Bienále architektúry 2010 v Benátkach: Na expozícii záleží

Bienále architektúry 2010 v Benátkach je obrovská výstava, na ktorej môže návštevník okrem samostatných architektonických diel skúmať aj kvalitu expozície, konceptu a nápadu. Najlepším sudcom je čas – ten väčšinou ukáže, ktoré myšlienky sa vryli do pamäti a ktoré „vzala voda“. Chyba však často nie je ani tak v samotnej pointe – ide skôr o nevhodne zvolený spôsob komunikácie. Ak je však spôsob naopak, dobrý, dokáže pomôcť aj myšlienke, ktorá by sama osebe neobstála.

Ruský pavilón, Factory Russia (Továreň Rusko). Vtipná expozícia, ktorá najprv návštevníka vydesí gýčom a až pri podrobnejšom pohľade prezradí, o čo ide. Na oválnych stenách je namaľovaný obraz malého mestečka Vyšnyj Voloček. Mestu sa v minulosti výborne darilo, v súčasnosti však stagnuje. Preto sa ruský tím rozhodol do jeho siluety zasadiť 5 architektonických štúdií, ktoré by ho mohli revitalizovať. Panoramatický pohľad a zrkadlo na podlahe dotvárajú atmosféru.	Holandský pavilón, Vacant NL, where architecture ­meets ideas (Opustené NL, kde sa architektúra stretáva s myšlienkami). Veľmi pôsobivá inštalácia. Pri vstupe do pavilónu návštevník vníma nad svojou hlavou dvojrozmernú modrú záplavu tvarov, ktorá sa odhalí až po výstupe na poschodie. Holanďania sa rozhodli prezentovať sympatickú myšlienku obnovy množstva opustených a nevyužívaných budov a množstvo funkcií, ktoré by mohli získať. Pôsobivé a vizuálne príťažlivé modré more robilo kulisu diskusii na túto tému, ktorej sa zúčastnil aj Zlatým levom ocenený Rem Koolhaas.
Inštalácia Aires Mateus e associados, Voids (Prázdna). Inštalácia tvorená z výrezov, pričom obe časti – výrez z hmoty a priestor, ktorý po výreze zostal, sa dajú chápať ako objekty. Táto metafora bola štatisticky najopakovanejším, a preto po istom čase aj jedným z najmenej zaujímavých exponátov.	Inštalácia v priestore Arsenale, kde sa z monitorov prihovárali umelci a architekti, zúčastnení na bienále. Nestretla sa s veľkou popularitou, vyžadovala veľa času (ktorého je na výstave vždy nedostatok) a niektorých návštevníkov dokonca uspala. Skúsili sme Toya Ita – bohužiaľ však hovoril po japonsky bez prekladu.
Francúzsky pavilón Metropolis – ideálny príklad expozície, ktorá v návštevníkovi nezanechá hlbšiu stopu. V tomto prípade to bola škoda, pretože tu išlo o zaujímavý projekt; kurátor výstavy vo francúzskom pavilóne Dominique Perrault vyzval 5 francúzskych miest – Bordeaux, Lyon, Marseille, Nantes a Paríž – aby prezentovali svoje vnímanie historického a geo­grafického posunu od mesta k metropole. Expozícia v podobe filmov, premietaných na steny pavilónu, však bola príliš rozvláčna a opäť absentovalo jednoznačné vyjadrenie pointy.	Film If buildings could talk (Keby budovy vedeli hovoriť) Wima Wendersa. Dvanásťminútový film, v ktorom sa svojim návštevníkom (doslova) prihovára Vzdelávacie centrum Rolex v Lausanne. Film návštevníkovi umožnil posedieť si pri relaxačnej hudbe a sledovať trojrozmernú prechádzku budovou. Vyznačuje sa ­zhodou formy a obsahu – prezentuje príjemnú vec veľmi príjemným spôsobom.
Projekt taichungskej Metropolitnej opery, Toyo Ito. Vizualizácia fascinujúcej budovy Metropolitnej opery v meste na Taiwane, ktorá sa v súčasnosti realizuje. Dôkaz toho, že architektúra nepozná hranice. Myšlienka, ktorá jednoznačne zatieňuje spôsob inštalácie / tú predstavovali modely a plagáty s vizualizáciami.	Expozícia Cloudscapes (Úniky oblakov) v Arsenale, Transsolar and Tetsuo Kondo Architects. Inštalácia, pri ktorej má návštevník pocit, že kombinácia umelo vytvoreného oblaku a tropického benátskeho počasia sa mu stane osudnou. Metafora vzájomného ovplyvňovania človeka a prostredia, v ktorom žije, navyše tiež nie je až taká originálna.
Rumunský pavilón, 1 : 1 – Superbia – Rumunsko má hustotu obyvateľstva, z ktorej vyplýva, že na jedného Rumuna pripadá 94 m2. Autori inštalácie sa rozhodli znázorniť tento priestor doslovne – do svojho pavilónu vstavali objekt s týmto rozmerom. Návštevníci mohli chodiť dnu len po jednom, aby si mohli osvojiť pocit priestoru tohto rozmeru. Osviežujúco stručná expozícia s jednoduchým a ľahko uchopiteľným konceptom – vzťah medzi človekom a priestorom.

Tamara Leontievová
Foto: Kateřina Kotalová

Článok bol uverejnený v časopise ASB.