Iľja Skoček: Každá architektonická súťaž je malým víťazstvom

Vedenie Predstavenstva Slovenskej komory architektov (SKA) sa od polovice mája tohto roku omladilo. Na post predsedu stavovskej organizácie slovenských architektov zvolili Iľju Skočka, ktorý dlhé roky pôsobil v predstavenstve SKA.

Očakávali ste toto menovanie?
Kto ma pozná, vie, že predsedom komory som chcel byť už dávno. Každá kóta, každá čiara, ktorú som kedy nakreslil, bola len krokom na dlhej tŕnistej ceste do funkcie. Konečne sa to podarilo. Splnil sa mi môj detský sen.

K jeho naplneniu vám srdečne blahoželám! A teraz vážnejšie. S akými víziami prichádzate na tento post? Prinesiete viditeľnejšie zmeny v or­ganizácii práce alebo budete nadväzovať na svojho predchodcu(ov)?
Vďaka môjmu predchodcovi a všetkým spolupracovníkom funguje dnes úrad komory aj jej predstavenstvo ako dobre rozbehnutý stroj. Preto by bola škoda kaziť to prílišnou ambíciou. Môj vstup bude preto len evolučný, nie revolučný.

V predstavenstve SKA som bol s prestávkami štyri volebné obdobia a mal som na starosti agendu spojenú s cenou CE•ZA•AR. Je to veľmi vďačná práca, lebo každoročne je z nej viditeľný výsledok v podobe TV prenosu z galavečera, v podobe článkov, fotografií a výstav.

V SKA sa ale už roky riešia oveľa vážnejšie legislatívne témy. Výsledky tejto mravčej a trpezlivej práce, ktorej výsledok je veľakrát neistý, nevidno vôbec alebo len minimálne. Možno práve to by bolo treba napraviť.

SKA má za sebou 27 rokov činnosti. Obhájila si svoju existenciu?
Toto je otázka, ktorá v origináli znie: Načo tá komora vlastne je? Najlepšie to vystihol kolega Kornel Kobák v nasledujúcom podobenstve. Predstavme si, že by komora nebola.

Profesijné problémy architektov by sme si chodili vybavovať individuálne, časť k úradníkom na ministerstvo kultúry, časť k ich kolegom úradníkom na ministerstvo výstavby.

Architektonické súťaže by mali na starosti úradníci z Úradu pre verejné obstarávanie a autorské práva by riešila asi SOZA. Asi sa netreba ďalej rozpisovať, určite to má dostatočnú výpovednú hodnotu.

Keď som robil rozhovor s vaším predchodcom Imrichom Pleidelom, tak medzi úspechmi SKA spomenul aj naštartovanie súťaží návrhov a ich presunutie na kvalitatívne i kvantitatívne vyššiu úroveň. Zdôraznil aj prípravu manuálu súťaží návrhov ako praktickú metodickú pomôcku pre vyhlasovateľov súťaží v oblasti urbanizmu, architektúry a krajinnej architektúry. Budete tento úspech ďalej rozvíjať?
Súťaže sú veľmi dôležitou komorovou agendou. V posledných rokoch sa podarilo súťaže po dlhých rokoch rozbehnúť a myslím, že to členovia komory vidia a oceňujú. To, čo nevidia, je množstvo roboty, ktoré príprava každej súťaže obnáša.

Ako porotca som sa zúčastnil troch súťaží a viem, koľko je za ich prípravou vynaloženého úsilia a vyjednávania. A aj keď nie všetky súťaže dopadli úspešne a majú aj reálne pokračovanie v podobe realizovaných stavieb, každá je malým víťazstvom a prínosom do budúcnosti.

Podarilo sa SKA reálne ovplyvňovať kvalitu architektúry a zlepšovať postavenie architekta v spoločnosti?
Ako nástroj na propagáciu profesie architekta a architektúry samotnej slúži komore cena CE•ZA•AR. Cez príklady kvalitnej a oceňovanej architektúry sa snažíme prostredníctvom mediálnej kampane spojenej s CE•ZA•AR-om kulti­vovať debatu o architektúre medzi odbornou aj laickou verejnosťou.

Osobne posun vo vnímaní našej práce cítim vo vlastnej praxi úplne jednoznačne, ale každý to vníma po svojom.

