Aká budeš, modernizovaná železničná stanica Púchov?

Príspevok sa zaoberá návrhom modernizácie žst. Púchov v rámci „modernizácie železničných tratí“ v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry aj zvýšenie výkonnosti trate, zvýšenie maximálnej traťovej rýchlosti a ponúknutie vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

Súčasný stav
Železničná stanica Púchov leží v km 158,314 železničnej trate Bratislava – Žilina. Uvedená trať je súčasťou koridoru č. V a vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou. Je stanicou zmiešanou podľa povahy práce, odbočnou pre trať Púchov – Horní Lideč (smer ČR). Stanica má k dispozícií 10 dopravných, 3 manipulačné a 1 výťažnú koľaj. Pre nástup a výstup cestujúcich slúži 7 vyvýšených úrovňovo prístupných nástupištných hrán s dĺžkami 300 až 370 m.

Stanica má k dispozícií manipulačný obvod s bočnou rampou a spevneným povrchom, napojené 3 vlečkové koľaje a pomocné rušňové depo. Pozemnými objektmi sú bývalá výpravná budova (nocľažňa) na žilinskom zhlaví, jednopodlažná budova vozmajstrov, výpravná budova, budova riadenia dopravy, budova traťového obvodu a návestného okrsku so skladmi.

Cez stanicu je riešený mimoúrovňový prechod pre verejnosť popod koľajisko do mestskej časti Horné Kočkovce. V predstaničnom priestore železničnej stanice sa nachádza aj autobusová stanica s nástupiskami.

V predmetnom traťovom úseku železničnej stanice Púchov je traťová rýchlosť 100 km/h. Výškovo je niveleta koľají v stanici do 1 ‰, staničné koľaje sú v osových vzdialenostiach 4,75 m a sú na menších násypoch do 2 m. Nasledujúci traťový úsek smerom na Žilinu prechádza od pravostranného odrezu s výškou svahu asi 12 m do minimálnych násypov až po násypy výšky asi 7 m.

Modernizácia železničnej stanice Púchov je súčasťou VI. etapy stavby ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, v úseku žst. Beluša – žst. Púchov. Samotné teleso železničnej trate sa v VI. etape nachádza v celej svojej dĺžke na území s prvým stupňom ochrany prírody.

Koncepcia technického riešenia modernizácie v Púchove
Návrh koľajového riešenia
Jednou zo zásad pri návrhu modernizácie železničnej trate bolo využitie terajšej trasy. Smerovo a výškovo je modernizovaná trať vedená v maximálne možnej miere na pôvodnom železničnom telese s prihliadnutím na dodržanie požadovaných rýchlostných parametrov (traťová rýchlosť 160 km/h), základných podmienok pre priechodnosť a priestorovú úpravu podľa STN 73 6201 (hlavne vo vzťahu k nadjazdom), dodržanie požadovanej únosnosti mostov a priepustnosti nad vodnými tokmi pre storočné hladiny vody a zabezpečenie interoperability železničného systému.

Dôležitým prvkami modernizácie sú aj prestavba železničných staníc pre dosiahnutie užitočných dĺžok hlavných a predchádzajúcich koľají minimálne 750 m, peronizácia nástupísk s bezkolíznym – mimoúrovňovým prístupom cestujúcich a s úpravou všetkých komunikácií pre chodcov v priestoroch staníc a zastávok aj pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, zvýšenie bezpečnosti koľajovej dopravy novým zabezpečovacím zariadením 3. kategórie na princípe elektronických stavadiel. V neposlednom rade pre zatraktívnenie železničnej dopravy aj ponúknutie vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

Modernizácia železničnej stanice Púchov sa rieši v zmysle uvedených kritérií. Nové koľajové riešenie a výstavba dvoch ostrovných nástupísk s dĺžkou 400 m s mimoúrovňovým prístupom si vyžiada rozšírenie koľajiska stanice, čo má za následok odstránenie pôvodných budov železničnej stanice v súbehu s nepárnou skupinou koľají. Osové vzdialenosti koľají v stanici budú mať hodnotu 4,75 m. V hlavných koľajach a v koľajach na predchádzanie sa použil zvrškový materiál sústavy UIC 60 s pružným bezpodkladnicovým upevnením na betónových podvaloch. V ostatných koľajach sa použije zvršok sústavy S49 s pružným bezpodkladnicovým upevnením na betónových podvaloch. Koľajnice budú zvarené do bezstykových koľají.

