Developer nie je človek, ktorý totálne ruinuje architektovu prácu

Ako si v kancelárii delíte prácu?

Naši dvaja čínski partneri sú hlavnými sprostredkovateľmi pre klientov a starajú sa o základný manažment firmy. Keďže momentálne zamestnávame skoro 60 ľudí, nie je možné, aby sme pracovali na všetkých projektoch. Preto sa my dvaja s Honzom sústreďujeme najmä na oblasť samotného navrhovania a vykrývame tie projekty, v ktorých naši kolegovia nemajú ešte dostatok skúseností.

Vyberáte si ľudí na základe špeciálnych testov?

Nie je to špeciálny výber, hoci by som tomu bola rada. V podstate sa to ani nedá. Väčšinou to znamená pracovať s ľuďmi tri až šesť mesiacov, aby sme zistili, či je dotyčný schopný s nami pracovať a my zase s ním. Až po tejto lehote sa stáva oficiálnym zamestnancom našej firmy. Okrem toho je v Číne obzvlášť dôležitá pokora a ochota akceptovať úplne odlišné prostredie a kultúru. A to je naozaj ťažké pre mnohých ľudí.

Čo je ešte pri výbere spolupracovníkov dôležité – to, aké majú referencie, alebo vzájomné naladenie na spoločnú vlnovú dĺžku?

Uchádzači predkladajú svoje portfólio, životopis, debatujeme o ich projektoch a snažíme sa zistiť, čo na nich presne robili. Takisto je dôležitá rovnaká vlnová dĺžka. Napríklad naši čínski partneri sú pomerne mladí a, navyše, sú rozdielne povahové typy. Je len prirodzené, že aj medzi nami sú diskusie, ale tie vždy sledujú spoločný cieľ – kvalitný výsledok. Vďaka tomu vychádzame spolu naozaj skvele.

Mohli by ste poodhaliť zákulisie stratégie pri získavaní klienta?

V Číne pôsobíme od začiatku 90. rokov. Naša práca je dobre známa, a preto k nám klienti prichádzajú. Čínski partneri si vopred veľmi dobre preveria daného klienta – čo predtým postavil, či má financie, či chce naozaj stavať, alebo je to len manéver, ktorým maskuje iné záujmy.

Na základe tohto prieskumu sú schopní dať nám presné informácie. A to je podstata našej práce – rozumieť tomu, čo ideme stavať. Odvíja sa to od veľmi dobrej znalosti trhu.

Je to podobné aj pri súťažiach?

Určite, lebo musíme rozdeľovať, či ideme do súťaže s tým, že ju chceme vyhrať, či sa iba predstavujeme v novom meste, alebo ide o nášho dlhodobého klienta, ktorého nemôžeme odmietnuť.

Čo si myslíte o samotných súťažiach? Pomáhajú skvalitňovať výsledné architektonické dielo?

Architekt si naozaj musí dobre vyberať. Dá sa to však robiť na základe predchádzajúcich projektov, veľkosti firmy, odbornej skúsenosti a podobne. Usporiadať súťaž na takmer každú väčšiu budovu znamená, že mnohí architekti vynakladajú obrovskú energiu a finančné prostriedky, ktoré vychádzajú vo väčšine prípadov navnivoč. Okrem toho sa stáva, že výsledok súťaže aj tak nie je objektívny alebo víťazný návrh „de facto“ realizuje iná, lacnejšia firma. Podľa mňa by sa mali vypisovať súťaže, najmä keď sa nehradia náklady, len vo výnimočných prípadoch.

Projekt ste získali – čo ďalej?

Hneď na začiatku sa snažíme urobiť niekoľko mítingov celého tímu, na ktorých si stanovujeme stratégie a vytvárame presný harmonogram: ktorým smerom sa bude vyvíjať návrh, čo sa musí urobiť v prvých dňoch, čo v nasledujúcich týždňoch, kedy a koľko ľudí bude nastupovať na jednotlivé úseky projektu. Toto je zároveň obdobie, keď sa diskutuje o rôznych variantoch a každý si môže povedať svoj názor. Projekt má vždy svojho manažéra, ktorý sa musí starať, aby práca na návrhu dobre pokračovala, aby mal dosť ľudí alebo aby si zaistil ďalšie vstupy, ako napríklad počítačovú sekciu a podobne.

Opíšte váš vzťah k developerom, s ktorými ste spolupracovali na troch rôznych kontinentoch. Ako sa uskutočňuje hľadanie spoločného cieľa?

Vyštudovali sme v komunistickom Česko-Slovensku a desať rokov sme tam aj pracovali, potom sme približne rovnaký čas pracovali v Kanade a posledných šesť rokov žijeme trvalo v Číne. Každý svetadiel nám dal čosi iné, z čoho doteraz vychádzame. V Kanade som sa naučila rešpektovať klientove požiadavky a opustila som názor, že developer je človek, ktorý totálne ruinuje architektovu prácu, pretože jeho cieľom je iba zarobiť milióny na bezbranných obetiach. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že developer napĺňa určitú rolu vo veľmi komplikovanom procese vzniku budovy a aj on je spoločnosti zodpovedný za výsledok. V tom sa zhodujú developeri na celom svete. Myslím, že pre nás je stále najdôležitejšie európske zázemie, kde sa zohľadňuje rozmer, proporcie a estetika. Zažili sme napríklad, čo je to malé európske mesto, a to je v Číne veľká hodnota.

