Je výhodné odpojiť sa od systému CZT?

Podľa štúdie Protimonopolného úradu SR sa na túto otázku nedá jednoznačne odpovedať. Štúdia Protimonopolného úradu SR (PMÚ) priblížila problematiku dôvodov na odpájanie sa odberateľov od systémov centralizovaného zásobovania teplom (CZT) a vplyvov na odpojených a zostávajúcich odberateľov, ako aj prevádzkovateľov tepelných hospodárstiev.

Ako funguje CZT na Slovensku

Slovensko charakterizuje rozvinutý systém CZT, ktorý pokrýva viac ako 50 % celkovej spotreby tepla. V oblasti výroby a dodávky tepla pôsobí v SR stabilne približne 340 podnikateľských subjektov, pričom prevažuje výroba vo väčších teplárenských systémoch (teplárne s kombinovanou výrobou tepla a elektriny). Ďalšia výroba sa zabezpečuje v lokálnych, resp. okrskových zdrojoch s vlastnými tepelnými rozvodmi v príslušných tepelných okruhoch (výhrevne, centrálne kotolne). Z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že dlhodobo najvyšší objem celkovej výroby tepla z teplární a výhrevní spotrebujú domácnosti (podľa štatistiky z roku 2011 okolo 44 %), nasleduje sféra obchodu a služieb (zhruba 19 %) a nakoniec sú to priemysel, pôdohospodárstvo a doprava (spolu podiel len 16 %). Štruktúra a procesy v rámci tepelného hospodárstva v systéme CZT sú zobrazené na obr. 1.

Obr. 1 Štruktúra a procesy v rámci tepelného hospodárstva v systéme CZT

V posledných rokoch celková spotreba tepla ročne klesá, dôvodom je najmä pokles spotreby na strane domácností. Podľa analýz Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) existujú predpoklady, že táto tendencia bude aj naďalej pokračovať. Ostatné odberné kategórie si napriek určitým výkyvom v čase udržiavajú stabilnejšiu úroveň a rozdiely nie sú také markantné. Slovensko má v systémoch CZT v porovnaní s inými krajinami EÚ zaujímavú pozíciu. Dodávky tepla zo systémov CZT pokrývajú v krajinách EÚ približne len 10 % celkového dopytu, v krajinách strednej a východnej Európy majú systémy CZT podiel v priemere 37 %. Z historického hľadiska teda patrí Slovensko medzi krajiny Európy s rozsiahlymi a početnými centralizovanými systémami zásobovania teplom. To vytvára veľký potenciál na využitie výhod, ktoré systémy CZT prinášajú.

Odpojiť alebo neodpojiť

Podľa PMÚ patria medzi výhody CZT energetická bezpečnosť, spoľahlivosť, pohodlie a ekológia. Naopak, medzi najčastejšie výhody individuálnych zdrojov, tak ako ich prezentujú dodávateľské spoločnosti takýchto projektov, patria nižšie náklady na vykurovanie a dodávku teplej vody (TV), jednoduchšia regulácia a flexibilná dodávka tepla, ako aj ekológia. Niektoré z opísaných tvrdení môžu vyznievať protichodne, úrad ich však na vykreslenie situácie použil tak, ako sa v praxi uvádzajú. Hoci cieľom ani úlohou úradu nebolo detailne prehodnotiť správnosť jednotlivých tvrdení, možno konštatovať, že každý subjekt má do určitej miery pravdu. Analýza PMÚ v oblasti posudzovania konkrétnych prípadov odpájania bola rozdelená do dvoch častí. Úrad pritom pri stanovení postupu vychádzal z odhadov, podkladov a informácií predložených v rámci prešetrovania od subjektov, ktoré sa plánovali od CZT odpojiť, od pôvodných dodávateľov tepla, ako aj od agentúry SIEA, ktorá sa procesom odpájania vo svojej činnosti pravidelne zaoberá. V prvej fáze posudzovania sa úrad zameral na porovnanie nákladov na výrobu a dodávku tepla a TV dotknutého subjektu v prípade vybudovania vlastnej kotolne s nákladmi na teplo, ak by bytový dom aj ďalej odoberal teplo od pôvodného dodávateľa. Do výpočtov nákladov na teplo z domovej kotolne sa zahrnuli všetky predpokladané investície odpájajúceho sa subjektu, ktoré majú vplyv na výšku variabilnej a fixnej zložky ceny tepla. Tieto sa potom rozpočítali na predpokladaný čas životnosti kotlov. Výsledné hodnoty preto určujú predpokladané priemerné ročné náklady na výrobu, resp. dodávku tepla v domovej kotolni. Príklad porovnania nákladov na výrobu tepla z vlastnej bytovej kotolne s nákladmi na dodávku tepla z CZT, podrobný výpočet týchto nákladov, ako aj detailný opis jednotlivých položiek, ktoré úrad bral do úvahy pri svojich analýzach, sú uvedené v tab. 1 až 4.  

