BIM vytvára predpoklad pre vytvorenie digitálneho obrazu krajiny, potvrdila to aj Národná BIM konferencia

Jubilejný desiaty ročník Národnej BIM konferencie ponúkol poslucháčom aj tentokrát prednášky, ktoré išli výrazne do hĺbky problematiky. Získané dáta opäť potvrdzujú, že Slovensko sa v implementácii informačného modelovania stavieb posunulo.

Národná BIM konferencia prináša pohľad na aktuálny stav BIM implementácie na Slovensku pri využití v jednotlivých projektových fázach a zároveň pomáha identifikovať bariéry a nové výzvy. Desiaty ročník hľadal odpovede na otázky: Kam sa posunulo projektovanie v BIM na Slovensku? Aké sú skúsenosti s využívaním nástrojov BIM?

Konferencia, ktorá sa konala 22. októbra 2024 opäť prebiehala pod záštitou rôznych významných inštitúcií, medzi ktorými nechýbali Ministerstvo dopravy SR a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Účastníkov najskôr privítal prezident BIM asociácie Slovensko – Michal Pasiar a po ňom sa k účastníkom prihovoril aj Milan Valašík, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

„Náš úrad má ambíciu zohrať úlohu kľúčového partnera a koordinátora v celospoločenskej diskusii na tému informačného modelovania stavieb. Do konca roka plánujeme predložiť vláde SR materiál, ktorým budeme žiadať o mandát rozvíjať našu víziu Národnej BIM stratégie, v súlade s platnými legislatívnymi podmienkami,“ uviedol Milan Valašík.

Právny rámec a obsah Národnej BIM stratégie následne publiku prestavil Roman Skorka, generálny riaditeľ pre výstavbu a vyvlastňovanie. Pripomenul, že v apríli tohto roka vstúpil do platnosti zákon o územnom plánovaní, ktorý vytvára právny rámec pre Informačný systém. Ten je aktuálne povinne používaným nástrojom pre územné plánovanie.

„Želaným stavom je postupné zavedenie procesov digitálneho modelovania krajiny, celkov a objektov v nej a práca so štruktúrovanými dátami, to všetko v spoločnom dátovom prostredí a jednotnom informačnom systéme,“ vysvetlil Roman Skorka.

Najväčší headline 10. ročníka

Predošlé ročníky Národnej BIM konferencie, okrem iného, volali aj po väčšej aktivite štátu. Tá sa pomaly stáva skutočnosťou. Národnú BIM stratégiu označil za najväčší „headline“ desiateho ročníka konferencie aj Tomáš Funtík, viceprezident BIM asociácie Slovensko.

„Nie je zatiaľ schválená na vládnej úrovni, ale ukazuje víziu štátnej autority, ktorým smerom treba ísť, aké témy je nutné rozvíjať. Treba povedať, že digitalizácia stavebníctva sa bez BIM robiť nedá, a teda, ak k tejto otázke pristúpime systematicky, bude môcť aj štát naplno využiť potenciál štruktúrovaných informácií,“ doplnil.

Príkladom využitia informácií v praxi môže byť aj zisťovanie aktuálneho stavu mostov v SR, ktoré sú aktuálnou témou, aj po nedávnom zbúraní Kremničianskeho mosta pri vstupe do Banskej Bystrice.

„Ak by existovali informačné modely stavieb od týchto stavieb, vieme lepšie zisťovať a vyhodnocovať poruchy, ale aj plánovať ich údržbu a monitorovať ich stav, napríklad pomocou prepojenia s dátami zo snímačov a v reálnom čase,“ vysvetlil Tomáš Funtík. Ako doplnil, je rád, že aj na najvyšších miestach majú víziu, ako vytvárať digitálny obraz krajiny.

Širšie zavedenie informačného modelovania by malo viacero pozitívnych dopadov ako napríklad efektívnejšie vynakladanie verejných financií, a to nielen pri výstavbe, ale počas celého životného cyklu stavby. Zároveň funkčný informačný systém a práca s dátami môžu vytvoriť predpoklad pre automatizáciu stavebného konania v budúcnosti.

Podnety od zahraničných odborníkov

Pozitívne príklady spoza hraníc na konferencii prezentoval Antonio Michael de Palma, podľa ktorého integrácia openBIM a GIS predstavuje zásadný krok smerom k integrovanej a prepojenej budúcnosti sektora AEC v oblasti digitálnej správy budov a infraštruktúry, ako sú cesty, železnice, mosty a tunely.

To, ako môže projektové riadenie pomocou BIM zlepšiť rozhodovanie a výsledky projektov, účastníkom konferencie ukázal aj Tomo Cerovšek, docent a vedúci technologického transferu BIM z Univerzity v Ľubľane.

Zaplnenou sálou s takmer 300 odborníkmi z celej oblasti zarezonovala tiež prednáška Martina Mišúna z JTRE, ktorý ako BIM manažér predstavil praktické možnosti implementácie openBIM princípov do existujúcich procesov a poradil, ako sa vyhnúť častým chybám pri práci s IFC.

Prednáška od Jakuba Vydru z ateliéru Architekti Šebo Lichý ukázala, ako analýzou BIM nástrojov a ich využitím vo vzťahu projektant – developer zlepšiť spoluprácu a skvalitniť vizualizácie pre lepšie pochopenie projektu. Praktické ukážky prestavil aj Jakub Ducár z firmy STRABAG, ktorý sa venoval prepojeniu technológií GIS a BIM a ich využitiu na pilotných projektoch firmy.

Téma umelej inteligencie

Súbežne s konferenciou sa konali aj workshopy, zamerané na praktické využívanie softvérových nástrojov. Vďaka tomu dostali prítomní ešte väčšie množstvo informácií a skúseností, a padali tiež otázky z publika. Nechýbala ani téma umelej inteligencie. Šimon Racek, ktorý vo workshope predstavil softvérový nástroj na návrh oceľových konštrukcií, sa venoval prístupu k návrhu s podporou AI za účelom automatizácie prípojov počas modelovania v 3D priestore.

Na tému AI nadviazal tiež Adam Pribela z firmy KROS, podľa ktorého dostatočne veľa správnych dát pre umelú inteligenciu znamená, že bude raz nápomocná pri rozpočte stavebných projektov. V krátkodobom horizonte však podľa neho profesia rozpočtára nezanikne a do budúcna bude skôr pomocníkom či akýmsi „našepkávačom“ pre ľudí.

Cena pre najlepšieho rečníka

BIM asociácia Slovensko každoročne oceňuje najlepšieho rečníka, ktorý svojim prejavom a témou najvýraznejšie upútal pozornosť prítomných návštevníkov. Tento rok si cenu PURE BIM (zo slovného spojenia PÚtavý REčník) odniesol Kamil Laco zo spoločnosti ConIS, ktorý sa vo svojej prednáške venoval multiparametrickej optimalizácii železobetónových rámov s využitím vizuálneho programovania.

Úspešná novinka z minulého roka, odborné podujatie BIM on-site, na druhý deň naviazalo na prednášky, workshopy a inšpiratívne prezentácie. Odborný seminár organizovaný v spolupráci so Stavebnou fakultou STU v Bratislave bol spojený s prehliadkou stavby ZWIRN 3 – Administratívna budova, ktorá bola nielen naprojektovaná v BIM, ale informácie z modelu boli aktívne využívané aj v procesoch na stavbe to až po jej odovzdanie budúcim majiteľom.