Bilanciu stavbárov môžu zlepšiť aj práce v zahraničí. Ako to využívajú slovenské firmy?
Monika Voleková Slovensko je malá, otvorená a proexportne orientovaná ekonomika. O miesto pod slnkom vo vývoze prác do cudziny, kde je tvrdá konkurencia, bojuje aj stavebníctvo. Ako sa mu tam darí, ako mu pomáha rezort diplomacie, ktorý má úlohu koordinovať presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov Slovenska? Pozitívom na domácej pôde je, že stúpa počet firiem zo stavebného sektora na Exportnom fóre.
ASB oslovil Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Eximbanku a Radu slovenských exportérov, tá sa však nevyjadrila.
Na úvod niekoľko nelichotivých čísel zo stavebného trhu, ku ktorým smeroval vývoj. Podľa Štatistického úradu SR za deväť mesiacov tohto roka hodnota stavebnej produkcie prevýšila 5,1 mld. eur, čo bolo medziročne menej o 7,2 %. Zaostávali aj práce slovenských firiem zrealizované v zahraničí, a to o 3,1 %.
V septembri bol prepad rekordný
Septembrové čísla o výkonnosti stavbárov nie sú dobré. Ich produkcia dosiahla 672 mil. eur a medziročne sa prepadla o 17,5 %. Ide o najhlbší pokles v rámci mesačných výsledkov od októbra 2020, keď Slovensko stále riešilo pandémiu koronavírusu. Podľa typu stavieb podielovo významnejšia výstavba budov medziročne zaostávala o 13,1 %, práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, boli nižšie až o 18,6 %. Nedostatok zákaziek na domácom stavebnom trhu časť stavebných firiem nahrádza pôsobením v zahraničí, predovšetkým v ČR. Ich podiel na celkovej produkcii narástol na 11 %.
ZDROJ: ŠÚ SR
Inžinierske stavby a ich plánovanie sú roky boľačkou slovenského stavebníctva. Vláda sa ich snaží podporiť programom strategických investícií do výstavby cestných a železničných úsekov, nemocníc či do modernizácie štátneho prístavu na Dunaji v Bratislave.
Stavebný trh však očakáva pokles aj v roku 2025. Podľa výsledkov prieskumu spoločnosti CEEC z jesene 2024 očakávajú slovenské stavebné spoločnosti zníženie objemu novej výstavby (-5,7 %) a výrazný pokles opráv a údržby (-15,4 %). K rastu v inžinierskom staviteľstve v rokoch 2025 a 2026 môže prispieť viac projektov v energetike a doprave, pričom inžinierske stavby významne financuje EÚ.
V novembri tohto roka vláda oznámila pokračovanie projektu štátom podporovaného nájomného bývania a podpis dodatku k zmluve s dvomi investičnými partnermi z Rakúska s tým, že naznačila ďalších záujemcov, resp. investičných partnerov.
Teraz už bude závisieť od developerov, či sa chcú zúčastniť ako investiční partneri, či týmto partnerom ponúknu svoje rezidenčné projekty, čo môže povzbudiť stavebné firmy a zlepšiť náladu na trhu. Developerov zrejme poteší jemné opakované zníženie sadzieb hypoték, ale na druhej strane nie sú presne jasné dôsledky kombinácie konsolidačných opatrení, transakčnej dane, zvýšenia DPH aj zdanenia firiem, tie sa prejavia neskôr.
Slovenský export do zahraničia
podporuje úvermi a zárukami štátna EXIMBANKA SR, pre ktorú boli v roku 2023 z pohľadu podpory dominantné odvetvia: chemický (33,74 %), strojársky (16,94 %), elektrotechnický priemysel (13,23 %) a veľkoobchod a sprostredkovanie obchodu (13,21 %). Podpora exportu bankovými činnosťami Eximbanky v roku 2023 v oblasti stavebníctva bola 5,03 %.
