Cena Dušana Jurkoviča 2017 pre Mlyn Humenné

Už 53. raz sa začiatkom novembra udeľovala Cena Dušana Jurkoviča, ktorá patrí k najrešpektovanejším architektonickým cenám na Slovensku. Tento rok súťažili približne dve desiatky prihlásených diel, pričom osem z nich si medzinárodná porota vybrala na obhliadku.

Predsedom medzinárodnej poroty bol Jakub Fišer z Českej republiky a ďalšími členmi boli: Iván Nagy (Maďarsko), Grzegorz Stiasny (Poľsko), Martin Jerguš, Richard Murgaš (Slovensko – laureát Ceny Dušana Jurkoviča za rok 2016), Sebastian Nagy, Matej Grébert (všetci SR). Člen poroty Richard Murgaš sa členstva v porote vzdal z dôvodu pracovných povinností.

Cena je pomenovaná podľa Dušana Jurkoviča, zakladateľskej osobnosti modernej (česko)slovenskej architektúry. Udeľuje sa autorovi/autorom za realizované architektonické alebo urbanistické dielo. Diela prihlasované do Ceny sú aktuálnymi realizáciami, obvykle nie sú staršie ako 2 roky.

Spolok architektov Slovenska (SAS) usporiadal počas novembra k cene výstavu, na ktorej sa v Galérii SAS prezentovali všetky prihlásené diela; potom putuje do ďalších miest na Slovensku a výbery z cien aj do zahraničia. Od 13. 12. do 26. 1. dostane v Galérii SAS priestor dielo nositeľa Ceny Emila Belluša za rok 2017.

Propagácia dobrej architektúry

Cena Dušana Jurkoviča je najstarším architektonickým ocenením na Slovensku a založená bola koncom roka 1963. Po prvý raz sa udeľovala v roku 1964 za diela, ktoré vznikli v rokoch 1962-63. Spočiatku sa oceňovali zároveň architektonické realizácie, projekty, publikácie a osobnosti za celoživotné dielo. V roku 1990 bola Cena Dušana Jurkoviča nanovo definovaná, vznikla samostatná Cena Emila Belluša za celoživotné dielo, v roku 2003 pribudla Cena prof. Kusého za vydavateľskú, teoretickú a publicistickú činnosť.

V tomto roku boli predmetom obhliadky tieto diela: Mlyn Humenné, Castellum Cafe v Nitre, Obnova časti Námestia slobody v Prievidzi, UWO v Piešťanoch, Rekonštrukcia meštianskeho domu v Trnave, Poľovnícky dom v Malých Karpatoch, Čakáreň v Národnom onkologickom ústave v Bratislave a Obnova starej synagógy v Bardejove.

Prezident SAS Ing. arch. Juraj Hermann nevidí zásadný rozdiel v kvalite tohtoročných diel v porovnaní s uplynulými ročníkmi a tvrdí, že slovenská architektúra sa dostala na porovnateľnú úroveň s okolitými štátmi. „Potvrdila to aj výstava Súčasná slovenská architektúra, ktorú sme pred dvomi rokmi pripravili v Architekturmuseum der TU v Berlíne, kde sme zaznamenali spontánnu reakciu miestnych odborníkov architektúry. Tí nám povedali, že nemáme byť prečo až takí skromní a naša architektúra je pre nich zaujímavá,“ povedal v rozhovore pre ASB Juraj Hermann.

„To je pozitívne konštatovanie, ale zároveň si myslím, že to celkom neodzrkadľuje pozíciu architekta v našej spoločnosti. Tá je neadekvátna, a pritom podľa výsledkov by mala byť niekde inde. Preto verím, že aj akcie, akou je Cena Dušana Jurkoviča, sú dôležitou propagáciou našej architektúry a budú dlhodobo pozitívne pôsobiť na slovenskú spoločnosť.“

Pozitívne ostrovčeky

Až na jednu realizáciu (Čakáreň v Národnom onkologickom ústave) sa predmetom obhliadky poroty stali mimobratislavské stavby, pričom objemom ide o menšie objekty. Pred dvomi rokmi sa stal laureátom Ceny Dušana Jurkoviča rodinný dom na Partizánskej ulici v Bratislave (autori – Ján Studený, David Kopecký), minulý rok materská škola Guliver v Banskej Štiavnici (autor – Richard Murgaš) a tento rok Mlyn Humenné.

Upozorňovanie na pozitívne ostrovčeky mimo „mainstreamu“ je zrejmé a potvrdzuje to aj Juraj Hermann: „Každá z cien z uplynulých rokov má mať aj posolstvo, že architektúra sa dá robiť aj inak a na miestach, ktoré nemusia byť prvoplánovo atraktívne a ani veľké. Cena Dušana Jurkoviča ako národná cena za architektúru by mala reprezentovať aj trvalú hodnotu slovenskej architektúry v duchu architekta, po ktorom je ocenenie pomenované. Cena upozorňuje na témy, ktoré by si mal všimnúť aj mainstream, aby ho kultivovali.“

  Cena Dušana Jurkoviča upozorňuje na témy, ktoré by si mal všimnúť aj mainstream, aby ho kultivovali – novú tému priniesol aj Mlyn Humenné. (Foto: Atrium Architekti – Martin Pitoňák)

Mlyn Humenné

Laureátom Ceny Dušana Jurkoviča 2017 sa stal Mlyn Humenné – štvorpodlažný objekt s podkrovím. Na 1. nadzemnom podlaží sa nachádzajú dva byty, ktoré majú prístup do súk­romných záhradiek oddelených od okolitej zelene živým plotom. Medzi bytmi je situovaná kotolňa a spoločné priestory s pivnicami. Na druhom a treťom podlaží sú riešené po tri byty, na štvrtom podlaží sú situované tri mezonetové byty, ktorých horné 5. nadzemné podlažie má pre dva krajné byty výstupy na otvorené terasy.