Skryté riziká

V súvislosti s jednotlivými položkami, ktoré boli súčasťou výpočtov, treba uviesť, že vybudovanie vlastnej kotolne v bytovom dome prináša celý rad rizík, ktoré v konečnom dôsledku môžu cenu vykurovania oproti súčasnej jednotkovej cene tepla zo systému CZT zvýšiť. Medzi podstatné položky zahrnuté v cene tepla totiž nepatrí len samotná výška vloženej investície (napríklad nákup kotlov a stavebné úpravy budúcej kotolne). Dôležité je zobrať do úvahy aj povinnosti spojené s prevádzkou, bezpečnosťou a pravidelnou údržbou domovej kotolne či poplatky za energiu (voda, elektrina). V kalkuláciách úspor predkladaných úradu sťažovateľmi nebývajú bežne zahrnuté ani rôzne administratívne poplatky súvisiace so získaním stavebného povolenia, bankové poplatky a úrokové sadzby či náklady spojené s úhradou ekonomicky oprávnených nákladov pôvodnému dodávateľovi tepla. Opomína sa aj fakt, že po ukončení životnosti zakúpených kotlov bude treba investíciu do nových kotlov a zariadení zo strany odberateľov tepla zopakovať a opätovne požiadať o úver.   

Dosiahnutá úspora? Áno, z revitalizácie

Proces odpájania sa často spája aj s revitalizačnými opatreniami na strane odberateľov (tzn. zatepľovanie bytových domov, individuálna regulácia v jednotlivých objektoch/bytoch, výmena okien a pod.). Práve úspora vyplývajúca zo samotnej revitalizácie môže do veľkej miery ovplyvniť náklady na teplo. Ak sa však revitalizačné opatrenia spoja s rozhodnutím odpojiť sa od centrálneho zdroja, je ťažšie vyhodnotiť, do akej miery prispeje k úsporám samotné vybudovanie kotolne. Komplexný pohľad odberateľa na výhodnosť či nevýhodnosť investícií do odpojenia sa tak skresľuje. Celkovo možno zhrnúť, že na základe neúplných a skreslených podkladov investori nových domových kotolní (t. j. realizátori stavby, resp. projektanti novej bytovej kotolne) odberateľom tepla často deklarujú ročnú úsporu až 40 či 50 % z nákladov na dodávku tepla alebo rýchlu návratnosť vložených prostriedkov, čo možno v bežných podmienkach a po zohľadnení všetkých relevantných nákladov málokedy reálne dosiahnuť.  

Výsledky analýzy CZT vs. domová kotolňa

Z výsledkov analýzy odpojenia konkrétneho bytového domu v tab. 5a a 5b vyplýva, že v danom prípade sú priemerné ročné náklady na teplo z domovej kotolne vyššie ako náklady na dodávku tepla zo systému CZT o 385 €. Odpojenie daného bytového domu by bolo teda v tomto prípade v neprospech dotknutých odberateľov tepla a za daných okolností by sa im v budúcnosti oplatilo ďalej odoberať teplo od pôvodného dodávateľa tepla.

Vplyv na zostávajúcich odberateľov z CZT

Napriek tomu, že už porovnanie nákladov jednotlivých vyššie uvedených alternatív odberu tepla vychádza v danom prípade v prospech CZT, úrad sa následne v druhej fáze analýzy pokúsil vyčísliť, aký by malo odpojenie bytového domu celkový vplyv na sústavu CZT v danom meste, teda aj na jej zostávajúcich odberateľov. Na objektívne posúdenie danej problematiky pri výpočtoch použil v konkrétnych prípadoch odhady dôsledkov odpojenia dvoch subjektov, a to odhad SIEA a odhad pôvodného dodávateľa tepla. Uvedené subjekty uviedli konkrétne predpoklady zmien ceny tepla vyrobeného v systéme CZT po odpojení dotknutého bytového domu. V tab. 6 je uvedený príklad výsledných hodnôt.

