Anketa: Filmy, ktoré odporúčajú architekti nielen kvôli deju, ale aj podmanivému vizuálu

Ak máte chuť na filmy, ktoré sú plné zaujímavých scén, interiérov a kvalitnej architektúry, ponúkame vám to, čo sa podľa architektov rozhodne oplatí vidieť. A kedy, ak nie teraz? Čas sviatkov je ideálny na oddych a dokonca aj ten „gaučový“ s filmom, ktorý má nielen skvelý dej, ale ponúkne i niečo viac.

Film Amerikánka ponúka veľmi nevšedný zážitok po každej stránke: „Jeho hravý a podmanivý vizuál je extrémne zaujímavý. Spolu s osudom hlavnej hrdinky si nás získal tiež bohatým repertoárom najrôznejších scén, farebnosťou, svetlom i samotnou „kamerou“, ktoré spolu vytvárajú dokonalý surrealisticky zážitok plný hlbokých emócií.“ Ak máte chuť precítiť film až do morku kosti, tento odporúčajú architektky Barbora Luptáková a Lucia Vlasáková z architektonického ateiéru ToøL interior architects.

Architekta Martina Zaička zaujal film Substancia s Demi Moore v hlavnej role. „Film je veľmi svieži a postavený na skromnom štúdiovom interiéri, avšak od začiatku mal veľmi konzistentnú a silnú vizuálnu kvalitu. Interiéry mali veľmi dobrý high-end 70’s look, krásne a vkusné. Samozrejme, najdôležitejšou súčasťou filmu bolo umiestnenie tela – spotrebného produktu v týchto priestoroch,“ rozpráva Martin.

A jedným dychom dodáva: „Veľmi sa teším a nedočkavo čakám na nový film Brutalista od mladého režiséra a scenáristu Bradyho Corbeta (ročník 1986) s Adrianom Brodym v hlavnej úlohe. Film o fiktívnom maďarskom židovskom architektovi menom László Tóth, exulantovi v USA, ktorý býval architektom európskeho mena, než sa pre svoj židovský pôvod stal v koncentračnom tábore obyčajným číslom a odsúdencom na smrť. Film zasadený do 40. až 50. rokov 20. storočia sľubuje veľkú architektonickú vizuálnu, 215 minút dlhú, ságu. Po vzhliadnutí traileru už odpočítavam čas do premiéry.“

Dokument o architektúre v časoch poznačených opresiou

Riaditeľka MIB-u Petra Marko odporúča nový film Jana Zajíčka Architektúra ČSSR ’58 – ’89, ktorý mal nedávno premiéru na Slovensku: „Je fascinujúcim svedectvom neuveriteľnej inovácie a kreativity v architektúre počas obdobia poznačeného opresiou voči slobode zmýšľania a ukazuje aj zaujímavú dynamiku medzi českou a slovenskou scénou, kde na Slovensku, paradoxne, mali veľa príležitostí tvoriť veľmi mladí architekti, pretože neboli až pod takým drobnohľadom ako v Prahe. Film má okrem kvalitného vizuálneho spracovania aj vynikajúcu hudbu.“

Na tomto vynikajúcom diele sa s Petrou zhodnú aj architektky Nora Vranová, predsedníčka predstavenstva SKA, a Michaela Hantabalová z architektonického ateliéru hantabal architekti.

Architektke Nore Vranovej utkvel z uplynulého obdobia v pamäti film Megalopolis (2024) od F. F. Coppolu. „Vizuálne opulentný a dejovo eklektický film, ktorý kritika nešetrila (nie celkom neoprávnene) je plný citácií, paralel a kultúrnych odkazov, občas hraničiacich s gýčom. Postmoderný divák sa v nich môže prehrabávať do sýtosti. Ja som si však nemohla nechať ujsť postavu hlavného mestského architekta v pozícii akčného hrdinu s príložníkom v ruke (namiesto samopalu) a jeho uniformovanú Design Squad.“

„Výrazne komornejšiu atmosféru má česko-slovenský film Úsvit (2023), ktorý som videla až tento rok v televíznej premiére. Odhliadnuc od deja, hlavnú úlohu vo filme hrá baťovská architektúra tridsiatych rokov minulého storočia. Unikátnu atmosféru rodiaceho sa mesta Svit autori vystavali na architektonických modeloch v mierke 1 : 7 doplnených o koláž autentických interiérov doposiaľ zachovaných stavieb z tohto obdobia, napr. Baťov pamätník v Zlíne, Dům Radost a Veletržní palác v Prahe, ale aj kubistickej Beniesovej vily v Lysé nad Labem,“ dodáva Nora.

