Bratislava zostavuje strategický dokument, mesto má pripraviť na nové výzvy

Metropolitný inštitút Bratislavy odprezentoval dôležitý dokument, ktorý má byť vodítkom hlavného mesta na ceste za lepšou budúcnosťou.

Menej emisií v ovzduší, nový územný plán, skrátenie doby čakania na mestský byt o štyri roky, 145 kilometrov cyklotrás, či vlastná mestská kompostáreň. To je len malá časť z opatrení, vďaka ktorým sa v Bratislave významne zlepší kvalita života.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) finalizuje Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý tvorí kostru ďalšieho smerovania Bratislavy do roku 2030. Na februárovom zastupiteľstve bol predstavený strategicko-programový rámec mestským poslancom a poslankyniam. Na strategickom dokumente s názvom Bratislava 2030 sa podieľalo viac ako 120 odborníkov a odborníčok z mesta spolu s externými expertmi.

Cieľom je pripraviť hlavné mesto na výzvy najbližších rokov. Do 14. marca môžu poslanci a poslankyne pripomienkovať dokument svojimi podnetmi.

„K tvorbe programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislava 2030 pristupujeme od začiatku veľmi zodpovedne a s jasným zámerom – vytvoriť ten najlepší plán pre naše mesto. Zozbierali sme podklady od expertov, zapájame obyvateľov, chceme počuť názor mestských poslancov a poslankýň. Som veľmi rád, že Bratislava bude mať už o pár mesiacov v rukách silný dokument s jednoznačnými odpoveďami na to, ako má vyzerať naše hlavné mesto v roku 2030,” uviedol Matúš Vallo, primátor hlavného mesta.

Komplexný dokument je rozdelený do 11 oblastí – životné prostredie, mobilita, rozvoj inštitúcií mesta a digitalizácia, územný a mestský rozvoj, vzdelávanie, šport, ekonomický rozvoj a usporiadanie mesta, technická infraštruktúra, kultúra, cestovný ruch a sociálne veci. Za každú oblasť existujú konkrétne ciele, na ktoré sú naviazané opatrenia s merateľnými ukazovateľmi, vďaka ktorým bude možné tieto ciele efektívne napĺňať.

„Príprava dokumentu je postavená na dialógu mesta a ľudí, ktorí v ňom žijú a pracujú. Hlavným cieľom je pripraviť Bratislavu na nové výzvy, ako sú zmena klímy, zhoršujúca sa dostupnosť bývania či doprava v meste. Chceme, aby bola Bratislava aj o 10 rokov konkurencieschopné mesto, ktoré bude atraktívne pre život. Každoročne sledujeme odliv kvalitných ľudí do zahraničia. Tomu sa dá predísť, ak vytvoríme lepšie podmienky pre život v hlavom meste,“  povedal Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Odborníkmi dbali na opatrenia

Jedným z cieľov v oblasti životného prostredia do roku 2030 je vytvoriť a začať plniť jednotnú stratégiu pre zmierňovanie a adaptáciu mesta na zmenu klímy, vďaka ktorej sa znížia emisie o 55 percent vo viacerých sektoroch.

V rámci životného prostredia odborníci navrhli ďalších sedem cieľov, medzi ktorými je, že hlavné mesto bude pokračovať vo vysádzaní zelene a v priebehu nasledujúcich ôsmych rokov pribudne ďalších 25-tisíc novovysadených drevín.

Väčší dôraz sa bude klásť na využívanie moderných technológií na priebežné monitorovanie stavu životného prostredia. V súčasnosti existujú 4 základné monitorovacie stanice SHMÚ, ktoré nepokrývajú celé územie Bratislavy. Do roku 2030 sa preto vytvorí nová monitorovacia sieť pre klímu a znečistenie ovzdušia so 400 stanicami s rôznymi senzormi.

V rámci mestského rozvoja odborníci navrhujú päť systémových celomestských zmien, ktoré pozitívne ovplyvnia dostupnosť bývania či koncepčný rozvoj mesta. Plánuje sa prijať nový územný plán, ktorý bude spracovaný na základe novej metodiky a aktualizovaných územných generelov.

Dostupnosť bývania pomôžu zlepšiť mestské nájomné byty. Zo súčasných 875 bytov v priamej správe hlavného mesta alebo organizácie v správe mesta bude mať do roku 2030 Bratislava necelých 2500 bytov. Vďaka tomu sa priemerná dĺžka čakania na nájomný byt skráti zo šesť na dva roky.

Vznikne aj podrobnejšia regulácia a zásady výstavby a rozvoja v prospech tvorby verejných priestorov v nábrežnej časti Dunaja. Tiež sa skompletizujú koncepčné dokumenty rozvoja verejných priestorov, čo prispeje k zníženiu investičného dlhu, ktorý má Bratislava v modernizácii verejných priestorov.

Dopravné vylepšenia

Z ostatných oblastí zmeny k lepšiemu čakajú napríklad cyklistickú dopravu, ktorá má byť plnohodnotnou alternatívou voči ostatným spôsobom dopravy. Zo súčasných 81 kilometrov hlavných mestských cyklotrás vznikne cyklistická sieť dlhá 145 kilometrov (bez vedľajších cyklotrás).

Okrem rozvoja cyklotrás sa pripravuje rekonštrukcia existujúcich a výstavba nových električkových radiál. Plánuje sa tiež výstavba záchytných parkovísk P+R pre 1500 áut a vzniknúť má aj 50-tisíc regulovaných parkovacích miest  pre  rezidentov a návštevníkov.

Významný benefit pre mesto prinesie aj nový postup pri rekonštruovaní celých uličných profilov. Po novom sa zabezpečí vyššia miera koordinácie pri rozkopávkach, čo prinesie občanom danej lokality menej obmedzení. To sa podarí dosiahnuť aj vďaka centralizácii vedenia káblov, pretože vyššie množstvo káblovodov prispieva k nižšiemu počtu rozkopávok.

Zmeny čakajú aj narábanie s odpadom. Okrem novej mestskej kompostárne sa má zaviesť aj takzvaný Pay as You Throw systém, kedy obyvatelia platia podľa množstva vyprodukovaného odpadu.

Konečná podoba až v júni

MIB v aktuálnej fáze prípravy dokumentu Bratislava 2030 predstavil ciele, merateľné ukazovatele a opatrenia. V nasledujúcich mesiacoch sa dokument dopracuje o konkrétne programy, finančnú a realizačnú časť. Následne bude na Metropolitnom fóre predstavený verejnosti. Finálna podoba dokumentu bude hotová do konca júna.

Dokument Bratislava 2030 sa tvoril transparentne so zapojením odbornej i laickej verejnosti. Zároveň sa dbalo, aby jednotlivé ciele a opatrenia boli naviazané na rozpočet. V druhej polovici roka sa vypracuje návrh na zmenu programového rozpočtu, nová dátová štruktúra mesta, a tiež sa pristúpi k novému výkonnostnému manažmentu mesta, vďaka čomu sa docieli lepšie napĺňanie jednotlivých cieľov. Tie sa budú vyhodnocovať na ročnej báze.

V priebehu jesene minulého roka mohli Bratislavčanky a Bratislavčania prostredníctvom dotazníka vyjadriť svoj názor na budúce fungovanie hlavného mesta. Vďaka dotazníku, ktorý vyplnilo takmer 3000 obyvateľov a obyvateliek, sa MIB-u podarilo zosumarizovať preferované témy, ktoré by malo mesto riešiť prioritne. Najviac rezonovala doprava v meste, a tiež odolnosť voči vplyvom klimatickej krízy.