Elena Kohútiková: Nájomné bývanie bude zohrávať väčšiu rolu ako v súčasnosti

Elena Kohútiková (vyrastala vo Vlčkovciach pri Trnave) patrí k popredným osobnostiam slovenského bankovníctva. Rozprávali sme sa o eure, finančnej kríze, členstve v EÚ, ekonomike i o architektúre a Bratislave.

Sama seba vidí ako ženu činu, ktorá hľadá cesty, ako vec riešiť. Ako seniorka žije aktívne, stará sa o vnúčatá, cestuje s rodinou a priateľmi po Slovensku po svete. Profesionálny život nezavesila celkom na klinec, je členkou niekoľkých dozorných rád a aj prednáša vysokoškolákom

Slovensko je 20 rokov členom EÚ a od roku 2009 platíme eurom. Boli ste pri prechode na euro aj pri vzniku slovenskej meny. Ktorý proces bol náročnejší?

Áno, mala som to šťastie byť pri oboch týchto historicky významných udalostiach. Osobne pokladám za náročnejšie obdobie rokov 1992 – 1993, keď sa delilo Československo a bolo treba vybudovať nielen samostatnú centrálnu banku, Národnú banku Slovenska (NBS), ale aj uviesť do života novú menu – slovenskú korunu.

Táto situácia bola zložitá nielen zo stránky technickej a obsahovej – plnohodnotne naštartovať všetky operácie, ktoré má centrálna banka vykonávať – ale aj z iného ešte náročnejšieho hľadiska. A tým bolo presvedčiť občanov novovzniknutej republiky, že môžu novej slovenskej korune veriť. A aj preto bolo toto obdobie náročnejšie. Euro sme už prijímali s veľkými skúsenosťami. O jeho prijatí sa rozhodlo dostatočne včas, preto vnímam toto obdobie ako náročné, ale dopredu naplánované a perfektne zvládnuté.

Máte doma na pamiatku odložené slovenské mince alebo bankovky?

Áno a aj bývalé československé.

Ako ste vnímali, že vás v médiách volali Lady Euro?

Pozitívne a zároveň zaväzujúco. Znamenalo to, že mi médiá a ľudia verili, že čo poviem, má hlavu a pätu a že sa na mňa môžu obrátiť s otázkami, pochybnosťami a názormi. Bolo to veľmi užitočné aj pre nás, lebo sme hľadali odpovede na to, čo ľudí, ale aj firmy pri prechode na euro trápilo, a odpovede sme takto dávali všetkým. Bolo to nádherné obdobie.

Je projekt eurozóny stabilný a perspektívny? Naši postkomunistickí susedia Česko, Maďarsko, Poľsko a Ukrajina (krajinu napadlo Rusko) neplatia eurom. Rakúsko áno. Aj dnes by ste boli za vstup do eurozóny?

Projekt eurozóny je jednoznačne stabilný a znamenal veľký krok vpred smerom k plnej integrácii krajín do EÚ. Je iba logické, že ak sú otvorené hranice pre tovar, investície, kapitálové a peňažné toky, tak by mali byť spájané aj jednotnou menou. Každá krajina si sama musí vyhodnotiť, čo jej integrácia do eurozóny prinesie, a sama sa rozhodnúť. Som presvedčená, že to bolo vynikajúce rozhodnutie vlády, že Slovensko euro prijalo. Prinieslo nám to veľa pozitív aj v turbulentných časoch ekonomických kríz a pandémie koronavírusu.

Dnes by som odporúčala konať takisto, ako sme konali pri rozhodnutí o prijatí eura v roku 2004. To však neznamená, že do budúcnosti nemusíme rátať s rôznymi turbulenciami, ktorých pôvod ešte dnes nevieme odhadnúť. No s eurom to dokážeme jednoduchšie prekonať. Aj samotná eurozóna si zažila svoje turbulentné obdobie, pamätáme si všetci dobre prípad Grécka. Mnohí vtedy pochybovali o sile eurozóny a Európskej centrálnej banky (ECB). Eurozóna vyšla z tejto skúšky silnejšia a ECB tiež.

