Čo čaká štátny prístav v Bratislave? Veľké majetkové manévre, úver a cena pozemkov v Zimnom prístave má výrazne stúpnuť

Uznesenie vlády zo stredy na dva a pol strany o tom ako podporiť spoločnosť štátnu spoločnosť Verejné prístavy, znamená podporu rozvoja verejných prístavov Bratislava a Komárno. Ale bez vysporiadanie sa s dedičstvom z roku 1994, úveru od banky do max. 170 mil. eur a zmeny územného plánu (ÚP) v bratislavskom Zimnom prístave, nebude možné modernizovať najmä prístav v hlavnom meste.

Bratislavský prístav akoby zastal vo vývoji v polovici 20. storočia a nie je takou konkurenciou na Dunaji ako by mohol byť. Vláda sa v októbri rozhodla zmeniť nelichotivý stav a vyhlásila projekt modernizácie nákladného a osobného prístavu v Bratislave za strategickú investíciu predbežne za 178,2 mil. eur s plánovaným začiatkom prác už v marci 2025.

A v marci, by podľa harmonogramu opatrení z materiálu na rokovanie vlády, by mala byť vysporiadaná majetková transakcia medzi Verejnými prístavmi (VP) a súkromnou Slovenskou plavbou a prístavy (SPaP), dvoma kľúčovými hráčmi v obvode prístavov Bratislava a Komárno.

Ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku bol v roku 1994 Peter Bisák. Práve v roku 1994, toto už zabudnuté ministerstvo, rozhodlo o privatizácii časti štátnych podnikov Slovenská plavba dunajská a Štátna plavebná správa Bratislava. V roku vznikla 1996 akciová spoločnosť Slovenská plavba a prístavy (SPaP). V súčasnosti je základné imanie tejto súkromnej firmy vyše 64 mil. eur.

Jeden vlastní pozemky, druhý infraštruktúru

Podstatné je, že SPaP vlastní nehnuteľné veci v obvode verejných prístavov Bratislava a Komárno na prevádzkovanie oboch nákladných prístavov. Veľmi jednoducho : predchodca Verejných prístavy sa stal vlastníkom pozemkov a vlastníkom infraštruktúry a superštruktúry sa stal a aj dodnes je SPaP.

Opis reality prináša materiál na rokovanie vlády – rozsiahla analýza alternatív, ktorý predložil minister dopravy Jozef Ráž ml. – nájomcovia spoločnosti Verejné prístavy (VP), resp. ostatní užívatelia, ktorí chcú v týchto verejných prístavoch vykonávať svoje podnikateľské aktivity, okrem zmluvy s VP musia mať aj zmluvy s SPaP. Tá spoplatňuje užívanie svojho majetku. Teda v obvode jedného prístavu platia firmy dvom kľúčovým spoločnostiam.

Ak chce štát postaviť prístavy v Bratislave a Komárne na nohy a mať z nich benefit, musí štátna firma VP vlastniť súvisiacu infraštruktúru – pozemky, stavby, cestnú a železničnú infraštruktúru. Táto podmienka bola uvedená v záverečnej správe JASPERS o príprave modernizácie bratislavského prístavu z európskych peňazí. Zaujímavou okolnosťou je, že koniec nájomnej zmluvy na pozemky Verejných prístavov pre SPaP je rok 2027. Štát uprednostnil kúpu majetku SPaP pred vyvlastnením a zachovaním súčasného stavu, čo boli ďalšie alternatívy.

Úver na päť rokov

Štát sa pri riešení financovania kúpy majetku SPaP nevyhne výdavkom. Cena, ktorá bude dohodou medzi oboma stranami, má byť maximálne 170 mil. eur. SPaP sa však bude rozhodovať o možnosti prenajať si časť majetku, ktorý predala Verejným prístavom, za 6 mil. eur ročne. Verejné prístavy nezaplatia súkromnej firme milióny z vlastného vrecka, chcú si ich požičať a uzavrieť zmluvu s bankou do februára 2025.

Materiál na rokovanie vlády uvádza, že splatnosť úveru bola stanovená na 5 rokov s úrokom maximálne 4,90 % a splatnosť bude jednorazová, v deň splatnosti. Ručiť chcú Verejné prístavy pozemkami v práve v lokalite Zimného prístavu, tie však treba vyňať zo zoznamu prioritného investičného majetku.

V pláne je postupne presunúť prekládku tovarov zo Zimného prístavu do Páleniska, čo má Verejným prístavom priniesť v prevádzkových tržbách o 7 mil. viac. Do konca roka 2025 má rezort dopravy predložiť alternatívy rozvoja Páleniska s harmonogramom prác.

Minister dopravy Ráž predstavil koncom novembra zámer zmeny málo využívaného Zimného prístavu na novú mestskú štvrť v spolupráci s mestom Bratislava a Metropolitným inštitútom Bratislavy, ktorý má pripraviť zmeny v územnom pláne. Minister hovoril, že proces by mal trvať cca 5 rokov, a privítal by aj kratší čas.

Vo svetle komplexného materiálu o podpore Verejných prístavov dávajú čiastočné informácie a slová zmysel, podľa dokumentu je predpokladaná dĺžka zmeny ÚP 45 mesiacov (3,75 roka), splatnosť úveru 5 rokov, zmluva s bankou má byť uzatvorená do februára 2025, do konca roka 2029 má minister dopravy vydať rozhodnutie o predaji nehnuteľného majetku VP v Zimnom prístave po zmene územného plánu vo verejne súťaži a to najmenej za hodnotu, ktorú určí súdny znalec.

Rezort očakáva, že pozemky s rozlohou 350-tisíc m2 po 5 rokoch a zmene ÚP stúpnu na cene zo súčasných odhadovaných 450 eur/m2 (157 mil. eur) na minimálne 700 eur/m2 (245 mil. eur). Spoločnosť Verejné prístavy by po 5 rokoch mala byť schopná splatiť úver banke a mať 70 mil. eur k dobru na ďalší rozvoj.