Archtrip 2017 – Instantné poznávanie architektúry

Archtrip je každoročná cesta za poznaním a zážitkom. 4 intenzívne dni sme strávili na okružnej prehliadke severu Švajčiarska, východu Francúzska, juhu Luxemburska a západu Nemecka.

Tradícia jesenného autobusového výletu pre študentov a fanúšikov architektúry trvá už šiesty rok. Prísny časový harmonogram je nabitý znamenitou architektúrou. Organizátori z Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave vybrali spolu s architektom P. Paňákom náročnú trasu – fyzicky, mentálne aj časovo.

1. deň: Umenie v tehle a betóne

Po noci v autobuse otvárame tento ročník výsadkom v meste veží a brán Ravensburgu. Úvodný deň sa celý nesie v znamení umenia. Na raňajky si dávame kontroverznú výstavu zobrazovania zvierat v umení. Schránkou tohto obsahu je Kunstmuseum Ravensburg, prestížna realizácia ateliéru Lederer Ragnarsdóttir Oei. Budova je manifestom autorov k recyklovaniu materiálov. Tehla použitá na fasáde pochádza zo zbúraného kláštora z belgických hraníc.

Ikonickú strechu tehlového Kunstmusea v Ravensburgu formuje moderná klenbová sála. V roku 2014 získalo Kunstmuseum Wienerberger Brick Award v kategórii verejné stavby a o rok neskôr malo na dosah ocenenie Mies van der Rohe Award.

Následne prekračujeme hranice Švajčiarska, aby sme navštívili skoro storočný betónový unikát. V obklopení lúk a pasúcich sa kráv sa týči neprehliadnuteľné teleso Goetheanum od Rudolfa Steinera. Jedna z mála expresionistických stavieb slúži ako centrum vyznávačov antropozofie. Do hlavnej sály tohto kultového objektu sme sa nedostali, no ostatné priestory na nás svojím expresívnym charakterom zapôsobili silou, tvárnosťou a krásou betónu so spirituálnou atmosférou.

Autorom monumentálneho gesamt­kunstwerku Goetheanum v Dornachu je Rudolf Steiner, ktorý je zároveň zakladateľom antropozofie – učenia pokúšajúceho sa zlúčiť vedu a spiritualitu.

Zvyšok dňa sme venovali mestu Basel, ktoré samotné by vystačilo na jeden Archtrip. Strednú školu orientovanú na umenie a dizajn z roku 1961 sme so sprievodným komentárom preštudovali kompletne od haly cez učebne až po strechu. Jednotný betónový kampus usporiadaný spolu so sochárskymi dielami okolo vstupného nádvoria pochádza od významného architekta švajčiarskych kostolov 20. storočia Hermana Baura. 

Šperkom bazilejského kampusu od Hermana Baura je betónová hala, dnes slúžiaca výstavám a školským podujatiam, kedysi miestom, kde sa študenti učili murárskemu remeslu.

Umeniu sme zostali verní aj pri poslednej prehliadke v centre. Projekt minuloročnej dostavby od Christa & Gantenbeina k chýrnej galérii umenia vzišiel z medzinárodnej súťaže s prominentným obsadením.

Robustná prístavba je celotehelná a prácou s odtieňmi sivej reaguje na fasádu pôvodnej galérie. Inšpiruje sa ňou, nesnaží sa jej konkurovať, prepája sa s ňou podzemím pod rušnou komunikáciou. Prichádza s novodobou inteligentnou reklamou na fasáde, bez potreby plagátov či veľkej obrazovky. Okrem špičkového detailu vlastní aj veľmi cenné zbierky sôch a obrazov. Po večernej prechádzke mestom sa ubytovávame oproti významnej prvotine Herzoga & de Meurona Signalboxu z 1994.

V časti fasády na dostavbe Kunstmusea majú tehly špeciálny detail s integrovaným LED svietidlom, ktoré svieti na zatienenú plochu tvarovky. Pomocou hry svetla a tieňa sa cez zložitý počítačový program dá vytvoriť vysielanie skrz tehly podľa ľubovôle. 

2. deň Nové kampusy a staré chrámy

Plní očakávania prichádzame na druhé ráno pred brány farmaceutického kampusu Novartis, kde sa nám na prvom archtripe v roku 2012 nepodarilo dostať. Bývalú chemickú fabriku od roku 2001 premieňajú vyzvané osobnosti architektúry na ultramoderný komplex zameraný na výskum liečiv a ich globálny manažment. Každý z architektov ako SANAA, Moneo, Chipperfield, Ando, Souto de Moura, Siza, Herzog & de Meuron (s výnimkou Gehryho) sa však musí držať predpísaných funkčných a rozmerových mantinelov.

