Aké trendy bývania prinesú aktuálne zmeny?
Skúsení slovenskí architekti sa zamýšľajú nad tým, ako súčasné spoločenské, klimatické a ekonomické zmeny ovplyvnia dizajn a samotnú realizáciu stavieb, a to najmä z hľadiska murovacích materiálov.
Zaujímavú anketu uskutočnilo v júni tohto roka Združenie výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). „Je dôležité poznať súčasné trendy a dokázať sa na ne pripraviť. Okolo nás sa všetko dramaticky mení, a preto sme sa chceli pozrieť na budúcnosť bývania očami tých najfundovanejších, teda architektov,“ vysvetľuje Martin Mihál, predseda ZVMM.
Väčšina respondentov medzi kľúčové faktory zaradila zmenu klímy, ale aj covidovú pandémiu a dramatický rast cien stavebných materiálov. Predseda ZVMM dodal, že netreba zabúdať ani na aktuálne zmeny na pracovnom trhu v oblasti stavebníctva či súčasnú povinnosť navrhovať domy v energetickej triede A0. Tá nesporne povedie k zmenám konceptu navrhovania, najmä smerom ku kompaktnejším tvarom domov a k moderným technickým zariadeniam.
„Myslíme si, že vývoj v najbližších rokoch sa skôr než na samotné materiály bude zameriavať na technológie zhotovovania murovaných konštrukcií. Môžu to byť veľkoformátové murovacie bloky, prefabrikáty alebo robotizácia,“ dodáva Martin Mihál.
Odborná anketa o budúcnosti bývania pokračuje aj ďalej. Zapojiť sa do nej môžu architekti, ale aj študenti architektúry, a to prostredníctvom online formulára na stránke ZVMM.
Ing. arch. Pavol Paňák
Vidím tri dôležité okruhy, v ktorých sa podoba bývania bude meniť.
Tým prvým je flexibilita dispozície smerom k viacúčelovej funkcii dnes fixne určených priestorov obydlia. To znamená schopnosť bytu, respektíve domu reagovať na zvýšený nárok výkonu povolania nie na pracovisku, ale v byte alebo dome. Teda so zvýšenou potrebou vnútornej a zároveň premennej segregácie alebo, naopak, zvýšeného spolčovania sa v rámci dispozície.
Ďalším okruhom je vyšší nárok na spoločné komunitné priestory pri hromadnom bývaní. Spoločne využívané priestory sú osobitne vhodné v istých druhoch komunít bytového domu – príbuzných generačne, sociálne, profesijne, z hľadiska záujmov a pod.
Tým tretím okruhom je v skutočnosti dávna téma vzťahu obydlia k exteriéru – osobitne v podmienkach hromadného bývania. Tento vzťah bol intenzívne testovaný počas núteného pobytu v bytoch v období pandémie koronavírusu. Potreba primeraného podielu balkóna, lodžie alebo terasy v rámci výmery bytu je a bude čoraz nástojčivejšia.
Samozrejme, tieto okruhy a viaceré ďalšie aspekty sú kľúčovými východiskami už pri postavení konceptov domov na bývanie. Do budúcnosti predpokladám aj pribúdanie podielu akýchsi medzizón medzi vnútrajškom a vonkajškom – voliteľne uzatvárateľných priestorov, ktoré v súlade s vonkajšími klimatickými podmienkami prechodne rozširujú obytnú plochu, respektíve slúžia ako akési klimatické a zároveň viacúčelové medzizóny.
Ing. arch. Branislav Hnát
Návrh a funkcie bytových domov sa diametrálne zmenia – dôležitú úlohu bude hrať ekonómia.
Bytový komplex by mal obsahovať aj priestory na prácu a oddych, niektoré funkcie, ako napríklad priestor na varenie, by mohli využívať viacerí obyvatelia daného komplexu. Dispozičné návrhy by mali umožňovať väčšiu variabilitu pre budúcnosť, ako aj iné využitie priestoru s reakciou na spoločenské pomery.
