Anketa: Šachmat školstva

Výstavba nových škôl alebo revitalizácia tých starých je pre niekoho prioritou, pre iných nevyhnutné zlo. Niekde demografická krivka klesá, inde stúpa závratnou rýchlosťou.

Pýtali sme sa preto na názory zástupcov samospráv, developera a architekta. Kto ich prioritne má budovať a kde na ne vziať peniaze?

Katarína Gazdíková, vedúca Odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou, Mestský úrad v Žiline

Nariadilo mesto (alebo vytvorilo manuál pre developerov) v novovznikajúcich mestských štvrtiach developerom/investorom povinne postaviť ZŠ?

K. Gazdíková: Takýto manuál mesto Žilina zatiaľ nemá, ale pozorne sledujeme situáciu v iných krajských mestách, aby sme vedeli reagovať a pripraviť potrebné záväzné dokumenty.

Zatiaľ sa riadime platným územným plánom mesta, kde máme aj state, ktoré nastavili základnú reguláciu siete materských a základných škôl. Tie rovnako určujú potrebu výstavby základných a materských škôl v tých plochách, ktoré sú v územnom pláne určené na rozvoj obytnej funkcie.

Niektoré takéto plochy určené na výstavbu máme riešené podrobnejšími urbanistickými návrhmi, ktoré rátajú aj s občianskou vybavenosťou vo forme škôl.

Ako vnímate potrebu a záujem obyvateľov o výstavbu ZŠ?

K. Gazdíková: Mesto nemá vedomosť, že by bola požiadavka od občanov na výstavbu novej základnej školy. Obyvatelia mestskej časti Závodie by chceli rozšíriť kapacitu existujúcej základnej školy v Závodí, ale prieskumom sa zistilo, že túto školu navštevuje menej ako 50 % detí zo školského obvodu predmetnej školy, ostatní žiaci sú mimo daný školský obvod. Skôr evidujeme požiadavky na špeciálne druhy škôl, ale tu narážame na problém nedostatku vhodných pozemkov vo vlastníctve mesta.

Populácia vzrastá. Ako vidíte budúcnosť výstavby ZŠ a SŠ? Ako plánuje mesto riešiť túto situáciu?

K. Gazdíková: Demografická krivka začína klesať. Predpokladáme, že súčasná kapacita škôl bude postačovať. V zálohe máme 4-triedny pavilón v Základnej škole Jarná, ktorý je v súčasnosti prenajatý súkromnej škole.

Terézia Rácová, hovorkyňa mesta Prešov

Aké plány má vaša samospráva na výstavbu základných a stredných škôl?

T. Rácová: Mesto Prešov pripravuje rekonštrukcie niekoľkých základných škôl, avšak ani v jednom prípade nejde o rozšírenie kapacít. Pôjde o zlepšenie stavebno-technického stavu budov, ktorých súčasný stav si to vyžaduje. Konkrétne objekty budú zaradené až po vyhodnotení spracovaných energetických auditov, ktoré ukážu, či splnia podmienky na čerpanie externých zdrojov. V pláne je taktiež rekonštrukcia zariadení školského stravovania. 

Ako pristupujete k výstavbe škôl v novovznikajúcich mestských štvrtiach?

T. Rácová: Mesto Prešov má v rámci základných škôl zatiaľ postačujúce kapacity, a teda nie je nevyhnutné ich rozširovať výstavbou nových objektov. Potreba je rekonštruovať už existujúce za účelom ich modernizácie a obnovy. S rekonštrukciami budov máme skúsenosti a s dostatočným finančným krytím vieme prípravu a realizáciu takejto stavby zastrešiť. Z časového hľadiska je potrebné zohľadniť, že výstavba školy od návrhu až po kolaudáciu je pomerne dlhý proces, keďže samospráva musí dodržať niektoré postupy, čo sa týka najmä procesov verejného obstarávania, ktoré niekedy odďaľujú začatie realizácie stavebných prác.

V čom vidíte hlavný problém čerpania financií na výstavbu ZŠ a SŠ?

T. Rácová: V prípade využitia vlastných zdrojov mesta na tento účel je to len otázka vyčlenenia dostatočnej výšky finančných prostriedkov v rozpočte, čo však vzhľadom na aktuálne náročnú situáciu samospráv nie je jednoduché.

Matej Siebert, SIEBERT + TALAŠ architekti

Ako pristupujú developeri k výstavbe škôl v novovznikajúcich mestských štvrtiach? Máte pocit, že suplujú štát? Ako vnímate spoluprácu mestských častí, developerov a architektov?

