Ako „uprataลฅ“ รบzemnรฝ plรกn Bratislavy?
รzemnรฝ plรกn Bratislavy pochรกdza eลกte z roku 2007, teda z ฤias, keฤ eลกte niektorรญ verili, ลพe bude v hlavnom meste metro.
Odvtedy sa poslancom podarilo prijaลฅ ลกesลฅ zmien a doplnkov (ZaD), ktorรฉ sa sprรกvnejลกie ฤi menej sprรกvne triafali do budรบcej vรญzie slovenskej metropoly, reagovali na aktuรกlnu legislatรญvu a hฤพadali priestor na zlepลกenie mobility obyvateฤพstvaFabrika Palma na Raฤianskej ulici uลพ roky niฤ nevyrรกba. Stala sa vylomenรฝm zubom bratislavskej mestskej ฤasti Novรฉ Mesto, z ktorรฉho musia pravidelne vyhรกลaลฅ bezdomovcov.
Sรบฤasnรฝ majiteฤพ pozemku, developerskรก spoloฤnosลฅ Corwin, by z priemyselnรฉho areรกlu rรกd urobil modernรบ ลกtvrลฅ, kde sa ฤพudia budรบ cรญtiลฅ dobre a kde pribudnรบ funkcie, po ktorรฝch je v okolรญ dopyt. Corwin kรบpil pozemky eลกte v roku 2019.
V novembri 2021 predstavil koncept novej ลกtvrte z pera svetoznรกmeho ลกtรบdia. Zatiaฤพ vลกak nie je jasnรฉ, kedy sa s revitalizรกciou areรกlu zaฤne. Preฤo? ฤakรก sa na zmenu รบzemnรฉho plรกnu, podฤพa ktorรฉho mรก byลฅ v sรบฤasnosti na รบzemรญ vรฝroba, a bodka.
Ako je to na Slovensku uลพ pomaly folklรณrom, vyzerรก to tak, ลพe si eลกte poฤkรกme. Zmeny a doplnky รบzemnรฉho plรกnu sรบ v sรบฤasnosti de facto jedinรฝ legรกlny spรดsob, ako korigovaลฅ รบzemnรฝ plรกn mesta. Sรบฤasnรฉmu vedeniu magistrรกtu na ฤele s primรกtorom Matรบลกom Vallom sa podarilo v septembri 2020 schvรกliลฅ ZaD 06 a v oktรณbri tohto roka odsรบhlasili poslanci zatiaฤพ poslednรบ รบpravu s ฤรญslom 07.
Ani v jednom prรญpade vลกak nepriลกlo k lokalitnรฝm zmenรกm, ktorรฉ by pomohli napรคtรฉmu realitnรฉmu trhu. ฤiastkovรบ รบฤพavu majรบ priniesลฅ ZaD 08, ktorรฉ obsahujรบ aj zmeny รบzemnรฉho plรกnu pre projekty, kde sa budรบ stavaลฅ v spoluprรกci s magistrรกtom aj nรกjomnรฉ byty.
Zmeny a doplnky
Najvรฝraznejลกie zmeny v ZaD 06 sรบ tie, ktorรฉ sรบvisia s vรฝstavbou diaฤพnice a rรฝchlostnej cesty D4R7. Okrem toho sa รบzemnรฝ plรกn prispรดsobil รบpravรกm zรกmeru projektu prepojenia ลพelezniฤnรฝch koridorov TEN-T 17, ktorรฝ mรก byลฅ sรบฤasลฅou magistrรกly Parรญลพ โ ล trasburg โ ล tutgart โ Viedeล โ Bratislava, a plรกnovanรฉmu terminรกlu integrovanej osobnej prepravy โ TIOP-u.
โล estkyโ upravili aj niektorรฉ formulรกcie v textovej ฤasti รบzemnรฉho plรกnu, prispรดsobili ich novรฝm legislatรญvnym zmenรกm, spresnili ochranu prรญrody, chrรกnenรฝch รบzemรญ, vodnรฝch zdrojov a vinohradov a zhrnuli aktuรกlne stratรฉgie v oblasti rozvoja dopravy.
