Bratislavský samosprávny kraj chce miliardu eur z eurofondov. Použila by sa na kľúčové dopravné stavby

Župní poslanci sa v otvorenom liste uchádzajú o eurofondy na všetky kľúčové dopravné stavby v kraji.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) bojuje o miliardu eur z eurofondov. Chudobný bohatý región je názov kampane, ktorou sa BSK snaží presvedčiť Európsku komisiu (EK), že územie kraja potrebuje viac peňazí z eurofondov.

Ako informovala hovorkyňa BSK Lucia Forman, k tejto snahe sa pridali aj župní a mestskí poslanci svojím otvoreným listom EK. „V prvom rade je dôležité, aby Európska únia (EÚ) zmenila kritériá, podľa ktorých hodnotí bohatstvo regiónov,“ vysvetlil predseda BSK Juraj Droba. Podľa štatistík je Bratislavský kraj 13. najbohatší región v EÚ.

Problém, ktorý región BSK trápi najviac, je doprava a jej environmentálny dopad. „Na realizáciu kľúčových projektov potrebujeme zabojovať až o jednu miliardu eur. Bez externých zdrojov to možné nebude,“ upozorňuje samospráva.

Podiel osobnej dopravy voči verejnej je v Bratislavskom kraji 73:27, pričom objem emisií automobilovej dopravy v Bratislavskom kraji predstavuje skoro 40 percent celého Slovenska. Čím viac obyvateľov BSK prestúpi na koľajovú dopravu, tým zdravšie ovzdušie bude v kraji.

„V otvorenom liste nebojujeme len za financovanie župných projektov, čo je napríklad obchvat Malokarpatska, ale aj za mestské a štátne projekty,“ vysvetlil poslanec BSK a predseda Komisie dopravy Ján Buocik, ktorý otvorený list EK inicioval.

V liste pre EK sa poslanci uchádzajú o eurofondy na všetky kľúčové dopravné stavby v kraji. Jedným z nich je rekonštrukcia a skapacitnenie koľajovej dopravy na území Bratislavy a vybudovanie prestupných terminálov. Súčasťou je vybudovanie novej železničnej stanice Filiálka v Bratislave.

Ďalším projektom je skapacitnenie koľajovej dopravy na tratiach v smeroch Pezinok, Senec a Dunajská Streda či cestný obchvat Malokarpatska, ktorý významne zníži environmentálnu záťaž v dotknutých mestách a obciach. Prvá etapa obchvatu je financovaná z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) a starého programového obdobia.

„Po dokončení ďalších dvoch etáp by obchvat pokračoval až do Pezinka. Na ich stavbu však BSK potrebuje eurofondy,“ konštatuje kraj.

Jedným z dôležitých projektov je aj rozšírenie existujúcej siete električkovej dopravy v Bratislave. „Vzhľadom k nikdy nerozbehnutej výstavbe metra sú nosným dopravným systémom Bratislavy električky. Z fondov EÚ bola financovaná aj jediná nová električková trať za posledných 30 rokov, do Petržalky.

Najpotrebnejšou chýbajúcou električkovou radiálou je trať do Podunajských Biskupíc a Vrakune, kde žije viac ako 70-tisíc obyvateľov, či rekonštrukcie Ružinovskej a Vajnorskej radiály,“ poznamenal BSK s tým, že plány existujú aj na predĺženie trate Dúbravsko-Karloveskej radiály v smere na Bory.