Ak nepríde recesia, oveľa nižšie úroky na dlhodobých úveroch nečakajme
Michal Lehuta Nesmúťme, ak sadzby na dlhodobých úveroch výraznejšie neklesnú. Je to totiž tiež znak toho, že si to ekonomika môže dovoliť.
Hurá, vysokú infláciu sme porazili! Na Slovensku za jún podľa národného indexu dosiahla už len 2,1 % a v celej eurozóne to bolo 2,5 %. V júli rast sa spotrebiteľských cien síce zrejme mierne zrýchlil, za august však za menovú úniu očakávame znovu jeho pokles smerom k dvojpercentnému cieľu Európskej centrálnej banky. Aký to rozdiel voči viac ako 10 % koncom roka 2022!
Podobne sa situácia zlepšila aj v Spojených štátoch. Úroky centrálnych bánk tak už celkový dopyt v ekonomike nemusia tak výrazne spomaľovať, aby s infláciou bojovali, a sadzby môžu ísť konečne nadol!
Napokon, Európska centrálna banka ich už v júni aj začala znižovať, keď z depozitnej sadzby vo výške 4 % „škrtla“ 25 bázických bodov, ľudovo povedané štvrť percenta. Očakáva sa, že v znižovaní úrokov by guvernéri z Frankfurtu mohli pokračovať v septembri a potom aj neskôr, a to až do budúceho roka. Kto však čaká zároveň aj citeľne lacnejšie dlhodobejšie úvery, napríklad investičné s niekoľkoročnou fixáciou či hypotéky, ten môže byť, bohužiaľ, sklamaný.
Keď vám bankár píše, že dlhodobé úroky zrejme veľmi neklesnú, môže to znieť zištne či vypočítavo – vysoký úrok je predsa to, čo nám finančne zarába. Ale sú na to aj viaceré ekonomické dôvody, veď zvážte sami.
Dlhodobé aktíva nesú vyššie úrokové riziko
Prvým dôvodom je ten, že krátkodobé úroky centrálnych bánk a dlhodobé sadzby na finančných trhoch sú síce prepojené, no stále do veľkej miery dva odlišné svety. Ak totiž trh znižovanie sadzieb ECB očakáva, premietne ho aj do dlhodobých úrokov ešte skôr, ako toto zníženie reálne nastane.
Sadzba fixná na dlhšie obdobie totiž odzrkadľuje najmä očakávaný vývoj krátkodobých (variabilných) sadzieb – s ktorými si konkuruje. Preto boli v ostatných mesiacoch dlhšie sadzby často nižšie ako tie krátke. Ak by totiž boli fixné sadzby príliš vysoké, ľudia či firmy by prešli na tie variabilné, krátke, nadviazané na úroky peňažného trhu pod značkou euribor.
Prečítajte si tiež
Alebo naopak. Dnešné očakávané znižovanie sadzieb ECB postupne až do budúceho roka je už v pôžičkách nás, bánk, nacenené a samotnou realizáciou týchto znižovaní sa cena našich viacročných zdrojov, teda našich nákladov, už nezmení.
Po druhé, dlhodobé úroky bývajú v normálnych časoch vyššie ako tie krátkodobé. Ilustrovať to môžeme na cenách kratších a dlhších dlhopisov. Dlhodobé aktíva nesú vyššie úrokové riziko (kumulované do viacerých rokov) a ich cena sa hýbe s očakávanou zmenou úrokov viac ako v prípade krátkodobých.
Napríklad cena 10-ročného dlhopisu sa zvykne hýbať viac ako cena jednoročného. Za toto vyššie riziko výkyvov chcú byť investori odmenení viac, a tak si zvyknú pýtať aj akúsi úrokovú prémiu. Potom hovoríme, že takzvaná výnosová krivka má v bežných časoch stúpajúci tvar: dlhodobé sadzby sú vyššie ako krátkodobé.
Rozpočtová nezodpovednosť vlády
Tretím dôvodom pretrvávania vyšších sadzieb je rozpočtová nezodpovednosť ostatných vlád na Slovensku, a to naprieč politickým spektrom. Každá vláda zhruba od roku 2017 (azda s výnimkou tej úradníckej) spôsobila, že sa takzvaný štrukturálny deficit našich verejných financií časom len zvyšoval.
