Architekti BKPŠ: Na začiatku spolupráce bol Dedeček pre nás pán architekt. Na konci to bol Vlado
Na jar roku 2022 povedala generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá, že robia všetko preto, aby galériu otvorili pre návštevníkov ešte k jeho koncu. Keď v roku 2016 SNG začala s rekonštrukciou, plánovaná bola na 36 mesiacov. O šesť rokov neskôr galériu konečne otvorili. V rozhovore s architektmi Martinom Kusým a Pavlom Paňákom, ktorí ju zrekonštruovali, sme sa k nej ešte raz vrátili.
V rozhovore s architektmi Martinom Kusým a Pavlom Paňákom sa dozviete:
- Čo si myslia o reakciách verejnosti na zrekonštruovanú SNG?
- Ako architekt Dedeček chápal nádvorie?
- Prečo sa rozhodli celému objektu pridať vstupnú halu?
- Komunikovali s Dedečkom o charaktere verejného priestoru?
- Aký prístup zvolili k ikonickému Premosteniu?
Ako vnímate pána architekta Dedečka po ľudskej stránke? Čo vám spolupráca s ním dala?
Keď sme s tým začínali, bol architekt Dedeček pre nás pán architekt. Na konci to bol Vlado a odkázal nám autorské práva na všetku svoju prácu. Bol to človek ušľachtilý v celom zmysle významu tohto už zabudnutého slova. Bola v ňom noblesa, mentalita a intelektuálna sila jeho generácie. Spolupráca s ním nás obohatila ľudsky aj odborne.
Aký bol podľa vás architekt?
Špičkový reprezentant svojej profesie, a to nie len vo svojej generácii. Bol absolútne jedinečný a jeho diela patria do našej kultúrnej klenotnice.
Otvorenie SNG v neľahkej dobe, ktorú teraz žijeme, dokázalo spojiť ľudí, vytvoriť jedinečnú atmosféru spolupatričnosti, kultúrno-spoločenskej radosti. Ako to vnímate?
Tento fakt – v súvislosti s touto stavbou ojedinelý – vnímam pozitívne a v určitej miere aj ako satisfakciu za všetko minulé.
Ako ste budovu pripravili na to, čo sa s ňou môže postupom času robiť? Stanovili ste isté „mantinely“ a pravidlá. Prosím, môžete ich priblížiť?
Architektúru v jej novosti zažívame v skutočnosti krátko. Jej komplexná kvalita sa vyjaví až v čase jej trvania a užívania. To platí pre mnohé aspekty tejto problematiky – trvácnosť výrazovej presvedčivosti, adaptabilitu na zmenu užívateľského nároku, odolnosť povrchov proti klíme i používaniu, schopnosť starnutia ušľachtilou patinou a mnohé ďalšie „mantinely“.
Pred asi 20 rokmi sa urobila anketa, kde zo 450 opýtaných, 92 % vrátane architektonických profesorov bolo za to, aby sa budova SNG zbúrala. Ako sa dnes verejnosť pozerá na zrekonštruovanú SNG? Myslíte si, že nastal posun vo vnímaní práve takýchto diel?
Situácia je dvojako radikálna – na jednej strane sa búrajú doboví partneri SNG (Istropolis, Helios…) a na druhej strane je budova SNG časťou verejnosti (väčšou…) prijatá a až ochraňovaná. Či nastal posun neviem, ale rád dúfam.
Galéria je zložitý súbor budov a priestorov nielen svojou figúrou, ale i z hľadiska času. Ako ste sa s ním vyrovnali. Ktoré dôležité aspekty najviac hovoria o premene? Zadefinovali ste aj charakter poslednej, ešte nezačatej, budovy? Taktiež ste zadefinovali ukončenie premostenia. Prečo?
Myslím, že o premene hovoria všetky prvky stavby. Aj tie zachované sú už dnes v inom kontexte, stavba pokračuje vo svojom živote a reaguje na súčasnosť. Nezadefinovali sme charakter poslednej nezačatej budovy, lebo to by nebolo správne.
Niečo sme naznačili, ale definujeme ju, až keď ju budeme riešiť. Premostenie sme v jeho štítoch ukončili oknami. Chceli sme vyjadriť, že stavba je ukončená a detail dvoch okien v štítových stenách z pohľadu interiéru je v súlade so snahou otvoriť dom do mestského prostredia. To je i jedna z hlavných ideových línií návrhu. Do interiéru to zároveň prinieslo úplne novú kvalitu.
Zámer pána architekta Dedečka nebol realizovaný vo svojej komplexnosti. Vyústilo to do obdobia provizória a problémov. Ako ste sa vyrovnali s nimi? Ako vás to ovplyvnilo pri tvorbe, stratégii rekonštrukcie, tvorbe hlavnej myšlienky, cieľa?
To, že zrealizovaný objekt bol vlastne torzom, dalo možnosť pracovať s priestormi slobodnejšie. Neboli hodné definovaných funkcií. To nám umožnilo hľadať v priestore nové vzťahy a podriadiť ich nášmu základnému ideovému zámeru – realizovať otvorenú inštitúciu v historickom jadre ako jeho integrálnu súčasť.
Ako sa v čase mení postoj k tomuto dielu?
Z prvých reakcií je zrejmé, že sa mení pozitívne.