Ako prekonávate rozdielne kultúrne tradície?

Je to individuálne, ale poviem príklad. V USA je veľmi systematický prístup pri návrhu. V kombinácii s európskym pozadím nám dáva základ, aby sme boli úspešní v Číne.

To stačí?

Okrem toho musíte byť flexibilný a zriecť sa myšlienky, že ste stredobodom celého diania a že všetko, čo urobíte, je umelecké dielo s právom na patent. Architekt sa musí naučiť so všetkými komunikovať, akceptovať ich požiadavky, vhodné je koordinovať a byť súčasťou tímu. Už nie je na špici pyramídy, do hry sa dostáva veľké množstvo nových profesií – či už marketing, predaj, alebo aj finančné inštitúcie a poisťovne, ktoré začínajú mať čoraz väčší vplyv na výslednú podobu budov. Treba si uvedomiť, že súčasťou architektúry budovy je nielen to, že sa v nej ľudia cítia dobre, ale budova musí byť zároveň zisková.

Môže byť pri tom všetkom architekt ešte aj kreatívny?

Vôbec sa to nevylučuje. Je to otázka skutočne slobodného prístupu k zadaniu. Ak je človek naozaj vnútorne slobodný, je to jeho „voľba“, či na projekte bude, alebo nebude pracovať. V takom prípade by si nemal sťažovať na obmedzenia. Okrem toho sa mi zdá, že najlepšie veci som urobila vtedy, keď som mala najviac limitov.

Raz ste spomínali, že ste do troch dní museli nakoncipovať pre čínskeho investora obytnú štvrť. Dá sa pri takomto tempe ešte hovoriť o architektúre?

Pri troche skúseností sa dá vytvoriť koncept projektu veľmi rýchlo. Oveľa viac času zaberá rozpracovanie konceptu a spracovanie dokumentácie, ktorá je nevyhnutná na objasnenie základných myšlienok a ich „odovzdanie“ na druhú stranu stola.  

Šanghaj, ale aj ďalšie čínske mestá sa menia doslova z týždňa na týždeň. Vybavenie stavebného povolenia tam trvá tak krátko?

Odpoviem v širších súvislostiach. V takej obrovskej krajine je veľká skupina ľudí, ktorí sú veľmi chudobní. Preto štát musí balansovať, a keď niečo zájde príliš ďaleko, vyriešia to nariadením a demokracia sa končí. Znamená to, že ekonomika v Číne nie je celkom ekonomikou voľného trhu, ide o akúsi polovoľnú ekonomiku, do ktorej vláda dosť vstupuje. Občas len tak vyhlási, že od zajtra máme dane na predaj bytov, ktoré sa predajú skôr ako do dvoch rokov. O dva mesiace si zase povedia, že daň bude zo všetkých bytov, ktoré sa predajú do päť rokov. Inokedy zase starostovi Šanghaja na nejakej konferencii ujde veta, že budovy sú privysoké a treba nanovo prepočítať koeficient zastavania. Len tak si povie: číslo 4 je príliš vysoké, tak tam dáme číslo 3. V tom momente začnú mať ľudia, ktorí už kúpili pozemky, naozaj veľké starosti.

Aká je ich reakcia?

Sú veľmi vynaliezaví, vždy hľadajú, ako sa to dá vyriešiť. To je aj dôvod, prečo sa tam robí tak rýchlo. Musia využiť moment, ktorý sa na trhu utvorí. Keď to nedokážu v danom čase, neskôr to už môže byť úplne inak.

Na čom v súčasnosti pracujete?

Naša kancelária pracuje v súčasnosti asi na 12 projektoch. Pred niekoľkými týždňami sme vyhrali súťaž na 200-metrovú administratívnu budovu v meste Suzhou. Návrh sa teraz upravuje podľa požiadaviek klienta, potom sa začnú práce na skutočnom projekte. Ďalej spracovávame štúdie na zaujímavý komplex nízkopodlažných kancelárií, ktorého súčasťou budú aj malé obchodíky a reštaurácie – ide asi o 90-tisíc štvorcových metrov.

Okrem toho sa uskutočňujú úvodné rokovania o schválení územného plánu pre nový obytný celok v niekoľkomiliónovom hlavnom meste provincie Hunan. Celková zastavaná plocha je 3 milióny štvorcových metrov. Dokončujeme súťaž na päťhviezdičkový hotel v novej časti Šanghaja, dokončujeme posledné materiály na výstavu architektúry a plánovania a začíname rozmýšľať o príspevku na konferenciu o maloobchodných komplexoch, ktorá sa bude konať koncom leta. A mohla by som ešte pokračovať. Je toho naozaj dosť.

Ľudo Petránsky
Foto: Allied Architects International Inc., Maňo Štrauch