
Corwin potrebuje pre štvrť Palma zmeniť územný plán. Bratislava pripravuje koncepciu využitia brownfieldov
Ak by sa zmenil v dohľadnom čase, výstavba v minimálne štyroch etapách by sa mohla začať v najbližších rokoch.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Manažér rozvoja projektov z developerskej spoločnosti Corwin Filip Gulan v tejto súvislosti pripomenul, že mesto zaradilo Palmu v štúdii o brownfieldoch medzi územia vhodné na revitalizáciu. Developer verí, že kvalita jeho návrhov presvedčí kompetentných a nebudú ďalej čakať so zmenou ÚP.
V opačnom prípade tam podľa neho namiesto kvalitnej štvrte môže vyrásť iba priemysel, čo v Palme nikto nechce. Ukazuje sa, že občania sa v diskusii s investorom tejto výstavby aktívne zaujímajú aj o rozsah občianskej vybavenosti. Je to zaujímavý poznatok v čase, keď je v Bratislave nedostatok rezidenčných projektov.
Mesto a Inštitút urbánneho rozvoja, kde sú členmi aj developerské spoločnosti, viedli v mediálnom priestore diskusiu o pomere občianskej vybavenosti a viacpodlažnej či nízkopodlažnej bytovej výstavby.
Dva varianty regulácie
V novej štvrti Palma v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto by podľa Corwinu malo byť približne tisíc bytov pre necelých 2-tisíc obyvateľov. Zároveň by mala priniesť vyše tisíc nových pracovných príležitostí. Počíta sa s jedno- až štvorizbovými bytmi, z ktorých najviac by malo byť tých dvojizbových.
Firma CC Lambda, kde sú spoločníkmi developer Corwin a Realitné investičné Družstvo, prezentovala verejnosti na vypočutí v druhej polovici apríla urbanistickú štúdiu zóny areálu Palma. Zúčastnili sa predstavitelia mesta, mestskej časti, developer, obstarávateľ, spracovatelia a ďalší.
Jej predmetom bola zmena územia zo súčasnej funkcie určenej na výrobu a skladovanie na zmiešané územie s bývaním a občianskou vybavenosťou. Návrh regulácie územia bol odprezentovaný v dvoch variantoch, prvý vypracoval dánsky Gehl Project Team a druhý slovenský ateliér Jela.
Mesto Bratislava eviduje túto štúdiu a vníma snahu investora o zmenu ÚP. „Po naštudovaní predloženej koncepcie je pripravené na diskusiu a koordináciu zúčastnených strán v území, aby mohla vzniknúť kvalitná a udržateľná mestská lokalita, ktorá bude prínosom aj pre širšie okolie,“ uviedla pre ASB hovorkyňa mesta Dagmar Schmucková.
Rozvoj občianskej vybavenosti
Verejné vypočutie sa uskutočnilo v druhej polovici apríla. Manažér rozvoja projektov Corwinu Filip Gulan povedal, že verejné prerokovanie bolo veľmi konštruktívne a pozitívne. Občanov zaujímalo aj riešenie parkovania, predĺženie Odborárskej ulice a jej napojenie na Račiansku ulicu. „Minimalizácia automobilovej dopravy vnútri územia je jednou z predností konceptu, ktorú navrhli renomovaní dánski urbanisti z ateliéru GehlArchitects,“ konštatoval Gulan.
Verejnosť sa pýtala, či developer nebude môcť dodatočne znížiť objem občianskej vybavenosti a namiesto nej posilniť obytnú funkciu. „Boli ubezpečení, že k tomu nedôjde a takýto krok by bol v rozpore s plánmi investora,“ povedal Gulan.
Ďalšou témou bola prvá etapa revitalizácie Palmy. Zameria sa primárne na rozvoj kvalitnej občianskej vybavenosti, ktorá chýba v lokalite. V ďalších etapách investor počíta napríklad s vybudovaním materskej školy, detského centra či denného stacionára pre seniorov.
Variant od GehlArchitects spoznala verejnosť viackrát počas minulého roka. Developer je presvedčený, že je koncepčne mimoriadne silný. Ponúka ľudskú mierku v architektúre a urbanizme, ktorá sa premietla do štruktúry tradičných mestských blokov s vnútroblokmi a dvormi. Dôležité je zachovanie vybraných pôvodných objektov, ich začlenenie do urbanizmu či dôraz na verejné priestory.
Výškovým objektom bude silo
Druhý variant od slovenského ateliéru Jela nebol „do počtu“. „Nová Palma kladie dôraz na veľké množstvo zelene. Snaží sa maximalizovať jej umiestnenie na rastlom teréne a nie na strechách podzemných garáží, kde je hrúbka použitého substrátu nižšia,“ vysvetlila Jela Plencnerová, spoluautorka štúdie. Parková zeleň má v návrhu od Gehl Architects výmeru 17 869 m2, čo predstavuje 9,4 m2 na obyvateľa.
Aj druhý variant má podľa Gulana vysokú kvalitu, zohľadňuje ľudskú mierku, dáva dôraz na verejné priestory a kvalitu občianskej vybavenosti. Zdôraznil, že solitérne a výškové objekty v Novej Palme nebudú s výnimkou ikonického sila, ktoré zachovajú a adaptujú na novú funkciu.
Pomôcka pri zmene brownfieldov
Areál Palmy je podľa mestskej samosprávy jeden z brownfieldov, ktorý je vhodný na transformáciu v rámci kompaktného mesta. Mesto pripravuje koncepciu využitia brownfieldov. Nadviaže na urbanistickú štúdiu Brownfieldy na území hlavného mesta Bratislavy. Mala by slúžiť ako pomôcka pri procese transformácie od efektívnejšej územnoplánovacej prípravy územia až po realizáciu.
„Proces by mal priniesť transparentné pravidlá a zabezpečiť udržateľnú transformáciu, čo sa týka bývania, dopravy, dostupnosti služieb či zelene,“ uzavrela bratislavská hovorkyňa Schmucková.