Aká budova je inteligentná? Komu či čomu má slúžiť? Takto odpovedajú odborníci

Pri pojme inteligentná budova stále nepanuje úplná zhoda. Pýtali sme sa preto odborníkov z viacerých oblastí na ich názor. Všetkým sme položili dve zdanlivo jednoduché otázky.

Aká by mala byť podľa vás inteligentná budova a k čomu by mali viesť systémy v nej použité? Zmenili na potrebe definície/vnímania takejto budovy niečo posledné mesiace, ktoré sa nesú v znamení pandémie ochorenia COVID-19?

M. Bogár:

Definícií inteligentných budov je naozaj veľa a líšia sa. V tejto súvislosti práve začíname spoluprácu s holandským Smart Building Certification, ktorý kladie dôraz na merateľné výsledky prinášané inteligentnými budovami. Mne osobne sa najviac páči definícia oxfordskej univerzity (University of Oxford, Research, PropTech 2020 – Future of the Real Estate, str. 40), podľa ktorej inteligentná budova vychádza z toho istého základu ako zelená budova, tzn. z udržateľnosti.

Ibaže inteligentné technológie v inteligentnej budove by mali zlepšovať nielen udržateľnosť z hľadiska životného prostredia, ale aj jej: ƒ

• ekonomickú udržateľnosť z hľadiska zvyšovania energetickej hospodárnosti a energetickej efektívnosti budovy a aj ƒ
• sociálnu udržateľnosť z hľadiska zlepšovania užívateľskej a spoločenskej skúsenosti.

Samozrejme si myslím, že inteligentné budovy musia mať nasadené prvky automatizovaného riadenia s určitým stupňom umelej inteligencie, ktoré prinášajú merateľne významné zlepšovanie uvedených typov udržateľnosti v porovnaní so situáciou, keď sa tieto prvky riadenia nenainštalujú. Na to, aby sa stala budova inteligentnou, určite nestačí, aby sa do nej zabudovalo zopár diaľkovo ovládaných senzorov, alebo aby jej užívatelia začali využívať Alexu (virtuálny hlasový asistent s umelou inteligenciou).

Podmienkou sú zosúladenie viacerých prvkov spolu s inteligentným systémom riadenia a následné celkovo merateľné zlepšovanie prevádzky a pohodlia jej užívateľov. Inteligentná budova by mala mať nejaké prvky umelej inteligencie a flexibilne reagovať na potreby svojich užívateľov. Podľa inej dobrej definície inteligentná budova: ƒ

• stabilizuje a poháňa rýchlejšiu dekarbonizáciu energetického systému pomocou skladovania energie a dopytovej flexibility, ƒ
• posilňuje svojich užívateľov a obyvateľov ovládaním tokov energie, ƒ
• spoznáva potreby užívateľov a obyvateľov z hľadiska pohody, zdravia, vnútornej kvality vzduchu, bezpečnosti, prevádzkových požiadaviek a reaguje na ne.

Najzákladnejšia požiadavka akejkoľvek inteligentnej budovy však je, aby bola energeticky hospodárna a zabezpečovala zdravé životné a pracovné prostredie pre svojich obyvateľov (De Groote, M., Volt, J. and Bean, F. (2017): Smart buildings decoded, Building Performance Institute Europe. Retrieved from http:// bpie.eu/wp-content/uploads/2017/06/PAPER-Smart-buildings-decoded_05.pdf, accessed on 4 May 2019.)

P. Homola:

Inteligentné budovy by nám mali prinášať hodnotu tým, že zlepšia uspokojovanie potrieb majiteľov, nájomníkov a návštevníkov. Takéto budovy by mali poskytovať ako funkčnosť a účelnosť využitia, tak aj bezpečie a pohodu pre nájomníkov a návštevníkov. Z hľadiska majiteľov sú dôležité návratnosť investície a udržateľnosť – prevádzka budovy by vďaka svojej inteligencii a využitiu rôznych technológií a systémov nemala predstavovať ani ekonomickú, ani ekologickú záťaž.

Prevádzkovateľom by mala inteligencia budov zjednodušiť starostlivosť o budovu, zvyšovať jej životnosť, zefektívniť správu a prevádzku. Jednotlivé systémy inteligentnej budovy by mali spolu kooperovať, aby plnili očakávania a požiadavky kladené na jej prevádzku.

Podľa môjho názoru sa od začiatku pandémie ochorenia COVID-19 zintenzívnila potreba integrovanej platformy, ktorá by zjednotila použité systémy v budovách, aby boli schopné zohľadniť aktuálne potreby a prispôsobiť sa akejkoľvek krízovej situácii – či už ide o aktuálnu pandémiu alebo iné krízové stavy a situácie.