Keď sa pozriete späť, čo prinieslo našej ekonomike členstvo v EÚ? Využívame možnosti, ktoré nám ponúka?

Členstvo v EÚ nám prinieslo omnoho viac, ako si dnes vieme predstaviť. A to nielen po stránke ekonomickej, napr. príliv priamych zahraničných investícií či euro, ale aj po stránke legislatívnej. Dnes máme veľkú časť legislatívy harmonizovanú v Európe a to uľahčuje život napríklad aj našim občanom, či už pri cestovaní, alebo nakupovaní, alebo aj ak pracujú v krajinách EÚ. Azda najviditeľnejším príkladom je cestovanie bez hraníc.

Určite to prinieslo aj výrazný rast životnej úrovne, čo každý z nás pociťuje. Naše mestá a obce, ale aj napr. infraštruktúra profitujú z eurofondov a teraz aj z plánu obnovy. Záleží iba na nás, ako efektívne vieme členstvo v EÚ zužitkovať.

V čom sa môžeme poučiť z finančnej krízy okolo roku 2008?

Už sme sa veľa poučili, kríza vznikla z určitého laxnejšieho prístupu k finančným nástrojom. Zasiahla aj Eurozónu, preto ECB sprísnila bankový dohľad a  pravidlá fungovania bánk, napr. posilnením kapitálovej vybavenosti bánk, sprísnením podmienok pre poskytovanie úverov a pod. To všetko viedlo k tomu, aby sa problémy v bankovom sektore nepreniesli na daňového poplatníka.

Akcionári banky musia niesť zodpovednosť za fungovanie banky a prípadné problémy banky, aby nevznikla infekcia, ktorá by sa šírila v celom bankovom sektore. Banky sú dnes omnoho zdravšie a silnejšie. Finančné trhy si začali viac všímať aj hospodárenie jednotlivých krajín eurozóny, či sú ich dlhopisy dôveryhodné.

Čo by pomohlo slovenskej ekonomike?

Mali by sme byť pružnejší, u nás dlho trvá cesta od myšlienky k realizácii. Nachádzame dôvody, prečo sa to nedá, nie ako sa to dá urobiť. Mohli by sme sa naučiť od iných krajín, ako rýchlejšie využívať eurofondy. Keď je balík peňazí, treba nájsť priority. Možno treba dať viac právomocí mestám a obciam, ktoré sú viac zainteresované na miestnej prosperite.

Od apríla 2022 ste boli predsedníčkou zboru poradcov premiéra Eduarda Hegera. To už bola vojna na Ukrajine. Čo bolo vtedy pre vás ako poradcov najdôležitejšie? Preberali ste aj krízové scenáre v ekonomike?

Toto bola pre mňa opäť nová skúsenosť, veľmi zaujímavá. Mala som šťastie viesť tím poradcov u dvoch premiérov – Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Hlavnou úlohou poradcov bolo vyhodnocovať a sledovať plnenie programového vyhlásenia vlády a pripravovať podklady a stanoviská na rokovanie vlády.

Riešili sme mnoho ďalších otázok – jednou z nich bola aj pomoc Ukrajine a integrácia jej občanov u nás. Iniciovali sme priamu humanitárnu pomoc z donorských peňazí Ukrajine, ale aj prostredníctvom našich firiem budovanie priestorov pre deti a rodičov, ktorí utekali z vojnou zasiahnutých oblastí, či rekonštrukciu zdevastovaných budov.

Vytvorili sme zoznam firiem, ktoré sú pripravené pomáhať pri obnove Ukrajiny, a schémy, ako sa pomoc od rôznych darcov vie čo najlepšie zužitkovať na pomoc pri obnove Ukrajiny. V rámci integrácie odídencov z Ukrajiny sme pripravili systém uznávania diplomov pre ukrajinských pediatrov a zdravotné sestry. Tých aktivít bolo veľa, netýkali sa iba Ukrajiny, ale aj komunikácie so zamestnávateľmi, odbormi, obcami a pod.

