Aupark nie je introvertná budova z betónu, hovorí Juraj Jančina

Bratislavské nákupné centrum Aupark je nielen budovou...Svojho času sa stalo značkou životného štýlu v hlavnom meste. O jeho výstavbe a redizajne sa časopis ASB rozprával s jeho architektom Jurajom Jančinom.

Prvé nákupné centrum po roku 1989 v Bratislave bol Polus v mestskej časti Nové Mesto, Aupark v mestskej časti Petržalka bol druhý. Ako vznikol jeho názov?

Pôvodný názov bol Polyfunkčné centrum Petržalka. Ten bol podľa mňa úplne nevhodný – neosobný. Iniciatívne sme v našom ateliéri hľadali nový názov, ktorý by bol hodný centra so štyrmi hviezdičkami. Myšlienkou bolo vytvoriť krištáľový palác pri Sade Janka Kráľa a Aupark bol pôvodný názov parku v jednom z  najstarších období jeho existencie – chceli sme ho vrátiť späť do Bratislavy a do samotného parku.

Názov Aupark sme nakoniec presadili, čo nebolo jednoduché, a stala sa z neho značka, ktorá je pre mesto Bratislava veľmi hodnotná. Keď chcel nový vlastník zmeniť názov, neumožnili mu to. Toto meno má v sebe spojenie s územím a geniom loci. Som hrdý, že sa stalo značkou, ktorú sa podarilo preniesť do ďalších slovenských miest aj do Česka.

Kde konkrétne v Česku?

V Hradci Králové je Aupark Shopping Center (2016, HB Reavis Česká republika) v centre mesta. Náš návrh vyhral medzinárodnú súťaž na zrealizovanie moderného polyfunkčného komplexu v centre mesta.

Prečo krištáľový palác?

Einsteinova ulica patrí k najfrekventovanejším komunikáciám v Bratislave. Denne po nej prejdú desaťtisíce vozidiel. Zároveň je v tesnej blízkosti jedného z najstarších a najväčších verejných parkov v strednej Európe, Dunaja a centra mesta. Je to ideálna pozícia na umiestnenie štvorhviezdičkového centra.

Z druhej strany, smerom k rieke Dunaj, je Sad Janka Kráľa. Aupark nie je introvertná budova z betónu, ale priehľadný krištáľový palác, ktorý láka návštevníkov. Je širokou zastrešenou ulicou, zaskleným palácom s denným svetlom a zeleňou. Zámer sa podaril, čo sa premietlo do ocenení stavby od odbornej verejnosti aj do úrovne návštevnosti.

Čo sa nachádzalo na mieste súčasného Auparku?

Bola tam skládka odpadov, návštevníci Sadu Janka Kráľa boli skôr neprispôsobiví občania. Príchodom návštevníkov nákupného centra ožil aj park, návštevníci centra sa v ňom radi prechádzajú a je miestom rôznych podujatí. Ukazuje to, že obchodné centrá nie sú len miestom využitia každého štvorcového metra na predaj. Naopak, v nadväznosti na ne sa viac otvorili verejné priestranstvá.

Aupark má peknú fasádu. Kde je hranica umiestnenia reklám na nej?

To je vec, ktorú architekt často nedokáže v podmienkach trhu ovplyvniť na sto percent. V dizajn manuáli pôvodného zámeru sme mali dokonca predpísané, aby minimálne vo vzdialenosti tri až štyri metre od fasády neboli umiestnené pevné stavebné prvky a na fasádach reklamné nápisy a aby bola zachovaná jej transparentnosť s atraktívnym interiérom a pohybom ľudí. V istom percente sa to podarilo udržať.

Tlak je však veľký, pretože vďaka počtu áut prechádzajúcich po Einsteinovej ulici má Aupark jednu z najdrahších reklamných plôch. Ideálne by bolo, keby sa reklamy na fasáde nevyskytovali. S vlastníkmi Auparku sme však našli takú mieru reklamných plôch, aby architektúra Auparku nebola úplne znehodnotená.

Dnes je trendom udržateľnosť stavby, znižovanie uhlíkovej stopy. Potrebovali ste takéto parametre pred vyše 20 rokmi, keď má Aupark za chrbtom Sad Janka Kráľa?

