Ikona bratislavského podhradia hľadá peniaze na rekonštrukciu: Dom U dobrého pastiera je v nevyhovujúcom stave

Vyhol sa arogantnej asanácii podhradia v minulom storočí a historické centrum hlavného mesta zdobí už vyše 250 rokov. Dom U dobrého pastiera poznajú azda všetci Bratislavčania, avšak málokto vie, že od roku 2021 disponuje aj stavebným povolením na rekonštrukciu. Na komplexnú a pamiatkovo kvalitnú obnovu však nie sú financie, pričom ikona historického centra nie je v dobrom stave.

Označovaný je za najkrajšiu rokokovú stavbu v hlavnom meste. Dom U dobrého pastiera postavili v rokoch 1760 až 1765 pre bratislavského obchodníka na miestach dnešnej Židovskej a Mikulášskej ulice a nesie meno podľa sochy Krista osadenej na rohu budovy. Štvorpodlažný dom zaplnil neveľkú lichobežníkovú parcelu a stal sa dlhoročnou súčasťou bratislavského podhradia. 

Je taký úzky, že na každom podlaží sa nachádza iba jedna izba so schodiskom a typický je aj maľovaným slepým oknom na východnej strane. V 60. rokoch minulého storočia sa našťastie vyhol arogantnej asanácii domov v podhradí pre výstavbu Mosta SNP. Patrí tak k mála zachovaným budovám v tejto lokalite. 

V roku 1975 bol objekt zrekonštruovaný a Múzeum mesta Bratislavy (MMB) v ňom otvorilo expozíciu historických hodín, ktorá sa tu nachádza dodnes. Výstava sa zameriava rôzne typy hodín z obdobia od 17. do začiatku 20. storočia, ale aj na hodiny vyrobené v dielňach bratislavských majstrov. História stavby a jej kultúrny prínos pre celé mesto je tak nepopierateľná. 

Dom U dobrého pastiera je národnou kultúrnou pamiatkou a jeho vlastníkom je Magistrát hlavného mesta SR, pričom dom je v správe Múzea mesta Bratislavy. Vzácna stavba od poslednej rekonštrukcie, teda za posledných takmer 50 rokov, neprešla zásadnejšou obnovou a aj preto hlavné mesto spolu s MMB iniciuje jeho rekonštrukciu. 

Žiadosť o vydanie stavebného povolenia prijala mestská časť Staré Mesto ešte pred tromi rokmi – v októbri roku 2020. V júli roku 2021 oznámil stavebný úrad upovedomenie o začatí stavebného konania a o tri mesiace neskôr sa mesto dočkalo stavebného povolenia, ktoré bolo správoplatnené v decembri toho roku. Rekonštrukcia sa však dodnes nezačala a v súčasnosti požiadalo hlavné mesto, ako stavebník tohto projektu, o predĺženie platnosti stavebného povolenia. 

Hľadajú sa peniaze

„Projekt rekonštrukcie domu U dobrého pastiera bol pripravený ako účelový do projektového portfólia objektov pripravených na rekonštrukciu s ohľadom na jeho technický stav,” začína rozprávanie Múzeum mesta Bratislavy. „Rozpočtové náklady na komplexnú a kvalitnú pamiatkovú obnovu tohto unikátneho objektu prevyšujú finančné možnosti múzea, preto sú projekty tohto a podobného charakteru pripravované za účelom prípravy na externé financovanie,” priznáva.

Podľa kultúrnej inštitúcie je štandardnou podmienkou externého financovania aj platné stavebné povolenie pre rýchle a efektívne čerpanie získanej dotácie, ktoré nebude brzdené povoľovacím procesom. Nakoľko sú finančné prostriedky stále v nedohľadne, platnosť stavebného povolenia tak predlžuje. 

„Rekonštrukcia objektu je aj naďalej prioritou Múzeum mesta Bratislavy. S ohľadom na náčrt nových dotačných schém držíme pripravenosť projektu aj predĺžením platnosti stavebného povolenia,” potvrdzuje MMB, ktoré spolu s magistrátom údajne stále hľadá možnosti finančnej dotácie. 

Rekonštrukcia sa ale v dohľadnej dobe neuskutoční: „Z vlastných zdrojov na rok 2024 nie je obnova plánovaná, prípadná obnova v ďalších rokoch závisí od vývoja dostupnosti verejných financií.” 

Rekonštrukcia nemá byť najlacnejšia, čo je pri stavbách podobného významu a v lokalite Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislavy pomerne očakávaný jav. „V roku 2020 boli odhadované náklady 510-tisíc eur s DPH (bez nákladov na mobiliár a interiérové riešenia). Po započítaní medziročných inflácií pracujeme s rozpočtom 765-tisíc eur s DPH a cca 135-tisíc eur na vybavenie interiéru a novej expozície,” znie aktuálny rozpočet potrebný na rekonštrukciu. O dva roky tak narástla cena rekonštrukcie o neuveriteľných 255-tisíc eur. 