M. Siebert: Nové štvrte s novými obyvateľmi potrebujú nové školy, v správnom čase, počte tried či dobrej dochádzkovej vzdialenosti. Požiadavky na ich výstavbu dokáže definovať dobré územné plánovanie. Územný plán môže stanoviť aj verejnoprospešné plochy na ich umiestnenie. Preto je pre starostov a lokálnych poslancov nevyhnutné nastaviť požiadavky na nové školy už pri tvorbe územných plánov. Politické gestá (často predvolebné) problém nových škôl nevyriešia.

Fenomén súkromných škôl je a ich výstavba developermi nie je systémové riešenie. V našom regióne strednej Európy je po stáročia prítomná tradícia slobodného prístupu k vzdelaniu. Spoplatnené súkromné a špeciálne školy sú príjemnou alternatívou rozširujúcou ponuku, ale nemôžu nahradzovať štátne základné školy.

Aký je podľa vás stav výstavby ZŠ a SŠ na Slovensku v porovnaní so zahraničím? Môžete uviesť výborné príklady slovenských a zahraničných ZŠ a SŠ? Aké ponaučenie by sme si mali zobrať z výstavby škôl mimo SR?

M. Siebert: Nemám k dispozícii fakty o výstavbe nových škôl, no už pri letmom pohľade na realizácie v architektonických časopisoch je vidieť rozdiely v kvantite aj kvalite medzi nami a inými európskymi krajinami. Ten rozdiel je predovšetkým vo vnímaní dôležitosti výuky v spoločnosti, ktorá aj súdiac podľa platu učiteľov, je na chvoste západného sveta. Výnimočné príklady škôl na Slovensku sú výsledkom náhody, individuálneho zanietenia súkromného investora a nie systematického prístupu našej spoločnosti. Slovensko nemá ropu, naším najväčším bohatstvom je naše vzdelanie.

Vzhľadom na to, že obce a ďalšie samosprávne inštitúcie majú iba limitovanú výšku investícií, navyše neustále znižovanú rôznymi ďalšími politickými rozhodnutiami, zvyšujúcimi cenami energií a infláciou cien v stavebníctve, je vlastne zázrakom, že existujúce školy vôbec dokážu existovať. Investičná výstavba dobrých škôl v našej spoločnosti chýba, čo sa nám, žiaľ, v budúcnosti negatívne vráti späť.

D. Suchý, hovorca J&T REAL ESTATE

Plánujete v novovznikajúcich mestských štvrtiach postaviť nové základné a stredné školy? Plánujete v blízkej budúcnosti postaviť v niektorej z mestských častí ZŠ a SŠ? Ak áno, kde a akej kvality?

D. Suchý: Koncepcia rozvoja školstva, umiestnenie a štruktúra jednotlivých druhov vzdelávacích zariadení musia byť jasné stanovené štátom, vyššími územnými celkami a obcami. Súčasťou všetkých našich veľkých rozvojových projektov sú aj vzdelávacie zariadenia, ktoré patria k dôležitým funkciám občianskej vybavenosti. V septembri sa v našom projekte Ovocné sady Trnávka otvára nová kompletne vybavená a zariadená materská škola s ihriskom, ktorú vlastní a prevádzkuje mestská časť Ružinov. Inovatívnu a trvalo udržateľnú budovu materskej školy pripravujeme v pokračovaní Klingerky. Základná škola, prípadne škola vyššieho stupňa, je plánovaná aj v nových štvrtiach Nové Lido na pravom brehu Dunaja, v Záhorskej Bystrici aj vo Vajnoroch.

Čo vám doteraz bránilo v ich výstavbe?

D. Suchý: Developerské spoločnosti nie sú zriaďovateľmi školských zariadení a nie je našou úlohou ich stavať.

Ako je vám vo výstavbe ZŠ a SŠ nápomocné mesto, prípadne mestská časť? Ako je rozvinutá spolupráca?

D. Suchý: Naše projekty, ktorých súčasťou sú školy, sú zatiaľ vo fáze urbanistickej štúdie alebo územného plánovania. Konkrétnu skúsenosť máme s materskou školou v Ovocných sadoch, kde sme sa zapojili do programu mestskej časti Ružinov. Túto spoluprácu vnímame ako konštruktívnu, transparentnú a férovú.

Máte pocit, že v tejto téme suplujete úlohu štátu?

D. Suchý: Rozvoj vzdelávacích zariadení je primárne úlohou verejného sektora. JTRE popri svojich projektoch buduje na vlastné náklady dopravnú a technickú infraštruktúru a ďalšie „vynútené investície“, platí poplatok za rozvoj a ani zmeny územného plánu sa nezaobídu bez vynútených kontribúcií napríklad vo forme nájomných bytov.