Beth Galí: Ľuďom treba dať vo verejnom priestore slobodu
Na jar tohto roka očakávame prvú štúdiu verejných priestorov bratislavskej zóny Pribinova. S vedomím, že nielen architektúra, ale aj verejný priestor vytvára konečného génia loci, čo je dôležité najmä v takom exponovanom priestore, ako je ľavý breh Dunaja a okolie Eurovey, sa developer J&T REAL ESTATE a hlavný architekt GFI, a.s., rozhodli osloviť na spoluprácu medzinárodne uznávanú katalánsku krajinnú architektku a dizajnérku Beth Galí.
Beth Galí stála pri premene Barcelony na svetovú metropolu v oblasti kultúry a umenia v čase olympijských hier 1992. Pretvorila parky, námestia a štvrte v rodnom Španielsku aj vo viacerých európskych mestách – v Corku, Dubline či nemeckom Hamburgu. V decembri sa popri svojich povinnostiach ako profesorka na Vysokej technickej škole architektúry v Barcelone, hosťujúca profesorka na Harvardskej univerzite v USA a na univerzitách v Lausanne, Delfte a Rotterdame zastavila na návštevu v Bratislave. Spýtali sme sa, aké má plány pre zónu Pribinova.
Koľkokrát ste už mali možnosť navštíviť Bratislavu?
Trikrát. Tentokrát veľmi nevyšlo počasie, ale v septembri a októbri tu bolo nádherne. Samozrejme, prvá vec, čo sme si šli pozrieť, bola zóna Pribinova. Tentoraz sme stihli len večerné centrum.
Čo vám pri pohľade na Bratislavu napadlo ako prvé?
Že verejné priestory sú tu až príliš nastavené v prospech automobilov. Je to možno tým, že chýba kvalitná mestská hromadná doprava, ale každopádne mám pocit, že všetci všade chodia autom a potom na to aj ulice reagujú svojím výzorom. Ich dizajn, jednotlivé krivky a tvary sú skôr v prospech toho auta než v prospech radosti z užívania ulice zo strany chodca. Vnímam to tak, že ako ľudia máme svoj súkromný priestor, v ktorom žijeme (domy a byty), ale to nie je všetko. Naším priestorom (aj keď verejným, ale naším) by mala byť aj ulica. Mala by spĺňať nejaké parametre príjemnosti, aby sme sa na nej radi vyskytovali. Znížiť používanie áut v Bratislave, to je jeden z mojich cieľov. Uvoľniť priestor aj pre chodcov.
Do akej miery?
Chodec dnes potrebuje veľa voľného priestoru, to je moja základná úvaha. V posledných desaťročiach sa myslelo akurát na to, ako vyhovieť autám a doprave, tá postupne zaberala viac a viac priestoru. Teraz v mnohých európskych mestách dochádza k spätnému procesu, keď sa vzťah medzi chodcami a dopravou reorganizuje. Doprava má mať svoje primerané miesto, ale nemá dochádzať k úplnej invázii vozidiel.
A čo v zóne Pribinova? Uvažujete aj tu o podpore chodcov?
V tomto konkrétnom prípade iba začíname dolaďovať jednotlivé predstavy, ale v každom prípade je pre nás aj tu na prvom mieste, aby sme chodcom poskytli priestor. Samo osebe to však tiež nestačí. Najviac aktivít reálne prebieha najmä v parteri a na nižších podlažiach, tam to žije. Musíme sa preto snažiť dosiahnuť istú kontinuitu prepojenia medzi parterom a aktivitami, ktoré v priestore okolo Eurovey majú prebiehať. Aktivita nemá byť obmedzená. Je to otázka zmiešaného využitia priestoru. Aby tam boli aj chodci, aj obchody, aj kancelárie a rezidenčné priestory, aby všetky tieto funkcie, ktoré reálne vytvárajú mesto, boli správne nakombinované aj v rámci tohto projektu.
Máte okrem obmedzenia dopravy ešte nejakú ďalšiu prioritu pri návrhu zóny Pribinova? Alebo nejaký super nápad, ktorý by sa sem hodil?
Vy už tu ten super nápad v podstate máte. Máte Dunaj. Teraz ho vnímate v Eurovei pri kaviarňach, ale my sa budeme snažiť vtiahnuť tú atmosféru, tú prítomnosť rieky čo najhlbšie do mesta. Barcelona bola podobný prípad. Tam bolo mesto orientované akoby chrbtom k moru. Do roku 1992 sme mali medzi mestom a morom fungujúci priemyselný prístav. Keď sa prístav pri príležitosti olympijských hier presunul inam, ostali nám prázdne priestory v kontakte s morom. V rámci nášho projektu sme sa snažili otvoriť mesto smerom k nim a more sprístupniť. Vlastne vytvoriť štvrte, ktoré predtým neexistovali. Mesto sa na mieste starého prístavu dobudovalo tak, aby siahalo až po more. V Bratislave nás čaká podobná výzva, tiež je mesto väčšinou otočené chrbtom k rieke. Závisí jednak od verejného priestoru, jednak od našich aktivít a hromadnej dopravy, či sa to zmení.
Ako do toho zapadá tá hromadná doprava?
Osobne veľmi zdôrazňujem potrebu dobrej verejnej dopravy, aby si ľudia zvykli na to, že i bez auta sa vedia niekam dopraviť spôsobom, ktorý je trvalo udržateľný, že je to pre nich vlastne relax.