Iste, prispeli k tomu aj pandémia a energetická kríza, no tie sú už za nami a deficit verejných financií má v tomto roku podľa rozpočtu dosiahnuť rekordných 6 % HDP. Vlani pritom dosiahol 4,9 % a predvlani dokonca len 1,7 % HDP.
Spolu s dlhodobou neudržateľnosťou verejných financií, vyplývajúcou z legislatívneho nastavenia dôchodkového a zdravotníckeho systému a starnúceho obyvateľstva, to znamená, že finančné trhy, ale i niektoré ratingové agentúry veria Slovensku menej než v minulosti. A túto „nevieru“ pretavujú aj do vyšších rizikových prirážok na štátnom dlhu, ktorá sa prenáša aj na nás, banky, ako slovenské na podnikateľské subjekty, navyše nakupujúce vládne dlhopisy. Aj my si požičiavame drahšie pre vyššiu rizikovosť štátneho dlhu.
Ak toto všetko spojíme, môžeme sa posunúť k našim aktuálnym prognózam. Júnové prognózy našej materskej banky Intesa Sanpaolo počítajú s rastom nemeckých dlhopisových výnosov v budúcom roku nad 3 %, čo znamená, že tie slovenské by spolu s rizikovou prirážkou dosahovali viac ako 4 a hypotéky podľa ich dlhodobého vzťahu možno aj viac ako 5 %.
Teda ešte viac ako dnes (v tomto roku je priemer zatiaľ stabilný okolo 4,6 %). Iné inštitúcie nie sú až také „pesimistické“, no s poklesom „benchmarkových” výnosov slovenských štátnych dlhopisov v budúcom roku nepočíta ani priemerná prognóza analytikov oslovených agentúrou Bloomberg, ale napríklad ani národná banka či ministerstvo financií.
Dobrá správa pre dlžníkov, horšia pre ekonomiku
Toto všetko ale platí v prípade akéhosi stredného ekonomického scenára, keď budú svetová aj slovenská ekonomika pokračovať v raste, zrejme ešte rýchlejšom ako v tomto roku, ale zasa nie extrémne oslnivom (na Slovensku čakáme rast okolo 2,5 %). Ak by sa ekonomika v roku 2025 teda vyvíjala ani nie príliš dobre, ani nie príliš zle, ako v strednom scenári aj očakávame, mohli by sa úroky ECB vrátiť späť na nejakú neutrálnu úroveň odhadovanú okolo hodnoty 2,5 %.
To by podľa ekonometrických odhadov mohla byť úroveň, keď by ekonomiku už nebrzdili, ale na druhej strane ani nijako nepodporovali. Ak by však turbulencie na finančných trhoch alebo iné negatívne správy, napríklad z geopolitiky, ekonomiku dostali výrazne pod tlak, očakávané úrokové sadzby by mohli byť ešte nižšie, a to aj tie dlhodobé. Pre dlžníkov by to síce bola dobrá správa, pre ekonomiku a rast životnej úrovne ako celok však skôr nie.
Dobrou správou je, že vyššie úroky, aj keby v slovenskej ekonomike pretrvávali naďalej, ako pri dlhších fixáciách v strednom scenári očakávame, by nemali znamenať výraznejšie kreditné riziká, teda hrozbu vlny firemných alebo osobných „defaultov“. Firmy, ktoré častejšie využívajú variabilné sadzby, si už zvýšením úrokov prešli a nijaké zásadné problémy nevykazujú.
Fyzickým osobám sa sadzby síce stále refixujú len postupne, no prvá štvrtina refixovaných tiež vo svojich splátkach nijako významne nezlyháva. A popritom pomedzi to rýchlo rastú aj mzdy, teda schopnosť úvery splácať. Nesmúťme preto, ak sadzby na dlhodobých úveroch výraznejšie neklesnú. Je to totiž tiež znak toho, že si to ekonomika môže dovoliť.
Michal Lehuta
Makroekonóm, Všeobecná úverová banka
Od roku 2019 pracuje ako makroekonóm VÚB, kam prešiel z ekonomického týždenníka TREND. V minulosti ako analytik pracoval aj pre nezávislú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobsovej univerzite v nemeckých Brémach (dnes Constructor University).