ZDROJ: EXIMBANKA SR
Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) pre ASB uviedol, že v zahraničí sú úspešné okrem veľkých developerských firiem ako Penta či HB Reavis aj menšie firmy, napríklad KAMI PROFIT, ktorý stavia apartmány v Chorvátsku alebo v Španielsku. V Českej republike pred niekoľkými rokmi developovala firma OMC Invest bytový komplex v Opočne.
„Najviac v súčasnosti pracujú slovenské projekčné firmy predovšetkým v oblasti infraštruktúry na interných subdodávkach pre materské alebo sesterské spoločnosti. O inom pôsobení nemáme informácie. Výnimkou je PROMA Žilina, ktorá je aktívna v získaní práce na Ukrajine,“ uviedol prezident zväzu Pavol Kováčik.
Slovenské stavebné spoločnosti pracujú podľa ZSPS v dvoch režimoch – ako dcérske spoločnosti nadnárodných koncernov alebo samostatne. „V posledných troch až štyroch rokoch sa najmä pre nedostatok práce na Slovensku v ČR uplatňujú aj stredné stavebné firmy, a to v predovšetkým pri komunálnych verejných zákazkách. Tam sú úspešné v transparentných súťažiach o školy, nemocnice, administratívne budovy a obnovu budov,“ priblížil situáciu Kováčik.
Šanca na Ukrajine stále čaká na svoje využitie
Skúškou úspešnosti pre slovenských stavbárov a diplomatov v zahraničí by mohla byť obnova susednej Ukrajiny, kde je dva roky vojna a po jej skončení bude veľa práce. Prezident zväzu Kováčik však uviedol, že nemajú žiadne kladné aktívne informácie o úspešnom pôsobení ekonomických diplomatov v oblasti stavebných investícií. Tvrdí, že všetky spomínané zákazky boli získané vlastnými obchodnými aktivitami.
„Výnimkou by sa mohla stať Ukrajina, kde sme v kontakte s Úradom podpredsedu vlády SR, s Eximbankou pri príprave funkčného obchodného modelu vrátane finančných schém, ktoré by boli použiteľné aj pri dodávkach projekčných, inžinierskych a stavebných prác,“ načrtol budúce kroky v súvislosti s naším východným susedom.
Vojenský konflikt do značnej miery ovplyvnil pôsobenie slovenských aj zahraničných spoločností na ukrajinskom trhu. Slovenské stavebné spoločnosti majú potenciál uplatniť sa na Ukrajine, osobitne v rámci obnovy krajiny a pri odstraňovaní dôsledkov vojny, konštatovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Rezort v súčasnosti neeviduje na Ukrajine projekty, na ktorých by sa podieľali slovenské spoločnosti. Dodal však, že nie je vylúčené, že v niektorých regiónoch, osobitne na západe, môžu pôsobiť v rámci malých projektov slovenské stavebné firmy.
Čo môže urobiť pre firmu ekonomický diplomat?
Vie poskytnúť expertízu pre dané teritórium a podať relevantné odporúčania alebo prepojiť firmu na etablované spoločnosti na miestnom trhu, ktorým môže slovenská firma ponúknuť spoluprácu. Poskytuje informácie o veľtrhoch, tendroch, exportných a investičných príležitostiach, pričom na základe svojich skúseností a kontaktov priblíži spoločnosti, či a ako môže uspieť napr. v medzinárodných tendroch.
Tam, kde je to v rámci daného teritória relevantné, môže aj požiadať inštitúciu zodpovednú za verejné obstarávanie v danej krajine alebo európsku delegáciu (tretie krajiny) o preskúmanie obstarávacieho procesu. Mnoho praktických informácií o tom, ako môžu firmy z EÚ (aj slovenské) uspieť na tretích trhoch v medzinárodných tendroch, prináša aj portál Európskej komisie – Databáza informácií EÚ o prístupe na trhy tretích krajín. Zastupiteľské úrady SR v zahraničí sú slovenským podnikateľom k dispozícii a sú pripravené reagovať a pomôcť v úspešnom presadení sa na zahraničnom trhu.