M. Hudec:

Inteligentná budova má slúžiť svojim užívateľom a pomáhať správcom budovy. Takáto budova obsahuje integrované/prepojené systémy, vďaka ktorým má mnoho automatických funkcií pomáhajúcich ako užívateľom, tak opäť správcom. V mojej odpovedi sa, prirodzene, zameriam na to, čo naša firma dodáva. To znamená zariadenia na komunikáciu od vstupných dverí do bytov či kancelárií (interkomy, odpovedač jednotky), prístupové systémy (čítačky), prípadne ozvučenie.

V našom prípade sú tými zásadnými integrácia a inteligentné riešenia, čo ponúkame a umožňujeme. Naše produkty majú v sebe samostatnú sekciu automatizácie, ktorá práve pomáha vyriešiť mnohé automatické a integračné procesy. Potrebujete zmeniť niektoré nastavenia budovy v čase, keď nie je možné, aby tam niekto išiel? Nie je žiadny problém so vzdialenou správou priamo v našich zariadeniach.

Potrebujete zmeniť otváranie dverí z dotykového na bezdotykové? Chce to len niekoľko minút času programátora, akokoľvek je ďaleko.

Potrebujete zmeniť v systéme užívateľa, lebo ten pôvodný sa odsťahoval? Systém si dáta sám stiahne z databázy správcu a nového užívateľa sám nastaví. (Nastaví jeho prístup aj zobrazenie na displeji interkomu na volanie od dverí.

Živé hlásenia cez IP ozvučovací systém nie sú opäť žiadnou prekážkou – pokojne aj z druhého konca Slovenska z mobilného telefónu). Inteligentná budova ušetrí aj náklady, a to nielen svojou automatizáciou, ale aj možnosťami veľmi jednoduchého prepojenia s ďalšími nadstavbovými systémami. Tie môžu pre niekoľko budov spravovať jedna firma, jedna bezpečnostná služba a pod.

Integrácia systémov prinesie jednotnú funkčnosť a jednoduchú správu. Uplynulé mesiace nám ukázali, že je nevyhnutné mať možnosť vzdialenej správy, vzdialenej diagnostiky, vzdialeného nastavenia systémov, prípadne zmeny pravidiel, opäť vzdialene, keďže technici mnohokrát ani nesmeli pre pravidlá počas koronakrízy prísť.

Tieto požiadavky by však nemali byť dané len touto dobou, lebo aj pre inštalačnú firmu a jej technika je vždy lacnejšie vziať notebook a pripojiť sa k systému vzdialene, než ísť desiatky, možno aj stovky kilometrov a na mieste urobiť to isté, čo by mohol pri lepšej príprave a lepšej technológii zvládnuť od stola.

A. Janušek:

Inteligentná budova je pre mňa taká, v ktorej všetky inštalované technológie spolupracujú s cieľom maximalizovať komfort jej užívateľov a aj ich bezpečnosť a popritom optimalizovať spotrebu energie. Vzájomná synergia jednotlivých technológií je zaručená predovšetkým ich správnym výberom a komplexným riadením, pričom práve nadradený riadiaci systém zabezpečuje zosúladenie jednotlivých technológií.

Dôležité je myslieť už vo fáze samotného návrhu a projektovania budovy na celkový výsledok. A vyhnúť sa tak (žiaľ, veľmi častým) nekompatibilitám, duplicitám a kontrafunkcionalitám jednotlivých technologických celkov, ako aj nespolupracujúcim autonómnym subsystémom, ktoré nezapadnú do celého „organizmu“ budovy. Len keď sa všetky inštalované technológie a systémy podriadia jednému mozgu, môže budova v každej situácii reagovať naozaj inteligentne.

P. Praženica:

Inteligentná budova znamená pre každého čosi iné. Pre ekológa je to stavba s najnižším vplyvom na životné prostredie, v očiach developera stojí čo najmenej, stavbár chce stavať jednoducho, energetik vyrábať vlastnú energiu. Lekár v nej zase hľadá zdravé prostredie, bezpečnostný technik dobrú ochranu, poisťovňa zabezpečenie a farmár by na nej najradšej dopestoval zeleninu pre celé osadenstvo.

To znamená, že každý sa pozerá na inteligentnú budovu po svojom a pohľad na „smart“ inteligenciu sa vyvíja. To, že je budova energeticky hospodárna, bezpečná či komfortná, už berieme ako samozrejmosť. Dôležité však je, aby sa človek nestal otrokom technológií, ktoré sa v budovách nachádzajú.