Z oboch odhadov v danom prípade vyplynulo, že po odpojení konkrétneho bytového domu sa ostatným odberateľom tepla v systéme CZT zvýši fixná zložka regulovanej ceny tepla. Napriek tomu, že nárast v tejto zložke na jednotku odobratého tepla nebol v porovnaní s pôvodnou regulovanou cenou výrazný (zvýšenie o 0,3275 €/kW podľa SIEA, resp. 0,5976 €/kW podľa pôvodného dodávateľa), možno výsledné hodnoty interpretovať tak, že po zohľadnení zostatkovej spotreby ostatných odberateľov tepla z CZT zaplatia títo po realizácii odpojenia konkrétneho bytového domu ročne odhadom o 9 313 €, resp. o 16 994 € viac než v prípade neodpojenia sa tohto bytového domu. Uvedené hodnoty v tomto prípade teda ukazujú, že pri odpojení konkrétneho bytového domu naozaj dochádza k zmenám v nákladoch na výrobu tepla tak v danom bytovom dome, ako aj u odberateľov tepla naďalej pripojených na sústavu CZT. Následné vyhodnotenie celkového vplyvu odpojenia na všetkých odberateľov tepla/spotrebiteľov v meste je uvedené v poslednom riadku tab. 7.

Celkový vplyv vyčíslil úrad ako súhrnnú hodnotu úspor, resp. zvýšených nákladov na výrobu tepla, ktoré dosiahne subjekt plánujúci sa odpojiť, a úspor, resp. zvýšených nákladov na teplo, ktoré dosiahnu odberatelia naďalej napojení na systém CZT. Ak je v danom prípade výsledná hodnota negatívna, odpojenie bude znamenať, že všetkým odberateľom tepla z CZT sa zvýšia ročné náklady na výrobu tepla. Z pohľadu úradu by teda došlo k celkovému negatívnemu vplyvu na spotrebiteľov. Ak by bola na základe výpočtov konečná hodnota pozitívna, znamenalo by to, že odpojením subjektu by sa celkovo dosiahli úspory v ročných platbách za teplo, čo by predpokladalo celkový pozitívny vplyv na spotrebiteľov. Výsledné hodnoty v tab. 7 sú –9 698 €, resp. –17 378 €. Záporné číslo znamená, že celkový vplyv na spotrebiteľov tepla v danom meste je vo všeobecnosti negatívny. Tu treba zdôrazniť, že celkový vplyv by bol negatívny aj v prípade dosiahnutia pozitívneho výsledku u odpájajúceho sa subjektu, pokiaľ by táto pozitívna hodnota neprevýšila zvýšenie platieb za teplo u neodpojených/zostávajúcich spotrebiteľov tepla.

Záver

V súvislosti s uvedeným postupom je dôležité zdôrazniť, že zo strany PMÚ nešlo realizovaním predmetnej štúdie o presadzovanie definitívneho spôsobu vyhodnocovania celkových vplyvov odpájania sa jednotlivcov. Úrad sa pokúsil na základe získaných podkladov a informácií v rámci svojho prešetrovania a v rámci svojich možností stanoviť objektívne kritériá na svoje rozhodovanie a najmä poukázať a upozorniť sťažovateľov na skutočnosť, že v pripravovaných projektoch na výstavbu malých tepelných zdrojov sa bežne neberú do úvahy všetky náklady, ktoré súvisia so zmenou výrobného zdroja a ktoré bude musieť odpájajúci sa odberateľ skôr či neskôr vynaložiť a znášať. Je nevyhnutné konštatovať, že zo strany PMÚ ide vždy o posúdenie individuálneho prípadu v určitom období existencie konkrétneho systému CZT, a to vždy len z pohľadu PMÚ SR ako súťažnej autority. Celková stratégia týkajúca sa vývoja v oblasti zásobovania teplom tak ostáva na strane daného mesta a na kompetentných prierezových orgánoch. Všetky uvedené skutočnosti by sa mali zohľadniť a vyhodnotiť práve v už spomínaných tepelných koncepciách jednotlivých miest a obcí.

(sf)
Článok vznikol z podkladov štúdie PMÚ SR.
Foto: thinkstock.com

Článok bol uverejnený v TZB Haustechnik.