CE ZA AR 2021: Spoznajte tohtoročných laureátov ocenenia

Slovensko má, čo sa týka kvalitnej architektúry, čo ponúknuť. Dokázali to aj tohtoroční laureáti ocenenia CE ZA AR, ktoré udeľuje Slovenská komora architektov. Pozrite si, kto tento rok najviac oslovil odbornú porotu a verejnosť.

Samotné ocenenie už nekomunikuje iba jednotlivé diela a kvalitnú prácu architektov. Vytvára aj priestor na diskusiu o vplyve architektúry na kvalitu nášho života. Práve preto je aktuálnym heslom komunikačnej línie ceny CE ZA AR pre rok 2021 #zelenaprearchitekturu.

„Sme vďační verejnosti a mediálnym partnerom, že nominácie aj laureáti si nájdu vo verejnom priestore svoje miesto hneď po ich vyhlásení. Aj preto dúfame, že CE ZA AR už nesie v sebe potenciál byť komunikačnou platformou na rôzne výzvy a témy, ktorým architektúra alebo architekti na Slovensku čelia. Každý ročník medzinárodná porota vyberie nielen nominácie a laureátov, ale formuluje aj témy, ktoré silne rezonujú, prípadne nerezonujú dostatočne. Tento rok sa všetky dajú pokryť hlavným heslom ročníka, ktorým je #zelenaprearchitekturu,“ vysvetľuje Oľga Miháliková, riaditeľka úradu Slovenskej komory architektov (SKA) a projektová manažérka ocenenia.

„Boli by sme veľmi radi, keby sa objem prostriedkov investovaných z plánu obnovy a stability pretavil aj do kvality riešení, ktoré štát, mestá a obce svojim obyvateľom prinesú. A teda zelenú dostane boj proti klimatickej zmene, práve prostredníctvom kvalitného urbanizmu a architektúry,“ dodáva predseda SKA, architekt Iľja Skoček.

„Zelená pre architektúru – ako motto tohto ročníka – nie je teda len vyjadrením razantného nástupu do boja s klimatickou zmenou, ale aj povedomia, že veľmi účinnou zbrojou môžu byť práve kvalitný urbanizmus a architektúra,“ uviedol počas galavečera predseda tohtoročnej poroty architekt Peter Moravčík, ktorý divákov súčasne podujatím sprevádzal aj ako moderátor.

Medzinárodná porota

Porota v jubilejnom 20. ročníku ceny hodnotila v prvom kole 81 prihlásených diel, z ktorých v užšom výbere počas cesty naprieč Slovenskom (a po krátkej zastávke v rakúskej Viedni) osobne navštívila 30 realizovaných objektov a na shortlist vybrala 18 diel. Medzinárodná porota navštívila a hodnotila diela v zložení:

Táňa Buijs-Vítková (architektka, Holandsko)
Jakub Cigler (architekt, Česká republika)
Bohunka Koklesová (rektorka VŠVU, Slovenská republika)
Peter Moravčík (architekt, Slovenská republika, predseda poroty CE ZA AR 2021)
Vladimír Sitta (krajinný architekt, Česká republika)
Pavol Šilla (architekt, Slovenská republika)
Štěpán Valouch (architekt, Česká republika)

Kategória RODINNÉ DOMY

Dom V
Bratislava
Architekti: Martin Skoček, Lucia Miklová
Krajinný architekt: Michal Marcinov

Rodinný dom prehodnocuje princíp tradičného trojdielneho dedinského domu. Nádherná práca so svetlom dáva vyniknúť čistote formy dokonale prevedenej novej interpretácie tvaroslovia tradičného krovu a priestranného interiéru. Najviac upúta harmónia interiéru, kvalitného detailu a použitej materiality. Dom vrastá do záhrady, ktorej pamäť neodstraňuje. Naopak. Medzi domom a záhradou tu existuje vzácny intímny dialóg.

„Najmä v prípade bytových a rodinných domov sme si uvedomovali prepojenosť stavieb na okolitú prírodu, záhradu alebo parkovú úpravu. Tiež nás zaujali tie stavby, ktoré sa zaoberali dôslednou materiálovou recykláciou, prípadne uhlíkovou stopou,“ vysvetľuje členka medzinárodnej poroty Bohunka Koklesová.

Kategória BYTOVÉ DOMY

Bytové domy Kamence, Etapa 1
Kysucké Nové Mesto
Architekti: Michal Sulo, Miriam Lišková
Krajinní architekti: Ján Augustín, Iveta Augustínová
Iné: Jana Nagyová, Boris Rusiňák, Viktória Sabadošová

Prvá etapa rozsiahleho obytného súboru na okraji okresného mesta sa presadila predpokladom dobrého koncepčného riešenia urbanistického celku. Koncept bytových domov vzišiel z architektonicko-urbanistickej súťaže návrhov. Práve súťaž je intenzívnym predpokladom, že následná projektová dokumentácia vo svojej záväznej podobe nevynechá spomínané východiská, ktoré sú podmienkou kvalitného bývania. Tými sú práve väzby, interakcie, prežívania, šance a možnosti mimo hraníc bytu.