Ako sa vám podarilo využiť jestvujúci potenciál v nových návrhoch?
S jestvujúcim potenciálom stavieb sme pracovali s úctou. Chceli sme v kvalitách ďalej pokračovať, chceli sme ďalej stavať, nechceli sme konzervovať, chceli sme vyvíjať, odpovedať.
Areál SNG ste prepojili s okolím, je teraz otvorenejší, pôsobí uvoľnenejšie… Čo od toho verejného priestoru očakávate?
Presne to, čo je v otázke. Že inštitúcia bude uvoľnená a otvorená, že sa stane súčasťou života obyvateľov a návštevníkov Bratislavy, že posunie umenie do nášho každodenného života, že spolu s architektúrou a svojím poslaním bude kultivovať svojich návštevníkov, že vypovie o nás niečo pozitívne…
Spomenuli ste, že pavilóny, ktoré pred rekonštrukciou na nádvorí vznikli (od architektonického ateliéru Plural/TotalStudio/Jančok/ Šedivec ) priniesli inšpiráciu jeho dnešnému charakteru a budúcemu využitiu. Prosím, môžete to viac špecifikovať?
Upozornili na to, že sa s priestorom dá pracovať aj tak, ako oni ukázali, a samozrejme, aj všelijako ináč.
Parter SNG by sa mal stať plnohodnotným verejným priestorom. Čo vás viedlo k takémuto riešeniu? Čo je hlavná idea parteru?
Práca s verejným priestorom je jeden z charakteristických znakov nášho návrhu. Chceli sme, aby verejný nebol len exteriér, ale aj v maximálne možnej miere aj interiér stavby, a nakoniec je to skoro celá plocha parteru.
Ako Dedeček chápal nádvorie?
Architekt Dedeček chápal nádvorie ako výstavný exteriérový priestor. Nádvorie je teraz pripravené na prakticky akékoľvek využitie. To je už otázka kreativity SNG ako inštitúcie.
Komunikovali ste s architektom Dedečkom o charaktere verejného priestoru?
Nie. To bol jeden z princípov nášho konceptu a kolega Dedeček to plne akceptoval.
Vstupná hala v pôvodnom návrhu od pána architektka Dedečka nebola. Vy ste k návrhu pristúpili inak a aj prostredníctvom vstupnej haly ste venovali dielu istú noblesu. Prosím, môžete mi povedať viac o tvorbe práve tohto priestoru?
Z Dedečkovho projektu sa vstupná hala nezrealizovala. Naše miesto haly vyplynulo z prevádzkového konceptu a samotná tvorba priestoru, materialita a detailovanie boli podmienené práve hľadaním určitej noblesy, ktorá takémuto priestoru náleží. Využili sme novovzniknutý priestor aj na hmotové realizovanie myšlienky ukázať v baroku „Dedečka“, a to tým, že sme hlavné schodisko natočili do Dedečkových modulárnych osí, ktoré sú nie v ortogonálnom vzťahu s barokovými Vodnými kasárňami.
Taktiež priestor letného kina má iný charakter… Miesto, kde sa na doraz stretá Dedeček s barokom. Ako vnímate túto situáciu? Ako a prečo aj on nadobudol svoj dnešný charakter?
Priestor letného kina sa nemohol využívať z prevádzkových dôvodov (hluk). Dali sme mu inú funkciu. Stal sa z neho interiér a stret baroka a Dedečka. Tento fakt sme zase využili a snažili sa prejaviť v materialite, hmotovom riešení prvkov, detailoch stret dvoch svetov v interiéri.
Sedíliova chodba. Jej idea pochádza zo súťaže. Aká bola idea jej tvorby?
Tieto dve chodby – pavlače – mohli vzniknúť vďaka moderným technológiám. Dedeček túto možnosť nemal. Je to otvorenie budovy smerom k Dunaju ako súčasť základného konceptu, je to priestor na oddych a meditáciu, priestor, ktorý umožní aj variabilnejšie používanie výstavných priestorov.
Ako ste sa rozhodli narábať so samotným Premostením? Môžete definovať „Dedečkovu vrstvu“ a „svoju“?
V hmote, materialite a skoro aj v celej farebnosti (okrem štítov) je to „Dedečkova“ vrstva. Naša vrstva je zasklenie pavlačí, roštový obklad niektorých fasádnych plôch. Ich účel je architektonický – zdynamizovať fasádu – a stavebnofyzikálny – tienenie a akustika.
Osobitnou témou je stena nádvoria a iný osud má odvrátená zadná stena. Ako ste vyriešili tento rébus?
Tieto steny Vodných kasární (vnútorné na nádvorí a vonkajšie na vonkajších stranách) majú svoju vlastnú históriu, osud, archeológiu, životopis… To sme chceli v ich materialite a detailovaní ukázať.
Hongkonská ulička. Prečo tento prvok? Aká je jej hlavná idea?
Priestor uličky vznikol po odstránení pôvodných technológií a využil sa ako úniková cesta. Názov vznikol náhodne, lebo úzky a vysoký priestor nám evokoval uličky v Hongkongu. Naša je však svetlá a vari aj jedinečná.
Spoluvytvorili ste silné dedičstvo. Aký prístup k nemu očakávate od ďalších generácií?
Taký, aký sme mali my k tomuto dedičstvu našich predchodcov.