Adam Havel: Problematika trvalej udržateľnosti sa dotýka všetkých generácií architektov

O samohojiteľnom betóne, ktorý na zacelenie trhlín využíva baktérie, a ďalších priekopníckych myšlienkach pretavených do materiálov využívaných v architektúre a stavebníctve sme sa porozprávali s Ing. arch. Adamom Havlom, odborným konzultantom matériO Prague.

Za ostatné roky sa vývoj materiálov posunul enormným spôsobom. A to nielen v rovine zvýšenej produktivity práce, ale aj využitia obnoviteľných prírodných zdrojov.

Trvalá udržateľnosť si postupne získava svoje miesto aj v architektúre a stavebníctve. Nasledujú tento trend všetky generácie architektov a projektantov alebo ide skôr o ojedinelé prípady?

Nenazýval by som to trendom. Za zmysluplnejšie považujem vnímať tieto premeny prichádzajúce v reakcii na klimatické zmeny a následky nášho bezohľadného správania na Zemi ako nevyhnutné budúce smerovanie, ak chceme ďalej prežiť. Som rád, že sa konečne začína niečo diať aj vo svete architektúry a stavebníctva, aj keď v porovnaní s inými odvetviami to ide veľmi pomaly.

Táto problematika sa dotýka všetkých generácií architektov a projektantov a tých, ktorí to vo svojej práci zohľadňujú, môžeme nazvať „uvedomelými“. Trúfam si tvrdiť, že medzi mladšou generáciou sa nájde viacero jedincov reflektujúcich túto tému ako medzi tou staršou. Považujem to však za logické.

Neplytvať je kľúčové

Ako sa filozofia zachovania planéty pre budúce generácie odráža v prístupe k návrhu a výrobe materiálov určených pre architektúru a stavebníctvo?

Ak by som mal hovoriť o odraze tejto filozofie v prístupe k návrhu a k výrobe materiálov naraz a byť stručný, najvýstižnejšie by potom bolo slovo NEPLYTVAŤ.

Ak by ste to porovnali v globálnom meradle, je o tento typ materiálov a environmentálne riešenia celosvetový záujem alebo to je skôr záležitosť starého kontinentu?

Tieto budovy a materiály sa objavujú celosvetovo, možno s výnimkou niektorých štátov, v ktorých si potrebu začať stavať inak nechcú pripustiť alebo je to pre nich nevýhodné, často z ekonomických dôvodov. Tieto štáty majú tendenciu ďalej voliť cestu bezohľadnosti.

Naopak, napríklad v Holandsku, ktorému hrozí, že zmizne pod morskou hladinou, prichádzajú zmeny vo výrobe materiálov a naprieč celým stavebníctvom (vrátane nevyhnutných legislatívnych zmien) promptne, v porovnaní so zvyškom sveta takmer bleskovo.

Prírodné princípy v architektúre

V súčasnej trvalo udržateľnej architektúre sa začínajú objavovať organické štruktúry a tvary. Tu sa dostávajú k slovu materiály inšpirované prírodnými princípmi – biomimicry.

Len by som si dovolil spresniť, že neexistuje priama súvislosť medzi architektúrou s organickou formou a prístupom biomimicry, či už v oblasti vývoja materiálov, alebo samotného návrhu budovy. Organické tvary a biomimicry sa môžu stretnúť na jednej realizácii bok po boku, ale ide o individuálne príklady, nie pravidlo. Jednoducho, nejde o to isté.

Ani by som si nedovolil tvrdiť, že pre súčasnú udržateľnú architektúru sú charakteristické organické tvary. Budova s pravouhlým pôdorysom a so sedlovou strechou môže byť udržateľnejšia ako budova v tvare kameňa. S veľkou pravdepodobnosťou by to tak aj bolo, a to pre náročnosť výroby. No teraz už len špekulujem. Samozrejme, že by to záviselo od množstva ďalších okolností a aspektov obidvoch návrhov.

Majú tieto materiály svoje miesto aj vo vašej knižnici?

Áno, v našej knižnici máme aj materiály tohto druhu. Medzi ne patria napríklad voštinové panely, ktoré sú dnes už bežne dostupné, ale nie všetci vedia, že sú inšpirované včelími plástmi. Vďaka použitiu šesťuholníkových komôrok v konštrukcii panelov dosahujú vysokú pevnosť pri nízkej hmotnosti.

Ďalej tu máme preglejku, ktorej jednotlivé vrstvy sú spájané netoxickým lepidlom rastlinného pôvodu inšpirovaným byssovými vláknami slávky jedlej, super hydrofóbny náter so samočistiacim efektom založeným na lotosovom efekte.

Ďalej sklo s textúrou inšpirovanou pavúčou sieťou, ktorá je neviditeľná pre ľudí, ale viditeľná pre vtákov, a teda dokáže predchádzať narážaniu vtákov do veľkých zasklených plôch, či materiály so štrukturálnymi farbami, ktoré nede nuje žiaden pigment.

Mikroorganizmy v materiáloch

Architekti a projektanti sa dokonca vydávajú na cestu experimentálnej architektúry inšpirovanej mikroorganizmami, ako sú napr. riasy. Jedna z vašich prednášok, ktoré organizujete v rámci seminárov, je zameraná na customizáciu a programovateľnosť produktov pomocou mikroorganizmov. Čo sa pod touto tajomnou skladbou slov skrýva?

Väčšinou ide o pridanie mikroorganizmov do materiálu použitého na výrobu produktov. Za vopred definovaný čas alebo v konkrétnych podmienkach sa tieto mikroorganizmy v produkte prebudia k životu a produkt pozmenia. Skúsim to priblížiť na koncepte športovej obuvi Bioevolution Shoe od výrobcu Puma, aby to bolo zrozumiteľnejšie.

Ide o topánky s mikroorganizmami vo zvršku, ktoré ožívajú pri opakovanom vystavení vyššej teplote a vlhkosti, teda na miestach, kde sa noha ich nositeľov viac potí. Svojou aktivitou na daných miestach selektívne odstránia časť zvršku topánky a urobia ho priedušnejším. Jednoducho prispôsobia strih topánky na mieru svojmu nositeľovi.

Takýchto priekopníckych konceptov sa objavuje čím ďalej, tým viac vo všetkých odvetviach. V architektúre ide napríklad o využitie mikróbov na čistenie mestského ovzdušia alebo fotosyntetizujúce fasády na báze rias, ktoré rozkladajú oxid uhličitý a generujú kyslík.

V matériO Prague môžete vidieť napríklad vzorku samohojiteľného betónu, ktorý na zacelenie trhlín využíva baktérie, či akustickú a tepelnú izoláciu spájanú podhubím.

Ing. arch. Adam Havel sa v matériO Prague venuje príprave seminárov a rešeršiam v oblasti inovatívnych technológií a pokročilých materiálov pre architektúru a stavebníctvo. Je absolventom Fakulty architektúry na ČVUT v Prahe.

Profesionálne ho ovplyvnila trojročná prax vo Švajčiarsku, kde sa venoval predovšetkým rekonštrukciám starých osobitých horských domov. Popri pôsobeniu v matériO sa dlhodobo zaujíma aj o použitie tradičných stavebných materiálov, ako sú vápno, kameň, drevo a surová oceľ, v súčasnej architektúre aj pri obnove historických budov.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 11-12/2020.