Výborná komentovaná prehliadka nám poodhalila výhradne peší areál s veľkosťou 220 000 m², ktorý zamestnáva až 10 000 ľudí, no voči mestu je uzavretý. Myšlienke areálu dominuje humanistický koncept zamestnaneckej politiky. Pracovník neustále strieda po objektoch rôzne pracovné prostredia, využíva množstvo verejných plôch a parkov, stretáva ľudí, stravuje sa v reštauráciách a kaviarňach, nakupuje v obchodoch, a to všetko v jednom areáli. Obchádza sa tak problém pracovnej rutiny a zamestnanec je spokojnejší a vernejší.

Do Ronchamp prichádzame zažiť atmosféru z Le Corbusierovho pútnického miesta s kaplnkou Notre Dame du Haut. Teplý jesenný deň, slnečné lúče derúce sa cez škálu okenných štrbín do tmy chrámu, tichý spev mníšok počas omše, objavovanie Corbusierových farieb, drsných povrchov a jedinečné sochárske tvarovanie jeho obľúbeného materiálu nám priniesli podmanivý zážitok.

Jedna z kľúčových stavieb 20. storočia Le Corbusierova kaplnka v Ronchamp bola zároveň jedným z vrcholov šiesteho ročníka archtripu.

Autobus nás za ďalším programom vezie smer Luxemburg. Univerzitný kampus Belval je oproti Novartisu otvoreným prístupným areálom. Svoju identitu postavil na zlúčení industriálneho pôvodu s dostavbou nových školských objektov na čele so špičkovo vybaveným „Domom poznania“ – 18-poschodovým obrom od Baumschlager Eberle a Christian Bauer & Associés Architectes. Kampus je obklopený súborom vodných plôch výborne korešpondujúcich s priemyselnými ruinami a intervenciami do verejného priestranstva od rakúskych Alles Wird Gut.

Napojenie výučbového bloku na administratívny definuje siluetu „Domu poznania“, ktorý je pokrytý dvojvrstvovým hliníkovým rastrom zastávajúcim okrem charakteru aj funkciu vonkajšieho tienenia.

Na záver dňa sa presúvame do významného nemeckého mesta Trier založeného Rimanmi za vyše 2 200-ročnými pamiatkami Aulou Palatinou a obrannou stavbou Porta Nigra zapísanou v zozname UNESCO.

3. deň Pokoj na okraji vs život v metropole

Pokojné sobotné ráno sme strávili na pietnom mieste cintorína s neokázalou striedmou architektúrou po­hrebnej kaplnky v Ingelheime. Uviesť projekt a zodpovedať naše otázky ochotne prišiel jeden z architektov Bayer & Strobel. Architektúre i celému priestranstvu nechýba cit, vyspelé remeselné spracovanie a vkusné krajinárske úpravy tvoriace hodnotné a primerané pietne prostredie.

Cintorín v Ingelheime združuje kresťanské, islamské aj židovské hroby. Kvôli blízkosti rieky Rýn sa v ňom pochováva nielen do zeme, ale aj formou kolumbária. 

Následne nás čaká metropola Frankfurt a ďalší kampus v poradí. Goetheho univerzita sa orientuje na spoločenské, hospodárske a právne vedy a snaží sa začleniť do mesta ako jeho živá súčasť. Zjavne úspešne, lebo aj v pekné sobotné dopoludnie prilákali početné zelené priestranstvá a otvorené fakulty množstvo ľudí. Charakteristickými znakmi univerzitnej zástavby sú geometrický rád, repetícia, svetlý kameň a zdržanlivá solídna architektúra.

Areál s pôvodnou centrálou neslávne známeho koncernu I. G. Farben dnes poskytuje vzdelanie v jedinečných budovách Goetheho univerzity vysúťažených najmä berlínskymi architektmi.

Na celé popoludnie sme vo Frankfurte dostali voľno a zopár tipov na zaujímavé múzeá. Po obhliadke historického centra sa veľa debatovalo o úspešnosti pokusov reinterpretácie zničenej mestskej štruktúry z 2. svetovej vojny. Cestou po mostoch cez Mohan, pozdĺž platanovej promenády s blším trhom, aj cez okná Architekturmusea od Ungersa nás neustále sprevádza zhluk frankfurtských výškoviek zvučných mien ako Foster, Coop Himmelb(l)au či rozostavaných BIG a k tomu aj poriadna búrka. Podvečernú obhliadku Heidelberského hradu tento deň už nestíhame.

Pred odchodom z Frankfurtu navštevujeme dostavbu Städel múzea od architektov Schneider & Schumacher, ktorí nové výstavné priestory prestrešili nádvorím posiatym svetlíkmi.