Zámerom bolo zachovať pôvodný ráz bieleho murovaného mlynu, preto hmotové členenie objektu je zvýraznené materiálovým a farebným členením, ktoré kombinuje bielu hladkú omietku s materiálovým odlíšením drevených balkónov a pavlačou obalenou ťahokovom. Juraj Hermann vyzdvihol trvalú udržateľnosť realizácie v zmysle jej nadčasovosti. Aj tento mlyn obsahoval podľa jeho názoru kvalitnú využiteľnú stavebnú substanciu, v ktorej bolo zabudovanej veľa energie a materiálu, ktorú bolo škoda zdemolovať. Pôvodná opustená stavba ponúkla príležitosť vdýchnuť jej nový život a vytvoriť novú kvalitu.

  Nezvyčajným prvkom Mlynu Humenné sú do strechy vyseknuté terasy mezonetových bytov. (Foto: Atrium Architekti – Martin Pitoňák)

„Toto dielo je pozitívnym priesečníkom zhody investora, architekta a stavebnej firmy,“ hovorí pre ASB spoluautor Mlyna Humenné architekt Michal Burák. „Dokonca sám investor nás tlačil do nadštandardných riešení, a preto sme mohli použiť hliníkové trojsklá, titánzinkovú strechu, ťahokov na fasáde či bezfalcové interiérové dvere so skrytými pántmi. Navyše, všetky byty sú urobené na mieru užívateľom. Je naozaj prekvapujúce, že aj na tak ďalekom slovenskom východe sa dá realizovať vysoký nadštandard.“

Foto: Atrium Architekti – Martin Pitoňák

Michal Burák je z košického architektonického štúdia Atrium Architekti, ktoré v roku 2004 získalo za ZUŠ Smižany svoju prvú Cenu Dušana Jurkoviča. Je zaujímavé, že ZUŠ bola pre nich prvou školou, ktorú dovtedy urobili, a teraz v Humennom ide o prvý bytový dom s developerským rozmerom. Obidve majú svoje pokračovanie – podľa projektu štúdia Atrium sa od leta stavia dostavba ZUŠ a v Humennom pripravuje rovnaký „osvietený“ developer ďalší, ešte väčší projekt.

CENA DUŠANA JURKOVIČA 2017

Mlyn Humenné
Autori architektonického riešenia: Michal Burák, Dušan Burák, Matúš Gomolčák
Spoluautori: Marek Bakalár, Marek Ganz, Tomáš Eisner

Porota ocenila, že ako základ novej bytovky poslúžila stavebná podstata dlhodobo nevyužitého priemyselného objektu, čím vznikla kvalitná architektúra primeraného objemu. Stavbu v danej lokalite porota ocenila tiež ako výnimočný developerský počin, ktorý prispieva k propagácii kvalitného bývania a výrazne vyčnieva z regionálnej produkcie. „Bytový dom je tak ukážkou nového štandardu riešenia bývania, keď štýlové prepojenie interiéru bytu a vzhľadu domu synergicky posilňuje dosahy architektúry a dizajnu na svojich užívateľov,“ uvádza sa na záver hodnotenia poroty.

  V interiéri dominuje biela v kontraste s drevenými obkladmi a technickou, čiernou oceľou. (Foto: Atrium Architekti – Martin Pitoňák)

Foto: Atrium Architekti – Martin Pitoňák

NOMINÁCIE NA CENU DUŠANA JURKOVIČA 2017 BEZ URČENIA PORADIA

Čakáreň v Národnom onkologickom ústave v Bratislave
Autori: Veronika Kotradyová, Martin Boleš

  Čakáreň v Národnom onkologickom ústave v Bratislave (Foto: Noro Knap)

Poľovnícky dom v Malých Karpatoch
Autori: Peter Kožuško, Miroslav Hrušovský, Tomáš Auxt, Peter Hudač; Spolupráca: Michal Zábranský

  Poľovnícky dom v Malých Karpatoch (Foto: Lívia Štokingerová)

Castellum Cafe v Nitre
Autori: Martin Dulík, Marek Šumichrast, Lívia Dulíková

Castellum Cafe v Nitre (Foto: Dano Veselský)

Obnova starej synagógy v Bardejove
Autori: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták

    Synagóga v Bardejove (Foto: Ján Krcho)

CENA EMILA BELLUŠA 2017

Prezídium Spolku architektov Slovenska udelilo v tomto roku Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo architektovi urbanistovi Alexandrovi Bélovi

Tvorba Alexandra Béla (nar. 1933) je spojená predovšetkým s územným plánovaním v Košiciach a na východnom Slovensku, v oblasti Vysokých Tatier, Levoče, Spiša a spätá s problematikou bývania, rekreačno-športových, historických a pamiatkových území a lokalít.

CENA PROF. MARTINA KUSÉHO 2017

Spolok architektov Slovenska udelil cenu Monike Mitášovej
za koncepčnú, autorskú a editorskú prácu na príprave dvojice publikácií: Monika Mitášová: Vladimír Dedeček. Stávanie sa architektom. SNG Bratislava 2017; Monika Mitášová (Ed): Vladimír Dedeček. Interpretácie architektonického diela. SNG, Bratislava 2017; a za dlhoročnú odbornú vedecko-výskumnú aktivitu v oblasti teórie a dejín architektúry.

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, ZDROJ: SPOLOK ARCHITEKTOV SLOVENSKA

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2017.