Vรคฤลกรญ rozruch bol okolo ZaD 07. Najkontroverznejลกou ฤasลฅou bolo jednoznaฤne schvรกlenie novej elektriฤkovej trate Pribinova โ Koลกickรก, ktorรก mรก viesลฅ popred budovu Slovenskรฉho nรกrodnรฉho divadla na Vajanskรฉho nรกbreลพรญ. Kauza elektriฤka pred SND rozhรกdala aj poslancov.
Na druhej strane veฤพmi kladnรบ odozvu mala novรก rozsiahla regulรกcia reklamy, ktorรก by po novom nemala ลกpatiลฅ historickรฉ ani prรญrodnรฉ lokality a vyruลกovaลฅ pozornosลฅ vodiฤov. Dokument ZaD 07 spresnil a vymedzil podmienky na prijรญmanie รบzemnรฝch plรกnov zรณn a zรกroveล urฤil, kde sa majรบ vypracovaลฅ. รzemnรฉ plรกny zรณn sรบ eลกte podrobnejลกie ako รบzemnรฝ plรกn mesta. Okrem funkciรญ zรณny upresลujรบ aj urbanizmus.
Poslednรก aktualizรกcia รบzemnรฉho plรกnu doplnila aj novรบ kapitolu v oblasti adaptรกcie na zmenu klรญmy so zรกkladnรฝmi zรกsadami slรบลพiacimi na zachovanie prรญrodnรฉho charakteru a regulรกciu stavebnej ฤinnosti na รบzemรญ mesta tak, aby boli eliminovanรฉ dosahy klimatickรฝch zmien, ktorรฉ sa budรบ hlavnรฉho mesta v najbliลพลกรญch rokoch dotรฝkaลฅ eลกte intenzรญvnejลกie.
V neposlednom rade dopฤบลa novรฉ plochy na nakladanie s odpadmi v sรบvislosti s novรฝmi prรกvnymi predpismi. To znie ako riadny kus prรกce magistrรกtu. Visia vลกak nad nรญm viacerรฉ vรฝkriฤnรญky. Pozemky pred budovou SND vlastnรญ ministerstvo kultรบry, ktorรฉ s elektriฤkovou traลฅou pred kultรบrnou ustanovizลou principiรกlne nesรบhlasรญ.
Proti sรบ aj niektorรญ poslanci, urbanisti a znaฤnรก ฤasลฅ verejnosti. V รบzemnom plรกne tak mohla pribudnรบลฅ len ฤalลกia peknรก ฤiara, ktorรก zostane skรดr ideou ako reรกlnym plรกnom.
Zdฤบhavรฝ proces
Jednรฝm z problรฉmov je, ลพe sa zmeny a doplnky prijรญmajรบ v nesรบrodรฝch balรญkoch, ktorรฉ obsahujรบ aj kontroverznรฉ prvky, ฤo mรก vplyv na dฤบลพku prerokovania. Dostalo to na kolenรก ZaD 04, ktorรฉ v roku 2018 รบplne zastavili.
Hlavnรฉ mesto pod Vallovรฝm vedenรญm chcelo zmeniลฅ stratรฉgiu a zmeny a doplnky prijรญmaลฅ po menลกรญch, tematicky prรญbuznรฝch balรญkoch. To by malo zlepลกiลฅ zrozumiteฤพnosลฅ tรฝchto zmien a zlepลกiลฅ ลกancu na schvรกlenie. Je vลกak otรกzne, preฤo potom skonฤilo v jednom balรญku schvaฤพovanie kontroverznej elektriฤkovej trate a odstraลovanie reklamy.
