Časopis ASB 10/2010 v predaji

Od 25. októbra je v predaji nové číslo časopisu ASB. Desiate číslo časopisu ASB prináša rozhovory s víťazmi prestížnej suťaže Stavba roka 2010 - Miroslavom Maťaščíkom, autor stavby D1 Sverepec – Vrtižer, a Branislavom Kaliským, spoluautor víťaznej stavby Eurovea, ako aj predsedom poroty Petrom Hrůšom a Máriou Brichtovou, prezidentkou ABF Slovakia, organizátorom súťaže. okrem spomínaných rozhovorov nájdete v tomto čísle aj podrobný prehľad 30 prihlásených stavebných dieldo súťaže.

Diaľnica cez Považskú Bystricu sa projektovala viac ako desať rokov. V rámci predprojektovej prípravy sa študovalo 18 variantov trasovania. Keďže stavba mala byť spolufinancovaná z európskych fondov, varianty trás sa museli posúdiť nielen slovenskou, ale aj európskou metodikou a posudky robili nielen slovenské, ale aj zahraničné firmy. Výsledný estakádový variant teda vzišiel z dlhej, veľmi podrobnej a nezávislej analýzy. Nie je to variant ideálny, ale najlepší z možných. Žiaľ, po celý čas prípravy tohto projektu bol súčasťou politického boja a objektom nekorektnej kampane zo strany „nezávislých“ oponentov. Občanov mesta strašili nepravdivými až absurdnými argumentmi, čo na dlhý čas zablokovalo výstavbu tohto diaľničného úseku. Diaľničné stavby sa však nedajú stavať tak, že sa pri tom nezlomí ani steblo trávy. Tu by veľmi pomohol veľkorysejší prístup štátu pri odškodňovaní občanov postihnutých stavbou. Až rýchla a ohľaduplná realizácia diela presvedčila verejnosť o tom, že katastrofické scenáre boli nekorektné. Rozsah zásahu tohto premostenia do života mesta Považskej Bystrice sa pritom nedá porovnať s rozsahom dopravných stavieb v Bratislave, Prahe, Paríži či v Osake. A pritom nepopierateľný profit z tejto stavby má nielen dopravná verejnosť, ale aj mesto Považská Bystrica. To už dnes chápu aj obyvatelia Považskej Bystrice a ich postoj k stavbe sa zásadne zmenil. Dnes už berú estakádu ako nový symbol svojho mesta.

Úprimne verím, že článok pána Michala Hvoreckého, ako aj článok podobného charakteru od pána profesora Bohuslava Kováča bol spôsobený len nedostatkom informácií o projekte a našou nedostatočnou komunikáciou s verejnosťou. Zažil som osobne situáciu, keď mamička zahriakla svoje dieťa, ktoré behalo po tráve so slovami: Kade to beháš, po tráve sa nechodí. Chcel by som oboch pisateľov a, samozrejme, všetkých ostatných uistiť, že vrstvy zatrávnenia sú navrhované práve tak, aby sa po nich dalo chodiť a sedieť na nich. Navyše musia odolávať častému zaplavovaniu spôsobenému poklesom a stúpaním hladiny Dunaja. Preto aj obava pána Michala Hvoreckého o budúcnosť štyroch druhov trávy, ktorú nevidí zeleno, je neopodstatnená. Celá trávnatá plocha tvorí jednu veľkú rampu, ktorou sa dá bezbariérovo dostať až k vode Dunaja, čo bolo naším zámerom. A každý si môže smelo sadnúť aj ľahnúť na trávu. Sklon trávnatej plochy bol vytvorený výškovým rozdielom medzi hladinou rieky a úrovňou ochrany pred 100- a 1 000-ročnou vodou, ktorá chráni Bratislavu, a šírkou nábrežnej promenády. Teda nie svojvôľou architektov. V priestoroch obchodného centra sa nenachádza ani jeden priestor pre verejnosť, ktorý by nebol prístupný bez bariér, a návrh pána profesora namaľovať na vyhliadkové móla žlto-čierne pásy, aby do nich ľudia nenarážali hlavami, nechcem rozoberať ani komentovať, keďže v mieste chodníkov majú podchodnú výšku 400 cm.

Som rád, že boli ocenení takmer všetci moji favoriti – napríklad Eurovea, Manhattan, Aircraft a meštiansky dom v Spišskej Sobote. Medzi ocenenými však bol aj jeden, ktorý by si podľa mňa také vysoké ocenenie nezasluhoval, ale rešpektoval som prianie väčšiny poroty.

Na Slovensku vnímam predovšetkým dve architektonické súťaže, ktoré možno z určitých hľadísk porovnávať so súťažou Stavba roka, a to aj v zahraničí uznávanú Cenu Dušana Jurkoviča a jej oveľa mladšiu, ale už dnes profesionálne zdatnú kolegyňu CE.ZA.AR. Súťaž Stavba roka nemá ambície konkurovať im, vice versa architektonické súťaže nemôžu konkurovať Stavbe roka. Filozofiou i koncepciou sú absolútne odlišné. Sem-tam počuť zo strany niektorých architektov, že súťaž je o stavebných podnikateľoch. Zo siedmich porotcov boli v tomto i v minulom ročníku traja architekti a už štvrtý ročník za sebou predsedovia porôt! A dovolím si prezradiť, že práve oni sú veľmi prísni na architektúru a urbanizmus prihlásených stavieb v súťaži Stavba roka.

V čísle 10 sa dočítate:

AKTUÁLNE
Je neplatenie faktúry trestný čin?

Udalosti a novinky
Sedem CE.ZA.AR-ov má nových majiteľov

Do Benátok priletelo české drevo

PROJEKTY
Pripravované súkromné a verejné stavebné zámery a investície

Reality a investície
Regióny – Dolný Kubín: Potenciál v rozmanitých podobách

BUDOVY A STAVBY: PRIEMYSELNÉ
Výstavba sa otočila v prospech nájomníkov

Továreň medzi olivovníkmi

Detail

ANALÝZA: STAVBY PRE VEREJNÝ SEKTOR
Potenciál PPP projektov v školstve

Efektívnosť elektronických aukcií

STAVBA ROKA 2010
Úvod

Rozhovory s víťazmi – Miroslavom Maťaščíkom a Branislavom Kaliským

Rozhovor s predsedom poroty Petrom Hrůšom

Rozhovor s prezidentkou ABF Slovakia Máriou Brichtovou

Stavba roka 2010

PROFIL SPOLOČNOSTI
Ivan Štefunko: Vytvárame cestu pre vedu

DIZAJN
Citrónovník, rum alebo nebo? Príjemná dilema

NADČASOVÁ ARCHITEKTÚRA
Obytné domy v Martine

MATERIÁLY A KONŠTRUKCIE: OBVODOVÉ PLÁŠTE BUDOV, ZATEPLENIE
Tradičné zrubové stavby na bývanie v súčasnostii

Anketa: Po kríze sa v zatepľovaní viac zvažujú výsledky

Viac informácií na stránke časopisu.