Mladší užívatelia majú väčšie nároky na IT riešenia, starší sú konzervatívnejší. Inteligentná budova však slúži všetkým užívateľom a návštevníkom, pričom primeraná inteligencia budovy im dokáže spríjemniť pohyb a orientáciu, takže dokážu efektívnejšie využiť svoj čas. Je pravda, že za posledné mesiace sa viac pozeráme na zdravé vnútorné riešenia, ale o to sa dodávatelia systémov HVAC snažia už dlhší čas, len developeri a správcovia tomu zatiaľ nepripisovali takú dôležitosť, akú od toho očakávame teraz.

Prichádzajú nové technológie na čistenie, respektíve dezinfekciu vnútorného prostredia, ktoré v spolupráci s kvalitným riadením technológií budov dokážu zvýšiť bezpečnosť a pohodu v budove.

S. Števo:

Zhoda v súvislosti s definíciou inteligencie budov vo svete, samozrejme, ani byť nemôže, pretože vo svete nenájdeme ani zhodu na samotnom pojme inteligencia, resp. kto a čo je inteligentný/inteligentné.

Je inteligentný ten, kto dokáže vyriešiť trojitý integrál, skonštruovať družicu či atómovú bombu, pričom splachuje pitnou vodou, tvorí kopce odpadkov a znečistenie, ktorým nakoniec zabije sám seba? Alebo je inteligentný ten, kto žije v harmónii s prírodou, bez áut, televízora, tovární, rafinérií, špiny a znečistenia?

Inteligentnú budovu by som v nadväznosti na to za seba definoval ako stavbu, ktorá napĺňa požiadavky jej užívateľov tak, že nezhoršuje životné podmienky na planéte (neprekračuje ekologické kapacity) počas celého svojho životného cyklu. To znamená, že sa nezhoršuje stav pôdy, na ktorej sa pestujú potraviny pre ľudí, že sa nezhoršuje kvalita vzduchu pri výrobe elektrickej energie spotrebovanej v budove, že sa nezhoršujú životné podmienky prírody v oblasti, kde sa ťažia kremík, nikel či meď na výrobu fotovoltického systému, káblov a pod., ktoré budova využíva.

To, či človek zhasne svetlo, keď opustí WC, alebo ho nechá celý deň svietiť, sa prejaví, prirodzene, v rôznej spotrebe energie. Jednoduchý vypínač u „inteligentných“ užívateľov je pri tých „neinteligentných“ nahradený komplikovanejším snímačom pohybu, prítomnosti osôb, časovačom a pod., ktoré automaticky vypnú svetlo, keď človek opustí WC. Vo všeobecnosti platí, že čím viac je „inteligentný“ užívateľ, tým menej zložitých technických prvkov budova potrebuje.

Preto sa inteligencia budovy nedá hodnotiť dopredu (v projektovej fáze). Či je budova inteligentná (udržateľne napĺňa potreby jej užívateľov), vieme zhodnotiť až spätne po jej reálnom využívaní. Inteligentnú budovu tvorí súčet dvoch majoritných členov – rozumný, udržateľný návrh budovy a rozumní užívatelia (ak je kvalita jedného z týchto členov nízka, kvalita toho druhého musí byť, logicky, vysoká).

Inteligentná budova a udržateľná budova budú musieť byť v budúcnosti nevyhnutne zameniteľné pojmy, inak sa utopíme v odpadkoch a špine, čím zabijeme sami seba ako civilizáciu. Tým sa dostávam k druhej časti otázky, kde koronavírus krásne potvrdzuje definíciu inteligentnej budovy ako stavby oveľa bližšej k prírode.

COVID-19 alebo akákoľvek iná choroba nám podľa fyziky (zákon akcie a reakcie) signalizuje nesprávny, neprirodzený spôsob života. Niekdajšie obydlia, ktoré nám slúžili na ochranu, sa postupom času stali tým, čomu slúžime my. Niekedy sme žili v prírode a chodili si oddýchnuť do obydlí, teraz trávime (podľa štatistiky) 98 % času oddelení od prírody (v budovách, domoch, obchodoch, autách) a chodíme si oddýchnuť do prírody.

Ak by sme vlka, leva či akéhokoľvek cicavca zavreli na 98 % života do jeho nory, vnútili by sme mu neprirodzený spôsob života, čím by sa jeho imunita znížila natoľko, že by ochorel na také choroby, ktoré dovtedy vôbec nepoznal.

Žijeme neprirodzene, v budovách vyrobených z neprirodzených materiálov, v ktorých trávime neprirodzene dlhý čas a ešte sa čudujeme, že sme neprirodzene často chorí a že sa objavuje neprirodzene veľa nových chorôb. Žiadnou technológiou v budove nedokážeme zabrániť koronavírusu alebo šíreniu iných chorôb, pretože samotný pobyt v týchto budovách vytvára podmienky na ich šírenie.

Článok bol publikovaný v časopise Správa budov 02/2021.