โMagistrรกt sa oฤividne pokรบsil o politickรฝ ลฅah. Kรฝm prvรฝ projekt je v zรกujme developera JTRE, prรญsna regulรกcia urฤite nebude v zรกujme veฤพkรฝch reklamnรฝch spoloฤnostรญ, v ktorรฝch mรก รบฤasลฅ JTRE blรญzka skupine J&T.
V ideรกlnom prรญpade by sa dali vyrieลกiลฅ dve muchy jednou ranou โ takto sa vลกak riskuje, ลพe ak sa nepodarรญ verejnรบ debatu sprรกvne zmoderovaลฅ, komplikรกcie by mohli nastaลฅ v oboch tรฉmach,โ vyjadril sa k tรฉme bloger Adriรกn Gubฤo, ktorรฝ pรญลกe pre portรกl YIMBA.
โMesto mรก voฤi stovkรกm tisรญcom obyvateฤพov Bratislavy zodpovednosลฅ zabezpeฤiลฅ fungujรบci nosnรฝ dopravnรฝ systรฉm, ktorรฝ predรญde kolapsu v zรณne. Proces prรญpravy novej elektriฤkovej trate sme uลพ nemohli odkladaลฅ,โ odpovedala ASB hovorkyลa magistrรกtu Katarรญna Rajฤanovรก.
Tak ako je รบzemnรฝ plรกn Bratislavy prรญliลก podrobnรฝ, je zรกroveล aj prรญliลก nejednoznaฤnรฝ.
Legislatรญvny proces schvaฤพovania zmien a doplnkov je sรกm osebe nรกroฤnรฝ a obsahuje viacerรฉ รบskalia, na ktorรฝch mรดลพe stroskotaลฅ alebo sa vรฝznamne predฤบลพiลฅ. Aj pri najlepลกej vรดli prejdรบ od oznรกmenia o prerokovanรญ nรกvrhu ZaD po schvรกlenie mestskรฝm zastupiteฤพstvom celรฉ mesiace.
Magistrรกt mรก povinnosลฅ prerokovaลฅ nรกvrh so vลกetkรฝmi dotknutรฝmi stranami a v prรญpade, ลพe majรบ pripomienky, ich aj zapracovaลฅ a nรกvrh znovu prerokovaลฅ. Materiรกl musรญ preskรบmaลฅ aj okresnรฝ รบrad, ktorรฝ mรก na to 30 dnรญ, no tรกto lehota sa ฤasto natiahne.
Netreba vลกak zabรบdaลฅ, ลพe z pohฤพadu mesta nejde v prรญpade aktualizรกcie รบzemnรฉho plรกnu o prejav dobrej vรดle, ale o povinnosลฅ. V stavebnom zรกkone je zakotvenรก povinnosลฅ obce pravidelne, najmenej vลกak raz za ลกtyri roky, preskรบmaลฅ รบzemnรฝ plรกn, ฤi nie sรบ potrebnรฉ jeho zmeny alebo doplnky, alebo ฤi netreba obstaraลฅ novรฝ รบzemnรฝ plรกn.
Takรกto analรฝza sa podฤพa informรกciรญ magazรญnu ASB za sรบฤasnรฉho vedenia vypracovala, no pretoลพe stavebnรฝ zรกkon nestanovuje, ลพe musรญ byลฅ verejnรก, nedรก sa k nej len tak jednoducho dostaลฅ.
โVeฤพmi ลฅaลพko sa potom diskutuje o tom, ktorรฉ lokality by bolo vhodnรฉ zmeniลฅ alebo akรฝ je v tom รบzemnom plรกnovanรญ problรฉm. Tรกto analรฝza by veฤพmi pomohla uลพ prvรฉmu kroku, aby developeri, respektรญve vlastnรญci pozemkov, vedeli, ลพe v tejto lokalite uลพ aj mesto v analรฝze identifikovalo nejakรบ moลพnosลฅ alebo potrebu zmeny,โ myslรญ si Suchรกnek, riaditeฤพ Inลกtitรบtu urbรกnneho rozvoja (IUR), v ktorom sรบ zdruลพenรญ viacerรญ veฤพkรญ bratislavskรญ developeri.