V tom čase nie, ale Aupark má pred sebou ešte ďalšie etapy rozvoja. Bol by som rád, keby sa všetky zrealizovali. Prepojenie Auparku so Sadom je v jednotlivých etapách rozšírenia ešte intenzívnejšie. Viac zelene sa do vnútra sa podarilo vtiahnuť aj v rámci posledného aktuálneho redizajnu, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2013 – 2018.

Čo bolo jeho dôvodom?

Centrum riadil vtedy globálny developer a operátor Unibail-Rodamco-Westfield (URW), ktorý rozumie nákupným centrám. Redizajn mal viacero dôvodov. Chceli sme optimalizovať a zintenzívniť toky ľudí do všetkých jeho častí, na správnych miestach pribudli eskalátory, vertikálne komunikácie, samozrejme, kompletný redizajn interiéru.

V čase výstavby Auparku sme použili veľmi kvalitné materiály, ale vývoj pokračuje ďalej a v centre so štyrmi hviezdičkami sme ich kvalitu ešte zvýšili. Priniesli sme zeleň, vodný prvok, drevo, technologicky najkvalitnejšie LED osvetlenie aj špeciálne typy mramoru. Celý priestor je viac presvetlený, aby tu návštevníci mohli lepšie tráviťčas.

Aupark umožňuje umiestniť v blízkosti centra mesta funkcie, ktoré nie jevhodné alebo možné umiestniť do historickej časti, umožňuje intenzívnu dopravu tovarov, parkovanie pre veľký počet návštevníkov atď. Toto nákupné centrum je takmer ideálne umiestnené – v blízkosti historického centra Bratislavy, v dotyku s diaľnicou a pri parku.

Aupark je aj v krajskom meste Žilina na Považí. Ako sa dostal do centra mesta?

Centrá so štyrmi hviezdičkami patria do centra. To sa podarilo aj v mestách Košice a Piešťany. V Žiline v čase vzniku tamojšieho Auparku bol vhodný pozemok na okraji centra mesta.

Ak je polyfunkčné centrum jedno- až trojhviezdičkové, tak nepatrí do centra mesta ani do jeho blízkosti. Štvorhviezdičkové centrá, ako je bratislavský Aupark a aj ostatné Auparky, práve do centra alebo tesnej blízkosti centra miest patria.

Investičná spoločnosť Wood&Company oznámila spolu s jointventure partnerom, spoločnosťou Tatra Asset Management, v apríli 2021 akvizíciu Auparku od URW. Cena transakcie bola 450 miliónov eur…

To je ďalší dôkaz, že dielo je kvalitné, keďže aj svetoví hráči ako URW alebo WOOD&Company majú o centrum záujem.

Je Nivy centrum, ktoré otvoril developer HB Reavis (2021), ďalšou etapou vo vývoji polyfunkčných centier? V Nivách nie sú kiná ako v Auparku, Eurovei a Poluse, ale v podzemí je autobusová stanica. Takýto koncept tiež priťahuje zákazníkov…

Aj pri úvodnom návrhu tohto centra (Nivy) sme spolu so štúdiom Benoy navrhli typ štvorhviezdičkového centra s hlavnou autobusovou stanicou. (Pozn.red.:Jančina architekti pracovali na projekte v jeho úvodných stupňoch až do stupňa dokumentácie pre územné rozhodnutie – pôvodný koncept).

Najdôležitejšie je správne vybrať lokalitu aj vybrať mix nájomcov a obchodných prevádzok, služieb a aktivít zákazníkov, ako aj správnu spádovú oblasť. Aj veľkosť centra je závislá od rôznych parametrov, ktoré sa analyzujú dostatočne vopred.

Majú to mať v rukách profesionáli, aby projekt reálne žil a bol úspešný desiatky rokov. Retail je mimoriadne náročný biznis a taktiež aj návrh správneho polyfunkčného centra s retailom. Je veľa príkladov, že nákupné centrum neprežilo viac ako dva-tri roky, pretože nebolo dobre navrhnuté. Potom ho reštrukturalizovali a zmenili nájomcov na úroveň dvoch alebo troch hviezdičiek, alebo ho kompletne reprofilovali či prestavali, aj v Bratislave boli také pokusy.

V Nivách sú znásobené priestory na prechádzanie sa návštevníkov, aby necítili tlak ponuky v obchodných priestoroch. Zvýšila sa ponuka spoločenského vyžitia, aby sa ľudia nevrátili späť len pre nákupy a aj autobusová stanica návštevnosti centra veľmi pomáha.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2022