Nové nástupiská budú mať dĺžku 400 m a výšku nástupnej hrany nad temenom koľajníc 550 mm. Prístup cestujúcich na nové nástupiská bude mimoúrovňový – podchodom a bezbariérový prístup bude zabezpečený výťahmi. Z hľadiska konštrukcie budú nástupné hrany z prefabrikátov s pevným základom. Povrch nástupísk tvorí betónová dlažba s úpravou pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

Zastrešenie nástupísk sa rieši oceľovou rámovou konštrukciou. Samotná strešná konštrukcia sa člení na viacero úsekov podľa požiadaviek dispozície – jednoduchý strešný profil bez otvorov a strešný profil so svetlíkom. Priestory pre čakajúcich a bočné steny nad výstupmi z podchodov sú zasklené. Priestor medzi zastrešením nástupiska a novou výpravnou budovou sa bude riešiť pomocou zasklenej konštrukcie zavesenej na budove s presahom nad zastrešenie nástupiska.

Návrh výpravnej budovy
V dôsledku nového koľajového vedenia železničnej trate sa budú asanovať objekty budov (riadenia, výpravná, traťová správa, návestný okrsok, vozmajstrov a sklady). Nové objekty výpravnej budovy, ako aj traťového obvodu a budovy vozmajstrov sú novostavby a riešia nové priestory pre uvedené prevádzky.

Nová budova traťového obvodu a dielne je navrhovaná ako murovaná dvojpodlažná stavba bez podpivničenia s plochými strechami. Dispozične sa delí na dve základné časti – garáž pre MUV s kontrolnou šachtou a administratívno-technickú časť s poskytnutím potrebného komfortu a bezpečnosti pre zamestnancov. Ďalšie členenie je dané prevádzkovateľmi budovy a ich požiadavkami na zabezpečenie prevádzok. Skladové a dielenské priestory majú zabezpečený prístup z interiéru aj exteriéru.

Objekt budovy vozmajstrov rieši nové priestory pre asanované prevádzky. Dispozične je rozdelený do dvoch samostatných prevádzkových celkov – vozmajstri a dotačný sklad.

Hlavnou a dominantnou budovou je nová výpravná budova železničnej stanice Púchov. Samotný koncept budovy bol od začiatku limitovaný priestorovými a prevádzkovými požiadavkami, ako aj postupom modernizácie vlastnej železničnej stanice Púchov. Cieľom riešenia bolo navrhnúť objekt, ktorý by spojil funkcie oboch asanovaných objektov (stará výpravná budova a budova riadenia dopravy) a pôsobil by ako zjednocujúci dominantný prvok v rámci modernizácie v meste Púchov. Tvaroslovie, ako aj použitie materiálov, determinovali nároky kladené na prevádzku a snaha o vytvorenie modernej a funkčnej stavby, spájajúcej verejnú funkčnosť spolu s technickou.

Nová výpravná budova sa navrhuje ako trojpodlažný skeletový trojtrakt, prispôsobený potrebe etapizácie výstavby. Z tohto dôvodu sa pôdorysne člení na tri sekcie, z ktorých najväčšia je určená pre administratívno-technickú prevádzku a zvyšné dve pre verejnosť. Základom je železobetónový skelet v administratívno-technickej časti a časti pre verejnosť s výplňovým murivom. Strednú časť tvorí výpravná hala, kde nosnú konštrukciu tvorí oceľový skelet. Strechy sú navrhnuté ploché s vnútornými zvodmi.

Hlavným motívom bolo navrhnúť centrálny otvorený priestor s priznanými konštrukciami ako priamy odkaz na technické poslanie prevádzky. Aby sme v pomerne veľkej budove zvýraznili časť pre verejnosť, ako dominantná bude takmer celozasklená hala, v ktorej sa sústreďuje hlavný pohyb verejnosti. Hala sa navrhla s priznanou nosnou oceľovou konštrukciou, ako aj rozvodmi vzduchotechniky. Súčasťou haly je galéria umožňujúca prechod do čakární. Celý interiér sa riešil ako ľahký a vzdušný priestor s priehľadmi do exteriéru a dostatkom voľných vertikálnych plôch na umiestnenie potrebných oznamovacích a informačných systémov, potrebných pre život stanice.