Neลกลฅastnรฉ funkcie
รzemnรฝ plรกn Bratislavy definuje celkovo 35 funkciรญ. Plochy bรฝvania tvoria 15,2 % รบzemia mesta, vybavenosลฅ 9,2 %, infraลกtruktรบra 6,8 %, priemysel 4,6 %, zeleล a voda 43,1 % a pรดda 21,2 %. Na 1 hektรกr bรฝvania pripadรก aj 0,6 hektรกra vybavenosti.
Pri takom pomere sa z Bratislavy, ak to nadnesieme cynicky, stรกva mesto nรกkupnรฝch centier. Viac neลพ 1 200 m2 nรกkupnรฉho priestoru tu v roku 2020 pripadalo na tisรญcku obyvateฤพov, ฤo Bratislavu radรญ k samosprรกvam s najvyลกลกรญm pomerom v tomto ukazovateli.
Prevรกdzkovatelia sa spoliehajรบ na to, ลพe vysokรก ekonomickรก sila v porovnanรญ so zvyลกkom krajiny a s tรฝm spojenรก kรบpyschopnosลฅ obyvateฤพstva ich dokรกลพu uลพiviลฅ. No v obchodnom dome sa dobre nevyspรญte.
Bratislavฤania v prvom rade nemajรบ kde bรฝvaลฅ. Podฤพa Inลกtitรบtu urbรกnneho rozvoja v hlavnom meste v sรบฤasnosti chรฝba pribliลพne 40-tisรญc bytov. Preฤo ich nie je viac a ako za to mรดลพe รบzemnรฝ plรกn?
Sรบฤasnรฉ podrobnรฉ rozdelenie funkciรญ v รบzemnom plรกne v praxi znamenรก, ลพe developeri majรบ veฤพmi presnรฉ pravidlรก, kde mรดลพu stavaลฅ byty a koฤพko ich mรดลพe byลฅ. Inรฝmi slovami, ak nemรก lokalita v รบzemnom plรกne nรกlepku bรฝvanie, bez zmeny ฤi aktualizรกcie รบzemnรฉho plรกnu tu byty ฤi domy nevyrastรบ, ani keby sa stavebnรญk postavil na hlavu.
A to nie je zlรฉ, len to v sรบฤasnom kontexte nemusรญ vลพdy dรกvaลฅ zmysel. Prรญkladom mรดลพe byลฅ funkcia 201, ktorรก predpisuje 70 % obฤianskej vybavenosti a 30 % bรฝvania. Tento pomer vรฝrazne zniลพuje praktickรบ pouลพiteฤพnosลฅ v รบzemรญ.
Ak developeri nechcรบ stavaลฅ ฤalลกie obchody ฤi kancelรกrie, kreslia do projektov hotely a ubytovne. Nieฤรญm 70 % naplniลฅ musia a oficiรกlne to podฤพa รบzemnรฉho plรกnu nemรดลพu byลฅ byty. V minulosti sa developeri snaลพili obรญsลฅ predpisy tak, ลพe plnohodnotnรฉ byty napรญsali do vรฝkresov ako apartmรกny.
Novรฉ vedenie magistrรกtu Matรบลกa Valla vลกak vyhlรกsilo apartmรกnom vojnu a stoplo desiatky projektov, ktorรฉ pouลพili tรบto taktiku. Klepli tak po prstoch realitnรฝm ลกpekulantom, no zรกroveล to ubralo z moลพnostรญ, kde sa dรก v Bratislave bรฝvaลฅ. ฤalลกou vecou je, ลพe ani v prรญpade takto exaktne predpรญsanej funkcie nie je vลกetko jasnรฉ.
