Inštitút urbánneho rozvoja: Diskusiu o stavebnej legislatíve treba odpolitizovať a zvecniť

Parlament prijal minulý týždeň dva návrhy zákonov súvisiacich s reformou v oblasti výstavby a územného plánovania. Výkonný riaditeľ bratislavského Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) Juraj Suchánek poskytol ASB vyjadrenie ku schváleným zmenám. Požiadali sme o vyjadrenie aj občianske združenie VIA IURIS, ktoré má výhrady, zatiaľ ho neposlalo.

Jedná sa o návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia.

Vyvolané úpravy bolo potrebné prijať

Oba návrhy obsahujú tzv. vyvolané úpravy, ktoré súvisia so zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe. „Zákony boli predložené ako poslanecké návrhy, čo nepovažujeme s ohľadom na ich rozsah a dôsledky za ideálnu a vhodnú formu. Napriek tomu ale bolo ich prijatie potrebné a predstavujú nevyhnutný krok k príprave a možnosti spustenia dlho očakávanej reformy stavebnej legislatívy,“ uviedol Suchánek.

Pred aj po prijatí týchto zákonov mohla verejnosť vnímať rôzne informácie o ich obsahu. Vo viacerých prípadoch boli ale vyjadrenia zavádzajúce a vzbudzovali pocit, že nová legislatíva oberá verejnosť o jej práva a ohrozuje životné prostredie. Vo väčšej časti ale ide o technickú novelu, teda o zladenie s novou terminológiou aj s novo nastaveným konaním o stavebnom zámere, najmä v súvislosti s postavením dotknutých orgánov.

Verejnosť má priamy dosah na určovanie rozsahu hodnotenia

IUR nerozumie z čoho pramenia názory, že návrhy sú „proti prírode a v podstate vylúčili verejnosť z rozhodovania“ prípadne že „Hrozí rozvrat základov ochrany životného prostredia v prospech novej výstavby.“.

Dve základné zmeny, ktoré budúca právna úprava prinesie, a ktoré výrazne posilňujú aspekt vplyvu posúdenia vplyvov na životné prostredie ostávajú zachované aj v rámci týchto návrhov, a to : zozáväznenie  záverov procesu SEA pre schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a spojenie procesu posudzovania vplyvov EIA a samotného povoľovania stavebného zámeru.

Návrh novely zákona o posudzovaní vplyvov (zákon o EIA)  je nastavený tak, že v rámci prerokovania zámeru navrhovanej činnosti môže doručiť stanovisko aj verejnosť (bez žiadneho obmedzenia – ktokoľvek aj jedna fyzická osoba), ktorá sa na základe stanoviská stáva účastníkom konania. V rámci prerokovania nedochádza k žiadnemu obmedzeniu. Verejnosť má tým pádom priamy dosah na určovanie rozsahu hodnotenia, môže vzniesť pripomienky alebo požiadavky, s ktorými sa musí vysporiadať príslušný orgán.

Pripomienkovanie už určeného a prerokovaného nie je pridanou hodnotou

Návrhom dochádza k odstráneniu pripomienkovania ale už určeného rozsahu hodnotenia (teda tomu, ktorému predchádzalo pripomienkovanie a možnosť zapojiť sa aj zo strany verejnosti). Pripomienkovanie už určeného a prerokovaného rozsahu hodnotenia nepredstavuje ani dnes žiadnu pridanú hodnotu pre proces (rozsah hodnotenia sa už nemôže meniť a pripomienky už nemôžu byť do neho zapracované).

„Tento procesný úkon bol odstránený pre nadbytočnosť,“ vysvetlil Suchánek. Tá nielenže neprináša pridanú hodnotu z hľadiska pripomienkovania, ale zbytočne predlžuje lehotu, pričom základná výhrada celého dnešného procesu je v tom, že sa posudzuje práve preto to, čo sa nakoniec nepovoľuje, lebo proces je jednoducho príliš dlhý a jednoducho objektívne sa menia okolnosti súvisiace s daným zámerom.

Verejnosť o práva nepríde

Tiež je podľa Suchánka pravda, že návrhom sa odstraňuje možnosť podať odvolanie/rozklad ale len proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať. „Nepredpokladáme, že by verejnosť mala záujem požadovať, aby sa daná činnosť neposudzovala. Preto sú úplne nezmyselné tvrdenia, že odstránením možnosti odvolania sa odoberajú verejnosti práva na ochranu životného prostredia.

Touto úpravou sa sleduje, že ak príslušný orgán po vykonaní zisťovacieho konania (v rámci ktorého sa opäť bez obmedzenia môže vyjadriť a stať sa účastníkom aj verejnosť) príde k odôvodnenému záveru, že sa predmet konania má posudzovať, tak pristúpi k vydaniu rozhodnutia a následne k určeniu rozsahu hodnotenia.

„Pre úplnosť uvádzame, že určovanie rozsahu hodnotenia a jeho prerokovanie nie sú ani povinnými krokmi tzv. povinného hodnotenia podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a táto smernica nevyžaduje ani zisťovacie konanie formou správneho konania vrátane účasti verejnosti, či odborné posudky.

Úrad nebude kontrolovať sám seba

Ešte nepochopiteľnejšie sú výhrady, ktoré smerujú k úprave týkajúcej sa stavebnej inšpekcii. Tá kontroluje stavebníkov resp. stavby a tak tomu má byť aj v budúcej právnej úprave (§ 53 ods. 1 zákona o výstavbe: „Štátnym stavebným dohľadom sa zabezpečuje ochrana verejného záujmu vo výstavbe pri uskutočňovaní stavebných prác, pri prevádzke stavby a pri odstraňovaní stavby.“) Všetky argumenty, že úrad bude kontrolovať sám seba sú v tomto kontexte úplne irelevantné. Suchánek zdôraznil, že navrhované úprava súvisí len s formálnym zabezpečením prechodu práv a povinnosti napríklad štátnozamestnaneckých pomerov na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu.

Slovensko urgentne potrebuje novú a kvalitnú stavebnú legislatívu. Nie je to len požiadavka developerov, potrebuje ju aj verejný sektor pre výstavbu stavieb vo verejnom záujme. Bolo by  v prospech všetkých, ak by sa diskusia o stavebnej legislatíve odpolitizovala a aby neboli šírené nepravdy, ktoré podporujú zvyšovanie nenávisti v spoločnosti proti developerom a proti výstavbe. „Výstavba je nevyhnutná pre rozvoj našej krajiny a máme za to, že práve táto reforma umožní nastaviť transparentné podmienky pre stavebníkov aj investorov,“ uzavrel výkonný riaditeľ IUR.