4. deň Vývoj bývania

Zameškané doháňame v nedeľu počas posledného rána archtripu. Krásny výhľad na mesto a hradné ruiny Heidelbergu boli len pozadím nášho záujmu o prístavbu návštevníckeho centra od Maxa Dudlera – majstra rekonštrukcií a disciplíny.

Na striktnú architektúru nadväzujeme spolu s návratom pekného počasia v Marbachu am Neckar. V Múzeu modernej literatúry nezostal David Chipperfield svojej klasicizujúcej maniére nič dlžný. Dielo elegantných proporcií sediace na zelenom návrší vyžarovalo pokoj, ponúkalo priestor inšpirujúci na premýšľanie a svojím fotogenickým zovňajškom lákalo k fotografovaniu i škicovaniu.

V mieste narodenia spisovateľa Schillera, v Marbachu am Neckar, postavil David Chipperfield Múzeum modernej literatúry ako svoju prvú stavbu v Nemecku. Práve v tejto krajine je v súčasnosti osobitne úspešný.

Na predposlednej zastávke v Stuttgarte sa venujeme architektúre bývania. Tú novšiu reprezentuje luxusný súbor Killesberg Höhe spred piatich rokov. Precízne vydetailované bytovky doplnené polyfunkciou s kvalitným verejným priestorom, živým parterom v časti námestia a dostatkom zelene si môžu dovoliť hlavne solventní, ktorí uprednostnia byt pred rodinným domom. Skúsení architekti ako David Chipperfield, Baumschlager Eberle či Ortner & Ortner spolu dokázali vytvoriť jednotnú obytnú štruktúru bez pretekov foriem, rozmerov či výrazov.

O pár ulíc nižšie sme nemohli vynechať významné experimentálne sídlisko Weissenhof z roku 1927. Súbor postavený len za 5 mesiacov bol realizovaný s cieľom výstavy funkcionalistického bývania ako vzoru modernej architektúry. Dominujú mu ploché strechy, biela farba, otvorené interiéry a prefabrikácia. Umelecký vedúci Mies van der Rohe mohol vybrať architektov, rozčleniť lokalitu, určiť rozpočet. Sám tu postavil najväčšiu bytovku a z pozvaných architektov to boli Le Corbusier a P. Jeanneret, ktorí dostali najlukratívnejšie podmienky a až 2 parcely. Z Le Corbusierovho domu je dnes múzeum funkcionalistického chápania novej podoby bývania s jeho pozoruhodnými podrobnosťami. Ako už býva zvykom, krátko pred archtripom sa konala prednáška teoretičky architektúry Moniky Mitášovej orientovaná tentoraz práve na Le Corbusiera a jeho prácu na sídlisku Weissenhof. 

P. Behrens, B. Taut, W. Gropius, H. Scharoun, J. J. P. Oud, H. Poelzig a ďalší sú autori, ktorých výstavný komplex bývania Weissenhof bol odsúdený na demoláciu pre odmietavé postoje nacistických pohlavárov. Navyše sa 2. svetová vojna postarala o to, že zo sídliska zostalo iba 11 domov, ktoré neskôr nadobudli status pamiatky.

Finálnou zastávkou šiesteho ročníka archtripu bol podvečerný Augsburg. Nedeľnú melancholickú atmosféru konca výletu podčiarklo vyľudnené centrum a nečakane veľa auto-veteránov v uliciach ako pozostatok miestneho podujatia. Po záverečnej nás s prichystaným výkladom privítal farár v Moritzkirche. Chrámový kolos s nečakane asketickým interiérom jedinej farby na nás zapôsobil a vzbudil rešpekt. Kostol pochádzajúci z 12. storočia poznačili peripetie z ničenia a opakovaných prestavieb. O jeho dnešnú podobu sa postaral minimalista John Pawson, ktorý dielo svojho predchodcu Dominika Böhma zredukoval na najzákladnejšie elementy. Za rôznych svetelných atmosfér, ktoré nám farár predvázal, nás na záver za úplnej tmy vyprevadil z Moritzkirche spolu so silnými dojmami na cestu domov.

Sympatický farár nám ochotne vysvetlil, aký dôležitý bol pre Pawsona každý detail a najmä svetlo, ktoré v Moritzkirche vyšperkoval do dokonalosti.

Archtrip 2017 ponúkol širokú škálu inšpirácie a zážitkov, ktoré prekryli nepohodlný nocľah v autobuse, časový stres a nepravidelné stravovanie. Dostali sme šancu naživo porovnať viaceré navštívené kampusy, kostoly, galérie a obytné súbory, stavby súčasné aj veľmi staré. Intenzívnejší a plodnejší výlet za poznaním architektúry by sa hľadal ťažko.

Text: Beáta Paňáková
Foto: Marek Peťovský, Michal Romanec, Ján Vaňura, Beáta Paňáková

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2017.