โPrebiehali diskusie, ฤi sa musรญ sรบฤasne a presne v tomto pomere (70 % obฤianska vybavenosลฅ a 30 % bรฝvanie) budovaลฅ vรฝstavba, alebo je to moลพnรฉ etapizovaลฅ tak, ลพe v prvej etape sa postavia byty a v ฤalลกej sa postavรญ obฤianska vybavenosลฅ. Nevieme, ฤi je nutnรฉ vyฤerpaลฅ obidve tieto funkcie alebo nie. Toto sรบ diskusie, ktorรฉ naozaj zdrลพujรบ prรญpravu projektov a dรกvajรบ rรดzny priestor na rรดzne interpretรกcie,โ konลกtatuje Juraj Suchรกnek.
Existujรบ reรกlne รบvahy o tom, ลพe novรฝ รบzemnรฝ plรกn by mal byลฅ, ฤo sa tรฝka rozdelenia funkciรญ, voฤพnejลกรญ a flexibilnejลกรญ.
โ(Novรฝ รบzemnรฝ plรกn) by mal byลฅ viac ,ponukovรฝโ neลพ reลกtriktรญvny, viac o zรกsadรกch a princรญpoch neลพ o prรญsnej regulรกcii, priฤom tรบ by som videl viac v priestorovom usporiadanรญ,โ vyjadril sa v ankete pre ฤasopis ASB Juraj ล ujan, poradca sรบฤasnรฉho primรกtora hlavnรฉho mesta pre rozvoj mesta a รบzemnรฉ plรกnovanie.
Kรฝm sa vลกak pripravรญ novรฝ รบzemnรฝ plรกn, ฤo mรดลพe trvaลฅ roky, musรญme si vystaฤiลฅ s ฤiastoฤnรฝm oลกetrenรญm v rรกmci zmien a doplnkov. Poslednรฉ lokalitnรฉ zmeny sa udiali v druhรฝch zmenรกch a doplnkoch, teda pred celou dekรกdou. Pozemky by sa pritom naลกli.
Samo mesto identifikovalo vyลกe 600 hektรกrov bรฝvalรฝch priemyselnรฝch areรกlov โ brownfieldov, ktorรฉ by zmenou funkcie mohli slรบลพiลฅ novรฉmu รบฤelu. Jednรฝm z takรฝchto รบzemรญ je aj areรกl Palmy, ktorรฝ spomรญname v รบvode. Zmeny funkciรญ brownfieldov mali byลฅ sรบฤasลฅou balรญฤka zmien a doplnkov s ฤรญslom 10, no je len veฤพmi mรกlo pravdepodobnรฉ, ลพe ich stihnรบ pripraviลฅ a odsรบhlasiลฅ eลกte v tomto volebnom obdobรญ.
Nejednoznaฤnosลฅ a prieลฅahy
Je paradoxom, ลพe tak ako je รบzemnรฝ plรกn Bratislavy prรญliลก podrobnรฝ, je zรกroveล aj prรญliลก nejednoznaฤnรฝ. Urbanista Martin Baloga upozorลuje na to, ลพe mnoลพstvo regulatรญvov v รPN mรก pomerne vลกeobecnรฉ znenie, a preto sa dajรบ interpretovaลฅ rozliฤne.
To nie je dobrรฉ aj vzhฤพadom na to, ลพe charakter regulatรญvov je skรดr zadรกvacรญ a nestanovuje ลพiadne limity. Interpretรกciรญ je takรฉ mnoลพstvo, ลพe si kaลพdรฝ mรดลพe vybraลฅ tรบ svoju, ฤo je ฤasto predmetom nedorozumenรญ a sporov. Tie vedรบ k prieลฅahom na รบrovni povoฤพovacรญch procesov.
Ich dฤบลพka nad rรกmec zรกkona je nieฤo, ฤo developeri pravidelne vytรฝkajรบ samosprรกvam. V Bratislave sa povoฤพovacie procesy pokรบsili urรฝchliลฅ digitalizรกciou. Prvรฉ zo stanovรญsk k รบzemnรฉmu rozhodnutiu, ktorรฉ ลพiada stavebnรญk, je zรกvรคznรฉ stanovisko mesta, kde sa posudzuje sรบlad s รบzemnรฝm plรกnom.
