmom. Hoci tento komplex nie je správne vyriešený, stojí v centre Bratislavy desiatky rokov a ľudia si naň zvykli. Pred nami teraz stojí úloha zmeniť zaužívané stereotypy a táto zmena prirodzene vyvoláva u odbornej i laickej verejnosti obavy. Snažíme sa presvedčiť všetkých, odborníkov, ochranárov i laickú verejnosť, že našou jednoznačnou ambíciou je vytvoriť z centra Bratislavy príjemné a krásne miesto.”
Čas a kompromis
Napokon sme oslovili aj hlavnú architektku Bratislavy Ingrid Konrad. Jej prioritou pri vytváraní verejného priestoru je intenzívny dialóg s investormi: „Kamenné námestie a jeho historické zaťaženie v podobe vybúranej blokovej zástavby a implantovania niečoho nového by v princípe nemuselo byť problémom, komplikuje ho však nedoriešený urbanizmus územia. Okrem toho sme budovy na Kamennom námestí prebrali do 21. storočia s funkciami spred päťdesiatich rokov. Neboli polyfunkčné a, bohužiaľ, nie sú ani adaptovateľné. Ďalším dôležitým bodom je, že sú tu zmenené vlastnícke vzťahy. Mňa z pohľadu mesta zaujíma predovšetkým to, že aj verejný priestor okolo budov patrí súkromnému investorovi. Privátny sektor nám nedokáže zaručiť obhájenie verejného záujmu, to je úlohou mesta. Pri nie práve šťastnom predaji pozemkov si mesto nedefinovalo, čo požaduje. Až dnes prichádza otázka, čo na tomto území máme, čo chceme mať a v súvislosti s ňou sa zisťuje aj to, čo nám tam chýba alebo prekáža. Nestaráme sa oň, lebo patrí súkromnému vlastníkovi a keď v tejto situácii neprejavuje záujem ani on, vzniká tam zanedbaná periféria.
Ako túto situáciu riešiť?
Podľa môjho názoru by nás mohla posunúť architektonická súťaž. Napokon, v územnom pláne zóny Dunajská je potreba súťaže aj zakotvená, čiže de facto bez nej sa tam nemôže udiať nič. Potrebných by bolo aj 5 – 6 alternatív a posúdenie interdisciplinárnym tímom odborníkov na úrovni hlavného architekta. Takýto tím mám zostavení a chcem pre neho dať vypracovať štatút. Dôležitá je neustála komunikácia s investorom, ktorý prirodzene tiež potrebuje dobre fungujúce mestské prostredie s vysokými architektonicko-estetickými hodnotami. Verím, že dosiahneme kompromis.
Čo sa týka práce mestských orgánov, vidím v nej potenciál, ako byť rýchlejší. Ale nedostatok kvalifikovaných odborníkov mi zväzuje ruky. Zamestnanci mesta, ktorí pracujú na územnom pláne, sú preťažení agendou mesta, často aj zbytočnou byrokraciou. Na meste potrebujeme tím ľudí, ktorí sa budú venovať príprave mestských projektov a budú sledovať aktuálne dianie v meste, zhromažďovať údaje, komunikovať s investormi, riešiť verejné priestory. V prvom rade sa musí schváliť alebo zamietnuť územný plán zóny Dunajská, ktorý štyri roky čakal na zmeny a doplnky, aby sa na tomto území dalo ďalej pracovať. Aby mohla byť prerokovaná urbanistická štúdia investora, je potrebné doriešiť staršie konanie, s takto „zaplombovanými“ dokumentmi nevieme pracovať. V budúcnosti je nutné riešiť zmeny omnoho flexibilnejšie.“
Ako sme sa už neraz presvedčili, z pohľadu investora a jeho aktivít hrá čas azda najdôležitejšiu úlohu, často však opačnú ako z pohľadu obyvateľov a mesta ako uceleného organizmu. Kamenné námestie vzbudzuje emócie. Rovnako ako bola výstavba pred päťdesiatymi rokmi generačnou polemikou, tak aj dnes majú diskusie podobný tón. Bratislava zažila mnoho bolestivých zásahov. Neslávne známe sú tie necitlivé z čias socializmu až po nedávne kapitalisticky bezohľadné. Treba len dúfať, že všetci, ktorí majú v rukách osud bratislavského Kamenného námestia, budú mať všetky tieto skutočnosti v pamäti.
Mária Nováková
spolupráca Ingrid Kantorová,
Dokumentácia a foto: Siebert / Talaš
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