„Krízu kvality bytovej výstavby spôsobuje niekoľko paralelných javov. Jedným je dlhodobá nenásytnosť trhu, ako na Slovensku, tak aj v Česku, a zároveň stále pomerne nízke nároky zákazníkov v tomto sektore. To vo svojom dôsledku vedie k tomu, že developeri nie sú pod zdravým konkurenčným tlakom a nevytvárajú architektom adekvátny priestor na kvalitnú tvorbu. Znie to možno ako ospravedlnenie architektov, ale obávam sa, že tieto faktory, bohužiaľ, stoja v pozadí tejto situácie,“ zhodnotil člen medzinárodnej poroty, architekt Jakub Cigler.

Kategória FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

Hrad Uhrovec – Hospodárska budova
Uhrovec
Architekti: Martin Varga, Martin Kvitkovský (ô), Pavol Paulíny

Hrad Uhrovec je exemplárnym príkladom v prístupe pamiatkovej obnovy, spoločného historického dedičstva. Nasadenie architektov, ako aj celého realizačného tímu, je vnímané ako životné poslanie. Dôsledné poznanie histórie a patričná úcta k pôvodnej architektonickej substancii definujú toto atavistické ľudské snaženie.

„Okrem sledovania samotnej architektúry bolo zážitkom aj sledovanie výkladu autorov k svojim prácam. Bez zbytočne prikrášlených slov, okázalosti alebo manifestov hovorili vecne o peripetiách tvorivého a realizačného procesu a z každej vety človek cítil, že príčinou tohto jednoznačného úspechu je spomínaný prístup k zadaniu – nad rámec štandardných povinností, zmluvne dohodnutých vzťahov či honorárových limitov. Podobný efekt často badať v prácach, keď si architekti sami sebe stavajú domy – a sami sú sebe návrhármi, investormi aj manažérmi realizácie. Tu však šlo o stavby s verejným dosahom. Nabáda sa úvaha, či by architekti nemali dostávať viac dôvery, samozrejme aj viac zodpovednosti – možno až za rámec svojej profesie, keď práve v takomto režime sa darí vzniku mimoriadnych diel. To však vo všeobecnosti nejde – v tom je tento jav výnimočný a zaslúži si to iba výnimočný architekt, ktorého overil výnimočný výkon,“ vysvetľuje predseda poroty, architekt Peter Moravčík.

Kategória INTERIÉR

1903
Trnava
Architekti: Kilo / Honč

Hodnota bytu spočíva v jeho odvážnom, ba priam experimentálnom dispozičnom riešení, ktoré nenarušuje vzdušnosť a veľkorysosť vnútorného priestoru. Porota si, nielen pri tomto diele, všimla mimoriadne pozitívny trend – mladé rodiny stále viac spolupracujú s architektmi aj napriek limitom vlastného rozpočtu. Kombinácia invencie, spolupráce a rešpektu dáva základ pre kvalitné architektonické riešenie.

„Osobné nasadenie architekta bolo podľa mňa vždy zásadné, nejde o nejakú zmenu úlohy architekta. Vôľa uplatnená zo strany tvorcov ide často proti iným záujmom a energia a nasadenie môžu veci zásadne pomôcť. Je jasné, že pri drobnejších stavbách, kde je priamejší vzťah, sa dohoda hľadá ľahšie. V prípade väčších investícií je veľa záujmov a architekt sa stáva súčasťou širokého tímu,“ rozpráva architekt Štěpán Valouch.

Kategória EXTERIÉR

Neformálne mo(nu)menty
Bratislava
Architekti: Kolektív VŠVU

Anonymita medzipriestorov na sídlisku, akási samozrejmosť zanedbanosti a presúvanie zodpovednosti za tento stav na správu mesta stoja za hľadaním a iniciatívou autorov projektu, ktorí sa snažia burcovať, poukazovať na veľký potenciál, ktorý tieto priestory majú pre obývateľnosť mesta. Formou priestorovej akupunktúry odhaľujú to, čo je skryté. Používajú k tomu nájdené materiály potetované časom. Z týchto materiálov vytvárajú nové priestorové vzťahy, doslova pozývajú diváka k interakcii. Mo(nu)menty sú vyhliadkou, ktorá otvára oči tam, kde sú všetci slepí.

„Verejný priestor sa ešte stále len učíme formovať a hlavne používať. Podobne ako v prípade architektúry, aj tu zohráva kľúčovú úlohu verejný sektor. Stúpajúci trend architektonicko-urbanistických súťaží dáva priestor na opatrný optimizmus,“ vysvetľuje architekt Pavol Šilla, člen medzinárodnej poroty.