Relax?!
Áno, keď verejná doprava funguje dobre, je to oveľa menší stres ako šoférovanie. Aj v Barcelone sme veľmi zdôrazňovali, aby sa mestská doprava prostredníctvom metra alebo autobusov dostala až na pláž, a tak akoby otvorila zónu pri mori a spojila ju s mestom.
Ste známa tým, že vo svojich projektoch urbánnych priestorov často dávate ľuďom slobodu, aby si ich dotvorili sami…
Áno, to je pre mňa a mojich kolegov veľmi dôležité. Mesto reálne tvoria ľudia, ktorí v ňom žijú. Oni sú z nášho pohľadu tak trochu vlastníci priestoru, v ktorom sa nachádzajú. Snáď aj na 80 %. Mesto sa v podstate postupne organizuje na základe toho, ako ho ľudia využívajú, aké majú zvyky, ako v ňom reálne žijú. To všetko ho spätne ovplyvňuje. Nikdy nie je dobré od začiatku nanútiť ľuďom presné využitie priestoru podľa nejakej idey. Naopak, mesto a využitie priestranstiev by sa malo vedieť zmeniť podľa toho, ako sa zmenia aktivity obyvateľov. V podstate by mesto tieto zmeny malo byť schopné absorbovať, vyvíjať sa. Tak, ako takáto evolúcia prirodzene prebieha v meste samotnom, mohla by prebiehať aj v nových mestských priestoroch, ktoré v Bratislave navrhujeme.
Bude mať aj napriek takejto „voľnosti“ zóna Pribinova svoj špecifický charakter?
Samozrejme. Keď ste vo väčšom alebo trebárs aj stredne veľkom meste, rozoznáte jednotlivé štvrte podľa identity. K identite štvrte prispieva z veľkej časti architektúra, ale aj verejný priestor. A presne to chceme dosiahnuť aj tu. Jednotlivé časti mesta sú dôležité, v jednom meste je obsiahnutých viacero štvrtí a tak to má byť. Nie je dobré, keď je mesto celé homogenizované. Naopak, každá štvrť si má vytvoriť a zachovávať svoj charakter.
Ako tvoríte v mestskom priestore charakter štvrte?
Zakaždým, keď redizajnujeme nejaký priestor, snažíme sa, aby projekt mal svoj charakteristický mestský mobiliár. Zároveň vždy navrhujeme flexibilné prvky, na sedenie nie sú striktne len lavičky, ale plochy, schody a podobne. Chceme, aby bol priestor otvorený tisíckam možných využití. Mesto je živý organizmus. Obyvatelia tieto prvky využijú podľa seba a vďaka tomu sa mesto vyvinie. Svoje tiež spraví aj to, ako je položená dlažba či aké je osvetlenie. Existuje veľa spôsobov, ako pracovať s osvetlením, hlavne v prípade miest, kde je počas roka väčšiu časť dňa tma. Niekedy to môže byť homogénne osvetlenie, rôzne menšie osvetľovacie prvky, hra svetla a tieňa… So svetlom sa dá ozaj pohrať a vytvoriť v ľuďoch rôzne pocity. Na charakteristickom mestskom mobiliári, napríklad aj v oblasti osvetlenia, budeme určite pracovať aj tu.
A aké osvetlenie by sa hodilo k identite zóny Pribinova?
V tomto konkrétnom prípade sa uvidí po porade s kolegami. O mne je vo všeobecnosti známe, že mám rada také projekty, kde nie sú veľmi priznané zdroje osvetlenia. Dajú sa pri tom využiť rôzne stratégie – či už svetlo vychádzajúce z chodníka, alebo nejaké nepriame svetlá. Vo všeobecnosti používam lampy bez bodového svetla, dávam prednosť rozptýlenejšiemu. Ale je možné, že v tomto prípade budú kolegovia chcieť, aby osvetlenie bolo intenzívnejšie. Niekedy je dobré, keď svetlo človeka navedie, nasmeruje. Takže uvidíme, ako to bude v tomto projekte.
Na záver ešte prezraďte, ako sa vám spolupracuje s tímom GFI.
Zatiaľ sme mali na spoluprácu relatívne málo času, ale to, čo som doteraz videla, urobilo na mňa veľmi pozitívny dojem. V Španielsku sa hovorí, že ak chcete spraviť dobré architektonické dielo, je to z jednej polovice o dobrej spolupráci a z druhej o kvalitnom projekte. A obe polovice vyzerajú dobre! (smiech)
Výber z projektov
Mestská pláž, Barcelona, Španielsko
Osvetlenie pomocou lampy Latina z dielne Beth Galí
Mestská pláž, Barcelona, Španielsko
Aktivity a ostrovček na večerné slnenie
Centrum mesta Cork, Írsko
Večerný pohľad na promenádu
Obchodná ulica, Cork, Írsko
Eliminácia parkoviska v prospech chodcov
Mestská štvrť Hafencity Hamburg, Nemecko
Projekt prepojenia vysokých protizáplavových brehov s hladinou vody
Eurovea 2, Bratislava
Budúci projekt, vizualizácia J&T REAL ESTATE
TEXT: KORINA KRCHNIAKOVÁ
PODKLADY: BB+GG ARQUITECTES, J&T REal estate
Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2018.