Nevyhovujúci, až neudržateľný stav budovy

Je teda zrejmé, že čím dlhšie sa so začiatkom obnovy čaká, tým bude stáť viac peňazí a objekt bude čoraz viac v nepriaznivejšom stave. Už teraz pritom ide o zlú situáciu. „Stav objektu nie je vyhovujúci, spravujeme ho tak, aby bol prevádzky schopný,” hovorí o národnej kultúrnej pamiatke Múzeum mesta Bratislavy a dopĺňa: „Dom U dobrého pastiera máme v internej pasportizácii klasifikovaný ako neudržateľný – pre defektnú a rozpadávajúcu sa strešnú krytinu, stav kamenných článkov na fasáde, ale aj vizuálny stav fasády. Tieto časti si vyžadujú komplexnú rekonštrukciu.”

V kritickom stave má byť viacero dôležitých systémov ako vykurovanie, ZTI inštalácie, nepôvodné okenné rámy, vnútorné povrchy – najmä podlahy – či vlhkosť stien v pivničných priestoroch. „Objekt je prevádzkovaný súčinné s minimálnymi investičnými a servisnými vstupmi tak, aby prevádzka múzea bola možná a bezpečná do času generálnej rekonštrukcie,” znejú aktuálne plány MMB. 

Nakoľko náklady na dielčie rekonštrukcie aj kvôli vedľajším prácam a zásahom majú byť parciálne výrazne vyššie ako pri komplexnej rekonštrukcii, prioritou zostáva zrealizovať rekonštrukciu ako komplexný projekt obnovy. „Po vizuálnej, technickej, estetickej a funkčnej stránke dom nespĺňa dnešné štandardy na prevádzku múzea najmä z návštevníckeho hľadiska,” vysvetľuje múzeum.

„V roku 2023 bola zrealizovaná nevyhnutná oprava strechy pri zachovaní pôvodnej strešnej krytiny. Zamedzilo sa tým zatekaniu do objektu cez strechu. Minulý rok sme vymenili približne 60 percent elektroinštalácie tak, aby spĺňala bezpečnostné kritériá, stále však nezohľadňuje reálne potreby expozície,” dopĺňa ďalšie fakty MMB.

Najväčším zásahom bude úprava interiéru

Na základe dokumentácie z roku 2021 vyplýva, že celý objekt má byť kompletne vynovený a funkčne-prevádzkovo pozmenený pri súčasnom zachovaní jeho pôvodného vonkajšieho tvarovania. Návrh počíta s využitím existujúcej stavebnej štruktúry pozostávajúcej z obvodových a vnútorných stien, stropov či doplnením nových vnútorných schodísk.

Vertikálny komunikačný systém tvorený chodbami a schodiskami bude pozmenený redefinovaním schodiska medzi prvým a tretím nadzemným podlažím (nové trojramenné schodisko). A taktiež sa vybuduje úplne nové schodisko prepájajúce prízemie s prvým nadzemným podlažím, na ktorého umiestnenie bol zvolený podschodiskový priestor existujúceho vonkajšieho kamenného schodiska.

Pôvodná čajová kuchynka na druhom nadzemnom podlaží bude zrušená a nahradí ju multifunkčný pult pokladne. Hlavný kontrolovaný vstupný priestor zo Židovskej ulice tak bude slúžiť ako recepcia s predajom lístkov, možnosťou úschovy osobných vecí návštevníkov (uzamykateľné šatňové skrinky) a budú tu umiestnené stolíky pre posedenie návštevníkov pri káve.

„Zo stavebného hľadiska bude najväčším zásahom stavebná úprava interiéru – vybudovanie nového schodiska, ktoré prepojí expozíciu na prvom nadzemnom podlaží s prízemím a poskytne vyšší komfort návštevníkovi pri pohybe v objekte,” potvrdzuje a zároveň dopĺňa stanovisko dokumentácie múzeum. „S ohľadom na to, že nemáme k dispozícii záznamy o podobe interiéru v minulosti, nové riešenie reflektuje najmä na súčasné potreby,” uzatvára MMB. 

Redakcia ASB má exkluzívne k dispozícii aj projektovú dokumentáciu architektúry plánovanej rekonštrukcie. Ako z nej vyplýva, zodpovedným projektantom obnovy je architekt Matúš Ivanič. Dokumentácia zobrazuje starý stav druhého nadzemného podlažia spolu s búracími prácami, ale aj navrhované úpravy po rekonštrukcii (k dispozícii v galérii, pozn. red.).

Opäť ten istý problém

V tomto prípade tak opäť nastáva problém financií, ako sme už veľakrát spomenuli v predchádzajúcich článkoch. Príkladom môže byť zničená Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku, ktorá musela byť pre jej havarijný stav dokonca zatvorená a kultúrnou hanbou bola aj schátraná budova Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach. Je preto nanajvýš dôležité do tejto problematiky zapojiť štát, pre ktorého má byť jednou z priorít zachovať národné kultúrne dedičstvo ešte pred tým, ako nám padne na hlavy. 

V prípade Bratislavy to znamená aj prispievať do mestskej kasy finančným príspevkom. Metropola Slovenska je totiž druhým najchudobnejším hlavným mesto v Európskej únii (pred nami je len bulharská Sofia). Finančný príspevok od štátu pritom dostáva aj susedná Praha, Bratislava žiadny a rozpočtom sa nechytá ani na české Brno. Keď sa toto zmení, možno nebudeme musieť zhánať vyše 2 roky od vydania stavebného povolenia externé zdroje financovania, ale národné kultúrne pamiatky už budú dávno zrekonštruované a vítať svojich návštevníkov.