ฤalej prechรกdza do stavebnรฝch a รบzemnรฝch konanรญ na mestskรฉ ฤasti. Aj tie sa v niektorรฝch prรญpadoch snaลพia vykladaลฅ si sรบlad s รบzemnรฝm plรกnom. Ak sa vรฝklady nezhodujรบ, konanie sa naลฅahuje.
Keฤ sa pozrieme na dรกta, mรดลพeme vidieลฅ, ลพe minulรฝ rok skolaudovali v hlavnom meste najmenej bytov za poslednรฉ ลกtyri roky. Podฤพa dรกt IUR sรบhlasnรฉ zรกvรคznรฉ stanovisko zรญskalo v Bratislave v roku 2020 len 1 957 bytovรฝch jednotiek (ฤo je o 1 000 menej ako skolaudovanรฝch bytov za rovnakรฉ obdobie). Hrozรญ, ลพe namiesto zrรฝchlenia vรฝstavby, ktorรบ mesto tak veฤพmi potrebuje, mรดลพe prรญsลฅ k รบtlmu.
Odvolรกva sa na neexistujรบce
รzemnรฝ plรกn sa tvorรญ na roky dopredu podฤพa vรญzie, kam by sa mohlo mesto uberaลฅ. Vรญzia je vลกak jedna vec a realita, ktorรก รบzemnรฝ plรกn skรดr ฤi neskรดr dobehne, vec druhรก. Pri stanovovanรญ priestorovรฝch regulatรญvov v รบzemnom plรกne sa roky hovorรญ, ลพe budรบ urฤenรฉ v รบzemnom plรกne zรณny, ฤรญm sรบ danรฉ plochy v podstate neregulovanรฉ.
โUลพ aj na zรกklade metodickรฉho usmernenia Ministerstva dopravy a vรฝstavby SR sa nemรดลพe รPN odvolรกvaลฅ na to, ลพe to bude niekedy v budรบcnosti vyrieลกenรฉ nejakรฝm inรฝm dokumentom. Je to istรก forma prรกvnej neistoty, pretoลพe stavebnรญk netuลกรญ, ฤo tam bude, aj keฤ sa to raz moลพno vyrieลกi. รzemnรฝ plรกn musรญ povedaลฅ zรกkladnรฉ nรณty aj pre tieto รบzemia,โ myslรญ si Martin Baloga.
รzemnรฝ plรกn tieลพ veselo odkazuje na komunikรกcie, ktorรฉ buฤ neexistujรบ, alebo sรบ v nevyhovujรบcom stave.
โMyslรญme si, ลพe รบzemnรฝ plรกn by mal definovaลฅ aj to, kto je zodpovednรฝ za budovanie kฤพรบฤovej infraลกtruktรบry. Aby sa nestalo, ลพe sa povie รกno, tรบto lokalitu povolรญme, ale aลพ keฤ sa dostavia ulica, priฤom sรบkromnรฝ investor nemรก moลพnosลฅ ovplyvniลฅ vรฝstavbu ulice cez mnoลพstvo nevysporiadanรฝch pozemkov,โ hovorรญ Juraj Suchรกnek.
Mesto v sรบฤasnosti prechรกdza na model, podฤพa ktorรฉho ukladรก developerovi povinnosลฅ vybudovaลฅ komunikรกciu v zรกvรคznom stanovisku. Developer sa zrazu stane stavebnรญkom kriลพovatky ฤi odboฤovacieho pruhu v strede veฤพkej komunikรกcie. Podฤพa Suchรกnka by sa mal vyuลพรญvaลฅ model zmluvy o spoluprรกci. Na zรกklade nej by sa mesto a stavebnรญk stali partnermi.
