Developer pri Novom Istropolise sklamal, územný plán chýba

Nový Istropolis je nepochybne zaujímavý návrh. Má však veľké „ale.“

Developer Immocap stavia svoju víziu na piatich pilieroch: kontinuita v zmysle transformácie na kultúrno-spoločenský mestský priestor, kultúrne, dopravné, komerčné a sociálne prepojenie, mestský a „zdieľaný“ domov, ekologický a sociálny ekosystém a značka, ktorou Trnavské mýto a Nový Istropolis môže byť.

Do Bratislavy chce priniesť podujatia na svetovej úrovni so silným marketingom v zahraničí. Kvalitu má podčiarkovať holandský urbanizmus a otvorená architektúra pre ľudí, čo z Trnavského mýta opäť urobí vitálnu štvrť. Developer prízvukoval pozitíva aj v celoslovenskom meradle – zvýšenie výkonnosti ekonomiky, podpora zamestnanosti alebo impulz pre cestovný ruch.

Dlhá cesta

Po akvizícii Domu odborov Immocapom v roku 2017 prebehlo niekoľko auditov budovy vrátane technického, energetického, stavebného, bezpečnostného a akustického, ktoré mali určiť jej životaschopnosť. Nasledovali overovacie štúdie, workshopy s eventovými agentúrami, inšpirácie zo svetovej scény a pocitová mapa koncových užívateľov v réžii magistrátu s hodnoteniami v štyroch kategóriách – doprava, bezpečnosť, atraktivita, zeleň.

Po zozbieraní potrebných dát vyhlásili minulý rok medzinárodnú architektonickú súťaž na návrh a spoluprácu s divadelnou firmou Charcoalblue. Cesta k Novému Istropolisu bola dlhá – oslovili spolu 32 architektonických štúdií. Do užšieho výberu sa dostalo 7, medzi inými aj známy holandský ateliér MVRDV alebo britský Shepperd Robson. Medzinárodná porota však vybrala kolaboráciu ateliérov KCAP a CityFörster.

Z prvých obrázkov bolo jasné, že s výnimkou Domu techniky neostane kameň na kameni. Nový Istropolis by mal zaberať celý blok. Programovo návrh zahŕňa administratívne priestory, hotel, rezidenciu, retail v parteri a predovšetkým kultúrne centrum so sálou s kapacitou 3 000 miest.

Ešte viac otázok

Otázny je však pomer rozsahu týchto funkcií. Rovnako neznáme zostávajú aj objemy, v ktorých budú situované. Na vizualizáciách sa objavili výškové budovy, ktoré však developer bližšie nepredstavil. Automobilová doprava by mala byť schovaná v podzemí, sústrediac sa tak na dizajn mestského interiéru a chodcov.

Po predstavení návrhu zaplavili riaditeľov ďalšie otázky. Bude sa Istropolis búrať? Zmení sa blízka Filiálka na plnohodnotnú stanicu, keďže s ňou návrh počíta? Akým spôsobom budú reinterpretované prvky zo starého Istropolisu? Dostali sme odpovede len na niektoré.

Vizualizácie obsahovali čerešničky v podobe opätovne použitých elementov z Domu odborov napríklad lampy, skulptúra z fontány, vitráže Milana Dobeša alebo podhľady z hlavnej sály či zhromažďovacích priestorov. Bájny kubánsky mramor na obkladoch fasád, ktorý bol darom od Fidela Castra, prechádza analýzami a jeho ďalší osud ešte nie je známy.

Developer by chcel získať povolenie v roku 2022 a výstavbu začať v nasledujúcom roku. Nový Istropolis by tak mohol stáť už v roku 2025.

Nedá sa to verzus neoplatí sa to

Nový Istropolis je nepochybne zaujímavý návrh. Špeciálna kolaborácia s divadelnou firmou je zárukou, že na Trnavskom mýte by mohlo stáť niečo nevídané. Prezentácia vo vizualizáciách je však značne zavádzajúca. Trénovanému oku sa pýta detailnejšia situácia a axonometrie návrhu. Sľubované programové rozvrhnutie je náročné na priestor a veľmi ľahko sa môže stať, že kultúrne centrum bude tou najmenšou zložkou developmentu.

Architektúra návrhu je kozmopolitná – nájdete ju Holandsku, Nemecku či Dánsku. Ak by ste v jeho architektonickom jazyku hľadali odkazy na Dom odborov. Obmedzuje sa len na solitéry prevzaté z pôvodnej stavby. Exponované Trnavské mýto by mohlo prísť o identitu a akéhosi ducha doby.

V tomto bode je na mieste otázka, prečo developer pristúpil k zásadnému rozhodnutiu úplne nahradiť Dom odborov. Skutočne sa nedá „starý“ Istropolis zrevitalizovať do podoby zodpovedajúcej dnešným technickým a spoločenským nárokom alebo sa neoplatí obmedziť sa len na jestvujúcu ikonu? A keď sú k dispozícii svetoví architekti s citom pre prostredie, prečo ich potenciál nevyužiť naplno v podobe fúzie starého s novým?

Vyháňanie ducha doby

Po ukončení súťaže na návrh Nového Istropolisu prišlo verejné vyhlásenie DOCOMOMO – medzinárodnej organizácie, ktorá sa zaoberá výskumom, dokumentáciou, propagáciou a ochranou pamiatok modernej architektúry. Vznikla roku 1990 v Holandsku a Slovensko je jedným zo zakladajúcich členov.

Slovenský národný register obsahuje v súčasnosti 62 objektov a jedným z nich je aj Dom odborov. Vo vyhlásení vyzdvihli umelecké, technické a spoločenské prednosti jedinečného objektu a poukázali na fakt, že vymazaním Domu odborov z mapy mesta bude vymazaním dôležitej historickej etapy a podstatnej súčasti identity mesta. Je hlas architektonickej obce nepodstatný?

Istropolis je napriek jednostranne prezentovaným impresiám obľúbenou stavbou. Pôvodný objekt vznikol na základe víťazstva v súťaži. Architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl vypracovali návrh na veľký komplex Domu techniky, kultúrneho domu a výškovej administratívnej budovy, ktorý sa postupne realizoval až do roku 1981.

Jeho architektonické stvárnenie sa posúvalo od subtílneho solitérového poňatia pôvodného súťažného návrhu až po hutné komponovanie, ktoré možno vidieť na pílovitom priečelí hlavného objektu. Hlavný priestor obsahuje kino a dve univerzálne sály, ktoré slúžili na kľúčové zhromažďovacie akcie hlavného mesta. Až do akvizície developerom bol dejiskom rôznych kultúrnych podujatí, kde architektonické špecifiká dokresľovali podstatnú časť atmosféry a veľkorysé priestory umožňovali realizáciu širokého spektra programov.

V neposlednom rade je nutné spomenúť aj fakt, že Nové Mesto nemá aktuálny územný plán, a teda absentuje priamy nástroj, ako regulovať novú zástavbu.

Aktualizované o stanovisko mestskej časti Nové Mesto: „V súčasnosti je využitie záujmového územia Projektu Nový Istropolis regulované platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorého obstarávateľom i spracovateľom je Magistrát hl. mesta SR  Bratislava. Záujmové územie Projektu Nový Istropolis nie je v tomto územnom pláne zaradené medzi územia, pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny. V zmysle metodického usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR tak mestská časť nemôže pre záujmové územie obstarať územný plán zóny,“ uviedol Ján Borčin.