Hlavné mesto akútne potrebuje kongresové centrum, tvrdí tretí sektor

Podľa štúdie NKKC prichádza Bratislava ročne o desiatky miliónov eur z kongresového turizmu.

Bratislava vyčerpala svoje kongresové kapacity a akútne potrebuje nové kultúrne a kongresové centrum. Ako informuje organizácia Globsec, zhodli sa na tom zástupcovia mimovládnej organizácie NKKC (Národné kultúrne a kongresové centrum), ktorí dlhodobo apelujú na urýchlenie procesu výstavby kultúrno-kongresových priestorov v Bratislave.

„Potrebu výstavby centra dokazuje aj posledný ročník konferencie Globsec, ktorá privítala viac ako 1 500 účastníkov z 80 krajín sveta,“ uvádza organizátor s tým, že svetových lídrov museli hostiť v provizórnych podmienkach.

Rozsah konferencie podľa organizátora narazil na nedostatočnú infraštruktúru. „Napriek tomu, že organizátori sa snažia zabezpečiť čo najreprezentatívnejšie priestory pre toto podujatie, musia pri organizácii spolu so svojimi partnermi improvizovať, keďže reprezentatívne priestory s dostatočnou kapacitou na trhu nie sú,“ konštatuje organizátor.

Ako dodáva, tento rok boli vzhľadom na vysoký počet účastníkov a sprievodných podujatí Globsecu okrem provizórneho stanu nútení využiť tiež kapacitu tanečného klubu či lode zakotvenej neďaleko miesta konania konferencie.

Mimovládna organizácia NKKC už niekoľko rokov apeluje na absenciu kultúrno-kongresového centra v Bratislave. Podľa štúdie, ktorú NKKC vypracovalo v spolupráci s ministerstvom financií, prichádza Bratislava ročne o desiatky miliónov eur z kongresového turizmu.

„Každým rokom neexistencie tohto centra Slovensko prichádza o ekonomické prínosy viac ako 39,4 mil. eur. Štát a samosprávy prichádzajú o viac ako 11,4 mil. eur ročne na daňových a odvodových výnosoch do svojich rozpočtov,” uvádza štúdia, ktorá prešla hodnotením Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií.

Štatutárny zástupca OZ NKKC Miroslav Križan upozornil, že hoci sú v Bratislave niektoré priestory stále dostupné, dnes sú buď malé, zastaralé, alebo nespĺňajú základné svetové štandardy a potreby organizátorov.

„Na Slovensku musela túto tému nastoliť mimovládna organizácia, ktorá tým supluje úlohu verejného sektora. Sú za tým dva roky práce s dátami, porovnaniami s podobnými mestami v spolupráci s najlepšími odborníkmi v sektore. Je teraz na štáte, aby tému posunul ďalej. Štúdia navrhuje, aby, túto infraštruktúru spolufinancoval aj súkromný sektor. Bez neho to verejný sektor realizovať nemôže,“ uzavrel Miroslav Križan.