Do akej miery zasahuje SKA porote do výberu diel v jednotlivých kategóriách?
Vôbec nezasahuje. Porotu tvoria štyria architekti zo zahraničia, z toho dvaja sú z Čiech, ďalej dvaja slovenskí architekti, väčšinou laureáti ceny CE•ZA•AR, a jeden nearchitekt zo Slovenska. Na zasadnutí poroty sú prítomní dvaja ľudia z úradu komory, ale debaty ani hlasovania sa nezúčastňujú.

Na rozhodovanie poroty teda nemáme žiadny dosah. Predstava, že „Števo to mal zase vybavené“, je taká slovenská náplasť na frustráciu a neúspech.

Zdá sa, že ocenené diela pochádzajú z okraja hlavného prúdu a menej sa venuje väčším developerským projektom. Sú to diela, ktoré tento prúd kultivujú?
Každý prúd má svoju hladinu a svoje dno. Porota, myslím, vyberá diela, ktoré z tej hladiny vytŕčajú. Nemá dôvod oceňovať priemer. Aj keď fakt, aby bol priemer čoraz kvalitnejší, je jedným z poslaní súťaže.

Asi teda platí to, čo píšete, že hladina ten prúd kultivuje. Nesúvisí to ale s tým, či to je alebo nie je developerský projekt. Medzi nominovanými a ocenenými býva developerských projektov množstvo. Spomeniem len Rozadol, Octopus, Nido, Nový háj, Háj park.

Ako v tomto kontexte vnímate nominácie na cenu CE•ZA•AR 2019 – je to pokračovanie v tomto trende? Zaujalo vás medzi nominovanými dielami niečo osobitne, čo by ste vyzdvihli?
Tento rok porota absolvovala 32 obhliadok z prihlásených 100 diel, až následne vyberala 18 nominácií. Každý ročník niečím prekvapí.

Niekedy tým, čo sa medzi nominovanými prácami objaví a naopak, tým, čo medzi nimi z prihlásených prác chýba. Ako mne tento rok. Ale nebudem konkrétny. Navyše, keď viem, že medzi robením záverov z fotiek a hodnotením naživo je veľakrát obrovský rozdiel.

Novinkou je kategória Fenomény architektúry. Podľa člena poroty architekta Štefana Polakoviča „sleduje iné cesty a iné procesy tvorby kvalitnej architektúry, ktoré nie sú úplne bežné v porovnaní s inými kategóriami.“ Je to ďalšie upozorňovanie na menej viditeľnú architektúru?
Skladbu kategórií sme tento rok trochu upravili. Zrušili sme kategóriu Obnova a rekonštrukcia s tým, že rekonštrukciou môže byť ktorákoľvek práca v ostatných typologicky členených kategóriách. Namiesto nej sme vytvorili kategóriu Fenomény architektúry.

Umožňuje oceniť jednak diela, ktoré nespadajú ani do jednej z typologických kategórií, a zároveň umožňuje vyzdvihnúť diela za ich prínos pri splnení osobitných ekologických, ekonomických alebo povedzme stavebnotechnologických kritérií. Je to explicitne opísané v štatúte ceny.

Stále absentuje jeden z kľúčových zákonov – stavebný zákon. V akom je stave jeho príprava, prípadne schválenie?
Keď som na začiatku nášho rozhovoru písal, že komora rieši aj veľmi nevďačné a náročné témy, stavebný zákon je jednou z nich.

Už niekoľko rokov na jeho príprave participujú jeden-dvaja členovia predstavenstva, a keď sa nakoniec po enormnom úsilí podarí do jeho podoby zapracovať čo najviac našich pripomienok, tak sa celý legislatívny proces zruší a s novým volebným obdobím sa začne odznova.

To sa stalo, myslím, už tri- alebo štyrikrát a vyzerá to tak, že sa to stane znova. Je to veľmi frustrujúca agenda.

Neprehliadnite: Architekt v měnícím se klimatu

CE•ZA•AR býva prehliadkou dobrej architektúry. Ako vnímate svoju architektonickú produkciu – budete mať na ňu dosť priestoru, navyše, keď ešte aj učíte…?
Dobrá otázka. Uvidíme, či sa moje úradovanie dotkne viac kvality alebo kvantity, predpokladám, že oboch. Kvalita ale ide dolu vodou už dlhšie, zníženie kvantity bude teda prínosom. Funkcia je vlastne ideálny spôsob, ako pozvoľný úpadok na chvíľu zastaviť.

Zdá sa, že humor vás ani v novej pozícii neopúšťa…
Je to však taký gogoľovský humor. Až taká zábava to zase nebude. Nuž ale, čo musím, to rád urobím.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2019.