ZDROJ: MZVa EZ SR
Na Exportnom fóre bolo tento rok 10 firiem zo stavebného sektora
Časopis ASB sa zaujímal, akými spôsobmi spolupracuje rezort diplomacie so stavebnými firmami a aké sú výsledky. Na komunikáciu so ZSPS využíva platformy, ako je Asociácia priemyselných zväzov a dopravy a Republiková únia zamestnávateľov, ktoré sú členmi Pracovnej skupiny pre ekonomickú diplomaciu a jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí. Ak majú stavebné spoločnosti záujem, môže im Podnikateľské centrum na ministerstve zasielať napr. newsletter o podujatiach, podnikateľských misiách v dostatočnom predstihu. Informácie z podnikateľského centra sú i na webe rezortu.
Na Slovensku napr. chystáme modernizáciu štátneho nákladného prístavu v Bratislave a zmenu funkcie Zimného prístavu, ministerstvo na svojej stránke v Ekonomických správach informovalo, že ďalšia príležitosť je aj v Chorvátsku, v projekte výstavby kontajnerového terminálu Rijeka Gateway a nadväzujúcej infraštruktúry.
Z informácií, ktoré poskytol rezort, vyplynulo, že v rokoch 2023 a 2024 mali prostredníctvom zastupiteľských úradov stavebné firmy záujem o krajiny EÚ ako Česko, Rakúsko, Chorvátsko či Maďarsko. Zvýšený záujem je o Azerbajdžan, Spojené arabské emiráty či Uzbekistan.
Zrkadlom situácie slovenských stavbárov doma aj v zahraničí, záujmu a možností na zahraničnom trhu je fakt, že počas štyroch ročníkov Exportného fóra nezískala ocenenie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí žiadna firma zo stavebného sektora. „V roku 2021 však bola ocenená spoločnosť SEAK, ktorá sa zaoberá inteligentným osvetlením v mestách – veľkými infraštruktúrnymi projektmi,“ uviedlo ministerstvo. Ďalšími formátom spolupráce sú Firemné dni a platforma Z regiónov do sveta.
Exportné fórum je z hľadiska rezortu najväčším informačným a networkingovým podujatím na kontakt podnikateľského sektora, ekonomických diplomatov a ďalších aktérov, ako sú napr. EXIMBANKA či agentúra SARIO. V roku 2022 sa na Exportnom fóre zúčastnila jedna stavebná firma, v roku 2023 ich bolo sedem a v roku 2024 v Žiline sa ich počet zvýšil už na 10. Do Žiliny prišlo tento rok 428 účastníkov, z čoho bolo 192 podnikateľských subjektov.
Boli to najmä menšie firmy, ktoré sa zameriavajú na prípravu a realizáciu stavieb, projekčnú a architektonickú činnosť, rekonštrukcie, stavebný dozor a podobne. Nad rámec Exportného fóra boli tento rok predstavené inovatívne spoločnosti, kde stavebníctvo zastupovala firma s platformou na vizualizáciu 3D modelov nehnuteľností v rozšírenej realite pre architektov, dodávateľov či investorov.
Stúpa záujem o veľtrhy a výstavy
Ďalším nástrojom, ktorý využíva rezort diplomacie, je mapovanie aktivít ekonomických vzťahov a ekonomickej diplomacie. Na jeho základe vznikla tzv. cestovná mapa a zrealizované aktivity v roku 2023 vo viacerých sektoroch ako napr. cestovný ruch (12 %), energetika (8 %), potravinárstvo (8 %), obranný sektor (4 %) aj stavebný sektor a elektrotechnika (po 2 %). Ekonomickí diplomati mali aktivity v oblasti stavebníctva v Česku, na Cypre, v Čiernej Hore, Chorvátsku a Turecku. V Ázii išlo o Azerbajdžan, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Tadžikistan a Uzbekistan.
V roku 2024 evidujeme navýšenie počtu plánových aktivít v stavebníctve a drevárskom priemysle najmä vďaka väčšej účasti domácich subjektov na veľtrhoch a výstavách, a to napr. v Česku, Poľsku, Rakúsku či Spojených arabských emirátoch, uzavrelo ministerstvo zahraničných vecí.