Bývalý viceguvernér NBS Ľudovít Ódor bol od mája 2023 do ustanovenia novej vlády v roku 2023 premiérom úradníckej vlády. Chceli by ste vyskúšať jeho funkciu a viesť vládu? Čo by vám to dalo?

Nie. Hoci som mala počas pracovnej kariéry veľa ponúk vstúpiť do vlády či ju viesť, nikdy som túto ambíciu nemala a vždy som tieto ponuky odmietla.

Veľkým problémom na Slovensku je dostupnosť bývania. Boli pred pár rokmi zdravé úrokové sadzby hypoték na úrovni 1 %? V akom rozpätí by sa mohli pohybovať úrokové sadzby, kde je balans na trhu?

Úrokové sadzby na hypotéky na úrovni 1 % sú dlhodobo neudržateľné. Ich výška závisí nielen od úrokovej sadzby ECB, ale aj od ceny, za ktorú banky tieto úvery kryjú prostredníctvom cenných papierov, ktoré musia emitovať na trhu.

V súčasnosti poklesli základné úrokové sadzby ECB a čakáme ďalší pokles, čo by mohlo vytvárať priestor aj pre postupné znižovanie úrokových sadzieb z hypoték. Cena úverov sa však bude odvíjať aj od toho, za aké sadzby dokáže štát emitovať svoje cenné papiere na pokrytie nášho dlhu. Tieto sadzby tiež vplývajú na ceny dlhopisov bánk, ktorými kryjú hypotekárne úvery. Dôležitá pre určenie úrokovej sadzby je aj bonita klienta. Osobne očakávam mierny pokles, netrúfam si však výšku sadzieb prognózovať.

Mnoho ľudí bude splácať hypotéku aj po 65. roku života. To by chcelo aj rozvinutú tzv. striebornú ekonomiku. Existuje u nás taká ekonomika?

Zatiaľ je táto ekonomika iba v plienkach. Zvyšovaním priemerného veku dožitia, zvyšovaním veku odchodu do dôchodku a starnutím obyvateľstva to bude pre nás asi jediné východisko. Už dnes veľa dôchodcov pracuje a nie všetci iba z ekonomických dôvodov. Práca aj v neskoršom veku udržiava ľudí sviežich a dáva im zmysel života.

Je to určite veľká výzva a príležitosť aj pre produkčnú sféru, pretože bude rásť dopyt práve tejto časti obyvateľstva hlavne po rôznych službách, ale aj tovaroch, ktoré môžu byť iné ako pre mladú generáciu. Táto generácia už zvyčajne nešetrí, nespláca úvery (iba malá časť) a je ochotná peniaze využívať. A toto je tá veľká príležitosť aj pre našu ekonomiku.

Stáva sa vlastnenie bytu luxusom a nastal čas sa viac venovať rozvoju nájomného bývania?

Na Slovensku stále radšej byt či dom vlastníme, ako by sme si ho dlhodobo prenajímali. No pre mladú generáciu je nájomné bývanie alebo aj znovu diskutované družstevné bývanie, veľmi aktuálnou témou. Viac nájomného či družstevného bývania by mladým ľuďom a ľuďom s nízkym príjmom umožnilo osamostatniť sa skôr a budovať si vlastný život. Predpokladám, že aj do budúcnosti tu bude kombinácia vlastného a nájomného bývania, pričom nájomné bývanie bude zohrávať väčšiu rolu ako teraz.

Aký je váš vzťah k architektúre?

Mám rada peknú architektúru, či je historická, alebo moderná. Rada sa prechádzam historickými časťami miest a obdivujem, akú krásnu architektúru robili naši predkovia. Aj moderná architektúra vie byť nápaditá a zaujímavá. Pamätám si, keď som prvýkrát navštívila La Defense v Paríži, bola som nadšená rôznorodosťou a krásou modernej architektúry.

Aká bola Bratislava, keď ste boli vysokoškoláčka?