Technológia by sa zasa mala viac zamerať na veľkoformátové rozmery, ktorých predchodcom bola panelová výstavba, a to z hľadiska ekonomického, ale aj časového. V týchto prvkoch by sa mali riešiť hlavne dve kritériá – tepelný odpor a hluková nepriezvučnosť bez dodatočného zatepľovania. Z hľadiska recyklácie by bolo vhodné vyrábať ich z prírodných materiálov, hlavne v prípade bytových stavieb.
Ing. arch. Tomáš Javorka
Zvýrazní sa koncept kompaktných tvarov a posilní sa funkcia termickej ochrany a funkcie pevnosti a odolnosti proti extrémnym poveternostným javom. Zároveň sa zvýši tlak na ďalšie zlepšenie tepelnotechnických vlastností murovacích materiálov.
Ing. arch. Marek Šandrik
Očakával by som, že domy budú kompaktnejšie a tvarovo jednoduchšie.
Bolo by logické upustiť od domov typu bungalov a robiť skôr poschodové stavby, ktoré majú lepší pomer stavebného objemu k ploche povrchu domu. Znamená to teda aj nižšie tepelné straty, menší záber pôdy a lepšiu tepelnú zotrvačnosť objektu vďaka stropnej akumulačnej doske nad prízemím.
Investori budú zrejme realizovať viac vložkových stropov a aj šikmých striech z vložiek, možno aj skladaných schodísk. Domy sa budú „zmenšovať“, ale budú technologicky sofistikovanejšie, aby sa znížila spotreba primárnych energií. V rámci technického zázemia pribúdajú tepelné čerpadlá, rekuperačné jednotky, akumulačné nádrže, priestory na fotovoltické batérie a úpravu vody. Dávalo by zmysel realizovať aj viac vegetačných striech pre zlepšenie klímy v domoch.
Predpokladám, že sa zvýši podiel rekonštrukcií starších objektov a možno aj výstavba radovej zástavby oproti rodinným domom. Môže sa vytvoriť aj väčší tlak na hromadnú výstavbu z dôvodu nižšej ceny práce na štvorcový meter úžitkovej plochy pri použití veľkoformátov.
Bývanie sa, bohužiaľ, stáva pre bežných ľudí ešte nedostupnejším, keďže výroba materiálov je vzhľadom na rastúce ceny energií opäť drahšia. Otázkou zostáva, dokedy udržia banky úrokové sadzby hypoték na dnešnej úrovni. Ak sa pôžičky stanú nedostupnými, stavebníctvo začne stagnovať – čo možno nebude na škodu, pretože to ozdraví trh.
Ing. arch. Štefan Polakovič
Pomerne nižšie zárobky by sa mali premietnuť do ekonomickejších foriem bývania.
V súčasnosti stále existujú typológie a spôsoby zástavieb bežné v zahraničí, ktoré málo reflektujú spoločenskú a sociálnu situáciu v našom regióne. Radové zástavby, klastrové či komunitné bývanie akosi nelogicky absentujú v situácii, ktorá po podobnom prístupe priam volá.
Ponuka murovacích materiálov reflektuje dopyt po množstve, no už menej po kvalite a rôznorodosti výrobkov tak, aby nebola nutne potrebná ich kombinácia s inými materiálmi. Až na výnimky sa stavia z jednoduchých blokov, ktoré sa následne zatepľujú a omietajú.
Ing. arch. Martin Paško
Očakávam dobre premyslené bývanie naplnené súčasnými top technológiami, zjednodušenie života, optimálnu reguláciu a zdravé bývanie. Na samotný dizajn necítim taký silný tlak, ten bude vždy závisieť od invencie samotných architektov.
Podľa môjho názoru sa zjednoduší aj výstavba, čo sa prejaví napríklad celými vkladanými blokmi kúpeľní, kompletnými fasádnymi predpripravenými modulmi či bezkáblovou elektroinštaláciou. Z hľadiska materiálovej podstaty sa do popredia dostane kľúčová téma udržateľnosti a ekológie. A z hľadiska filozofie prostredia dôraz na komunitný život a verejný priestor.
Zdroj: PR článok Združenie výrobcov murovacích materiálov