Oficiรกlne by bol stavebnรญkom tejto stavby mesto a dodรกvateฤพom developer. Aj takรฝto manaลพment mรดลพe zabezpeฤiลฅ, aby vรฝstavba beลพala rรฝchlejลกรญm tempom a v lepลกej koordinรกcii oboch strรกn. Prรญkladom takรฉhoto prรญstupu mรดลพe byลฅ ulica Mlynskรฉ nivy, ktorรบ vybudoval v spoluprรกci s mestom HB Reavis. V minulom roku 2021 zaฤalo mesto tento model spoluprรกce vyuลพรญvaลฅ s viacerรฝmi developermi, a tak sa stรกva novรฝm ลกtandardom
Priestor na korupciu
Orgรกn รบzemnรฉho plรกnovania mรดลพe poลพadovaลฅ ฤiastoฤnรบ alebo รบplnรบ รบhradu nรกkladov za obstaranie รบzemnoplรกnovacej dokumentรกcie. Uลพ roky sa vลกak hovorรญ o tom, ลพe za zmenu รบzemnรฉho plรกnu si treba na niektorรฝch miestach โpriplatiลฅโ.
Oficiรกlne chรฝbajรบ konkrรฉtne dรดkazy. To by nemalo zabrรกniลฅ sรบฤasnรฉmu vedeniu vynaloลพiลฅ maximรกlne รบsilie, aby priestor na prรญpadnรฉ รบplatky odstrรกnili alebo aspoล znรญลพili na minimum. Krokom vpred je urฤite digitalizรกcia povoฤพovacรญch procesov. Hlavnรฝm problรฉmom vลกak ostรกva uลพ spomรญnanรก nejednoznaฤnosลฅ รบzemnรฉho plรกnu a priestor na diskusie, kde jednotlivรฉ strany mรดลพu jednoducho zmeniลฅ nรกzor.
โPomohlo by stanovenie jasnรฝch a transparentnรฝch pravidiel, akรฝm spรดsobom moลพno podรกvaลฅ podnety na zmenu รบzemnรฉho plรกnu, ako aj nastavenie procesu, kto a ako bude rozhodovaลฅ, ktorรฉ podnety budรบ zaradenรฉ do procesu obstarรกvania a ktorรฉ budรบ zhodenรฉ zo stola,โ myslรญ si urbanista Matรบลก Bizoล.
Okrem zรกkonom stanovenรฝch procesov pripomienkovania a prerokovรกvania รบzemnรฉho plรกnu, ktorรฉ sa dejรบ takpovediac โnad stolomโ existujรบ podฤพa Bizoลa aj procesy โpod stolomโ.
Na mestskรฉ i obecnรฉ รบrady chodia pravidelnรฉ podnety na aktualizรกcie รบzemnรฉho plรกnu. Problรฉmom je procedรบra vรฝberu, ktorรฉ ลพiadosti budรบ zaradenรฉ do ฤalลกรญch zmien a doplnkov a ktorรฉ podnety skonฤia v koลกi.
Toto sa v uplynulรฝch rokoch stalo najvรคฤลกรญm kameลom รบrazu aj v Bratislave. Aj dobrรฉ projekty tak mรดลพu skonฤiลฅ v koลกi alebo, naopak, do procesov โnad stolomโ sa dostanรบ aj takรฉ, ktorรฉ si niekto jednoducho vyloboval. Podฤพa Juraja Suchรกnka je dobrรฝm prรญkladom, ako na to, Metodika zmien รบzemnรฉho plรกnu v zรกujme budovania nรกjomnรฉho bรฝvania.
โMetodika stanovuje jasnรฉ pravidlรก, kde platba je priamo pre mesto vo forme nรกjomnรฝch bytov. Je to definovanรฉ ako verejnรฝ zรกujem, ฤรญm by to malo byลฅ priechodnรฉ aj pre poslancov. Ak projekt, respektรญve konkrรฉtna lokalita, prejde celรฝm tรฝmto procesom posudzovania, pevne verรญm, ลพe to nebudรบ poslanci, ktorรญ to na zรกver zastavia,โ hovorรญ.