Šedivá, zanedbaná, ale napriek tomu pekná. Až na Petržalku, ktorá pôsobila veľmi fádne. Dnes už vyzerá omnoho lepšie.

Ako vnímate výstavbu nových štvrtí, nákupných centier, výškových budov, mrakodrapu v Bratislave?

Osobne si myslím, že sme nevyužili celkom efektívne priestor z pohľadu zaujímavej architektúry. V nových častiach sa miešajú architektonicky pekné časti s budovami, ktoré nie sú z môjho pohľadu ničím zaujímavé. Málo z nich podľa mňa osloví aj návštevníkov Bratislavy z hľadiska inovatívnej architektúry. Ale je to je, samozrejme, vec pohľadu.

Ktoré miesta na Slovensku máte rada?

Mám rada východné Slovensko – drevené kostolíky, hrad Červený kláštor, prírodu v Poloninách – to je nádherná časť Slovenska, ešte málo objavená. Mala som partnera z východného Slovenska, preto som túto nádhernú časť Slovenska lepšie spoznala. V júli sa chystáme s kolegyňou z Talianska na gotickú cestu po Slovensku, aby som videla, ako sa renovujú gotické pamiatky. Keď boli dcéry malé, veľa sme chodili do Vysokých Tatier. Rozmýšľame, že tento rok vezmem vnúčatá aj na Duklu a do Prešova.

A čo architektúra v Bratislave?

Bola som v komisii, ktorá vyberala návrh budovy NBS. Najprv som chcela ísť do klasickej kancelárskej budovy, ale nakoniec je budova NBS zaujímavé dielo. To je príklad, podobne ako budova VÚB na Mlynských nivách, ako sa dá inovatívne poňať nová architektúra. Z downtownu mohol byť skvost, chodili by sa pozerať zo zahraničia. Čo sa podľa môjho názoru podarilo je Eurovea, Sky Park, Jurkovičova tepláreň, vydarená je Pradiareň.

Bývate v obci Limbach na západe Slovenska. Čo treba, aby sa v mestách a obciach na Slovensku lepšie žilo?

Aj mestá aj obce by si potrebovali ujasniť svoj ďalší rozvoj. Aké chcú byť veľké, aký charakter chcú prezentovať návštevníkom, ako v nich zabezpečiť život. Limbach je pekná obec, dnes si už viac uvedomujú aj jej obyvatelia, že by bola škoda, keby stratila svoj špecifický ráz spojený s pestovaním vínnej révy a dorábaním vína.

Počet obyvateľov Limbachu sa za posledné roky zdvojnásobil, no mnohí sem chodia iba prespávať a nežijú reálnym komunitným životom. Aj keď sa už začínajú rôzne tradície viac obnovovať, no i tak je to málo. Je to aj tým, že sa najmä v obciach v okolí Bratislavy stavali domy, domy, domy… A bez jasnej jednotnej architektonickej štruktúry a vytvorenia priestoru pre komunitný život.

Žiaľ, keď sa prejdeme obcami v okolí Bratislavy, až na výnimky nás nič veľmi nezaujme. Domy s betónovými plotmi, cez ktoré nevidieť dnu. Napriek tomu, že ľudia žijú na jednom priestranstve, predsa len žijú osamotene.

Obce nevyužili možnosti územného plánu a nevytvorili charakteristickú zástavbu v obciach, ktorá by rešpektovala ráz krajiny. Takto sa nestali súčasťou novej výstavby ani ihriská, cyklotrasy, mnohokrát ani školy či škôlky a pod., ktoré sa dostavujú dodatočne a obce na to potrebujú nové zdroje. Je to veľká premárnená šanca urobiť aj okolie Bratislavy príťažlivejším.

Zapájate sa do života v Limbachu?

Áno, chodím niekedy na rokovanie obecného zastupiteľstva, na podujatia. Najviac spoznáte ľudí v kostole. A v Limbachu máme až dva. Chodia za mnou občas aj obecní poslanci, hovoríme spolu, ako čo robiť.