Na eliminovanie nadmerného prehrievania interiéru vplyvom zasklenej fasády sa táto členila plnými plochami, ktoré materiálovo aj farebne zvýrazňujú dominantný charakter sekcie. Plochy pre čakárne sú umiestnené na poschodí, kde sa nachádza oddychová zóna. Tretia časť objektu – zázemie pre cestujúcich, je navrhnuté tak, aby umožnilo bezproblémový prístup k podchodu vedúcemu k nástupiskám, ako aj výstupom pre imobilných z podchodov a prechodu popod koľajisko. Riešia to dva samostatné výťahy, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť aj užívanie podchodu pre imobilných v čase, keď bude výpravná budova uzavretá. Jeden výťah je prístupný len z exteriéru na prízemí a podchodu, zatiaľ čo druhý umožňuje vertikálnu dopravu v budove v spojení s podchodom. Nad samotným podchodom, resp. časťou haly, z ktorej vedú schody do haly a exteriéru, je navrhnutá samostatne stojaca časť určená na využívanie políciou ŽSR.

Umiestnenie bolo determinované nutnosťou okamžitého prístupu tak k podchodu, ako aj k hale.
V administratívno-technickej časti sú sústredené kancelárie, technické priestory a šatne potrebné na zabezpečenie chodu stanice. Na prízemí sú lokalizované priestory pre pokladne, šatne, zabezpečovacie zariadenie, oznamovacie zariadenia, telekomunikácie a TZB. Druhé nadzemné podlažie sa člení na prevažne administratívne priestory a šatne so zázemím. Tretie nadzemné podlažie je administratívne.

Postup realizácie
Modernizácia železničnej stanice Púchov sa bude realizovať postupne tak, aby bola zabezpečená funkčnosť minimálne dvoch dopravných koľají a aspoň jednej nástupištnej hrany na prepravu cestujúcich. Stavebné postupy sa navrhli tak, aby stav technických a technologických zariadení vždy umožňoval zabezpečiť vlakovú dopravu v plnom rozsahu a v daných podmienkach umožňoval bezpečný nástup a výstup cestujúcich.

Modernizácia sa predpokladá za neprerušenej prevádzky, vo výlukách, v 16 stavebných postupoch (13 fáz a 3 podfázy). Postupnosť modernizácie je takáto:

• modernizácia bratislavského zhlavia (8 stavebných postupov),
• modernizácia žilinského zhlavia (8 stavebných postupov).

Modernizácia koľajiska je podmienená realizáciou novej výpravnej budovy po etapách, ktorá sa bude realizovať aj v priestore jestvujúcich budov (stará výpravná budova, budova riadenia dopravy). Pred vlastnou modernizáciou žilinského zhlavia musí byť vybudované nové mimoúrovňové cestné kríženie so ŽSR na ceste I/49.

Záver
Modernizácia železničnej stanice Púchov sa stane prvou lastovičkou, kde sa v rámci modernizácie železničnej trate kompletne zrealizuje aj modernizácia budovy železničnej stanice. Ďalším krokom pre zatraktívnenie priestoru by mala byť aj modernizácia autobusového nástupiska v intenciách riešenia žst. Púchov. Vytvorí sa tak nový moderný prvok v meste, kde sa spojí čo najkomfortnejšie cestovanie s maximálnym využitím času stráveného čakaním na železničné spojenia, prostredníctvom adekvátneho kultúrno-spoločenského využitia služieb. Cieľom je, aby sa nová moderná železničná stanica stala aj miestom stretnutí a príjemne stráveného času.

Ing. Jozef Nižňan
REMING Consult, a. s.

Jozef Nižňan je vedúcim strediska Bratislava I a projektovým manažérom na V. železničnom koridore na úseku Nové mesto nad Váhom – Púchov. Autor je autorizovaným inžinierom pre inžinierske stavby a statiku stavieb.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.