S jej slovami súhlasí aj architektka Katarína Viskupičová, ktorá ešte pridáva film Prezidentka „ako povinný pre všetky generácie“.

Brutalizmus aj retro interiéry vo filmoch

„Filmových zážitkov spojených s architektúrou či dizajnom by som asi vedel odporučiť viacero, no po zahliadnutí posledného Almodóvara mám zahmlené všetko, pretože film Vedľajšia izba sa svojou krásou bezkonkurenčne posadil na trón. Vizuálnej dokonalosti sa dotýka celok aj každý detail… Musí to byť radosť, zasadiť do takého prostredia príbeh,“ rozpráva architekt Juraj Radošovský z architektonického ateliéru ELEMENT – ateliér architektúry.

Za kvalitnou architektúrou na filmovom plátne nás zobral aj architekt Branislav Loskot (AT26 architects). „Ak máte chuť na brutalistickú architektúru a parádne sedemdesiatkové retro interiéry, určite si pozrite sci-fi film High-Rise z roku 2015. Film Muž v tieni vás podľa Loskota prenesie do nádhernej vily na morskom pobreží. „Chladnými vás nenechá ani dráma The Viewing, ktorá vás prenesie do „sedemdesiatkového retrofeelingu“ a vily, ktorá dýcha brutalizmom,“ dodáva.

Filmové tipy šéfredaktorky ASB

Vášnivou filmovou fanúšičkou je i Denisa Kureková, šéfredaktorka ASB. A, samozrejme, o to viac, ak je vo filme dobrá architektúra. „Vybrala som pár filmov, ktoré nás dokážu preniesť do prostredia, ktoré nie je len doplnkom, ale stáva sa významnou súčasťou diela. A tak sa môžete (nielen) počas sviatkov ponoriť do futuristických vízií sveta prostredníctvom filmov Gattaca (1997, Andrew Niccol) a Potomkovia ľudí (2006, Alfonso Cuarón).

V prvom je fiktívne mesto budúcnosti vytvorené prostredníctvom modernistickej architektúry v podobe napríklad Marin County Civic Center od F. L. Wrighta. V druhom zase dystopický Londýn s brutalistickou architektúrou a so zničenými priestormi výborne podčiarkuje spoločenský úpadok a film vás vizuálne pohltí.

„Ak máte chuť na fiktívne svety so silným charakterom, neváhajte siahnuť po filmoch Grandhotel Budapešť (2014, Wes Anderson), ktorý vás zavedie do fiktívneho regiónu Zubrowka, kde symetria, pastelové farby a Art Deco interiéry vytvárajú nezameniteľnú atmosféru. Anderson režíruje ako architekt. Alebo film Synecdoche, New York z roku 2008 od Charlieho Kaufmana, ktorý vám síce zamotá hlavu, ale stojí za to,“ dodáva Kureková.

„Minimalistické hotelové izby a pulzujúce ulice tvoriace fascinujúci kontrast ma fascinovali vo filme, kde sa Tokio stáva jednou z hlavných „postáv,“ rozpráva Denisa o diele od Sofie Coppola z roku 2003 Stratené v preklade. Ďalší z jej tipov, kde sa mesto stáva hlavnou postavou, je i film Polnoc v Paríži z roku 2003 od Woodyho Allena: „Paríž v tomto filme nie je len kulisou, architektúra tu hrá úlohu sprievodcu medzi epochami.“

Ak si chcete oddýchnuť na gauči spolu s deťmi či vnúčatami, nebojte sa siahnuť napríklad po filme plnom farieb a skvelých scén Charlie a továreň na čokoládu od Tima Burtona. A keď už budete v „bartonovskej sekcii“, nebojte sa zobrať si misu koláčov a užiť si spoločné chvíle pri filme Koralína a svet za tajnými dverami. Oba filmy uzreli svetlo sveta takmer pred dvadsiatimi rokmi, ale na svojej kráse a aktuálnosti nestrácajú ani dnes.

Prajeme vám zážitkové a pohodové sviatky, kdekoľvek a s kýmkoľvek ich prežijete!