„Problém vidím v dlhom časovom spektre, ktorý je nutný na realizáciu. Zároveň je krajina médiom, ktorému rozumie ,každý‘. Tak ako v Česku je prístup ku krajine znamením určitej kultúrnej nevyzretosti,“ dodáva člen medzinárodnej poroty, krajinný architekt Vladimír Sitta.

Kategória OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

Súkromná základná škola Guliver
Banská Štiavnica
Architekti: Richard Murgaš, Martin Lepej, Lukáš Cesnak

Objekt svojou architektonickou a dizajnérskou kvalitou, ako sa aj samotným prevedením ďaleko presahuje štandardy v oblasti školských stavieb, nielen na Slovensku. Škola v Banskej Štiavnici je nečakanou deklaráciou nevyhnutnosti klásť najvyšší dôraz na kvalitu priestorov pre vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Porota sa preto zaoberala aj pomerne naliehavou otázkou, koho úlohou je stavať kvalitné školské zariadenia. Taktiež poukázala na absenciu účasti štátu, ktorého povinnosti supluje súkromný investor.

„Myslím si, že v tomto prípade sa ukázala veľká priepasť medzi existujúcimi školami na Slovensku a ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici. Táto škola nám ukázala, aké dôležité je venovať čas a priestor deťom, vytvoriť im zázemie, ktoré samotné je pre nich inšpiráciou. Je to škola, ktorá zabezpečuje všestranný rozvoj detí, nielen to nevyhnutné pre vzdelanie. A v tom je obrovský rozdiel medzi touto školou a unifikovanými školami so zatvorenými triedami a jednou telocvičňou. Keď si uvedomíte, že na východnom Slovensku sa deti učia v kontajnerových školách, tak Vám je do plaču. Hovoríte si, kto je na Slovensku dôležitejší ako deti? Nikto. V tomto prípade súkromný sektor ukázal štátu, ako sa to má robiť,“ dodáva členka medzinárodnej poroty Bohunka Koklesová.

CENA VEREJNOSTI

Na základe internetového hlasovania
z celkového počtu 11.712 hlasov získalo 1. miesto 3.987 hlasov.
CENU VEREJNOSTI
CE ZA AR 2021

získava dielo

Hrad Uhrovec – Hospodárska budova
Architekti: Martin Varga a Martin Kvitkovský z ateliéru (ô), a architekt Pavol Paulíny

OCENENIE PATRÓN ARCHITEKTÚRY

udeľuje predstavenstvo Slovenskej komory architektov MESTU TRNAVA za príkladný postup samosprávy pri príprave verejných investícií formou súťaže návrhov

Ocenenie „Patrón architektúry“ udeľuje predstavenstvo Slovenskej komory architektov za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom, ale naopak je výsledkom práce osobnosti, miestnej samosprávy alebo inštitúcie, ktorá sa zaslúžila za rozvoj slovenskej architektúry.

Predstavenstvo Slovenskej komory architektov sa rozhodlo v roku 2021 udeliť titul “Patrón architektúry” mestu Trnava. Krajské mesto za posledné roky usporiadalo už 9 súťaží návrhov. Vďaka nim našlo riešenia pre revitalizáciu viacerých verejných priestranstiev, ale aj všedných sídliskových vnútroblokov. Trnava ukazuje cestu ostatným samosprávam, ktoré rovnakým spôsobom môžu pozdvihnúť zdanlivo banálne priestory sídlisk. Tie majú potenciál po obnove prispieť nielen k zvýšeniu životnej úrovne ich obyvateľov, ale byť aj cestou zodpovedného prístupu k zmierneniu dopadov klimatickej zmeny.

Štát aj mestá majú spolupracovať

Ocenenie CE ZA AR 2021 otvorilo množstvo nových tém, poukázalo na mnohé prostriedky absentujúce v našej spoločnosti, zdôraznilo potrebu a súlad exteriérových priestorov, prepojených na stavby, či už v súkromnom alebo verejnom priestore. V neposlednom rade, pozitívne zhodnotilo prácu architektov nad pomyselnú hranicu zadania a starostlivosť o naše často zanedbávané kultúrne dedičstvo (napríklad v prípade Liečebného domu Machnáč).

„Veľmi by som si priala, aby konečne začali na Slovensku vznikať nové verejné budovy – krásne a výnimočné po architektonickej stránke: koncertné sály, divadlá, galérie, observatóriá, školy, internáty, ale aj súdy, budovy postavené do služieb občanov, štadióny… Architektúra nesie v sebe potenciál zvyšovať kvalitu života v krajine, môže ovplyvňovať medziľudské vzťahy, spôsoby správania sa ľudí v danom priestore, môže inšpirovať a otvárať nové svety,“ dodáva na záver Bohunka Koklesová.

Dvadsiaty ročník CE ZA AR taktiež silno vyjadril názor, že suplovanie štátu architektami nie je to správne riešenie. Štát, mestá, obce a architekti by mali spolu úzko spolupracovať. Vytvárajú tak nielen kvalitné prostredie, ale i vzťahy v ňom a medzi jeho užívateľmi.