Inštitút urbánneho rozvoja: Ponechanie stavebného úradu na obciach vnímame ako nešťastné riešenie
Monika Voleková Návrh nového stavebného zákona je od 26. júla do 15. augusta v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK). Časopis ASB zaslal výkonnému riaditeľovi bratislavského Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) Juraj Suchánkovi otázky týkajúce sa tohto návrhu. Členmi IUR sú aj developerské spoločnosti.
Pripomienkovanie pod časovým tlakom
Juraj Suchánek uviedol, že IUR ako člen Republikovej únie zamestnávateľov je zapojený do prípravy návrhu len minimálne. Komunikácia o pripravovanom zákone bola pomerne stručná.
„V určitom momente sme mali možnosť zaslať pripomienky k návrhu draftu zákona, ale preštudovať si taký rozsiahly materiál a spracovať kvalitné pripomienky v lehote sedem dní je prakticky nemožné. Z nášho pohľadu (IUR) nerozumieme potrebe pripraviť úplne nový zákon, rozhodnutie, ako postupovať, je však kompetenciou vlády,“ konštatoval výkonný riaditeľ Suchánek.
Zásadná zmena v porovnaní so zákonom o výstavbe č. 201/2022 je ponechanie činnosti stavebných úradov na obciach. V tej súvislosti vníma IUR pokračovanie pretrvávajúcich konfliktov záujmov medzi vplyvom lokálnych politikov a profesionálnym výkonom činnosti prenesenej štátnej správy.
„V spojení s tým sú absolútne nedostatočné úpravy situácií, ktoré nastávajú v prípade nečinnosti stavebných úradov alebo ich obštrukcií,“ kritizuje Suchánek.
Dobrovoľno-povinné stavebné obvody
Nový stavebný zákon zavádza vytvorenie stavebných obvodov, obce sa na tom môžu dohodnúť. Podľa výkonného riaditeľa ide o dobrovoľno-povinné stavebné obvody a ich vytvorenie nemusí byť vôbec jednoduché. Zákon pritom nerieši situáciu, ktorá nastane, ak sa niektorá obec nedohodne, že bude súčasťou určitého stavebného obvodu.
Podľa návrhu by totiž mohla byť stavebným obvodom aj jedna obec, ak má aspoň 20 -tisíc obyvateľov. „Situácia, že na určitom území nebude funkčný stavebný úrad, je nemysliteľná. Teoreticky by mohol v takýchto prípadoch konať regionálny úrad, avšak návrh zákona hovorí: „Regionálny úrad zabezpečuje výkon pôsobnosti stavebného úradu, ak stavebný úrad dlhodobo, najmenej šesť mesiacov, nevykonáva svoju pôsobnosť“. Veríme ale, že práve takéto momenty sa v MPK podarí vyriešiť,“ mieni Suchánek.
Možné riziko pre stavebníkov
Presunutím určenia stavebných obvodov na obce sa štát podľa výkonného riaditeľa IUR zbavuje politickej zodpovednosti za ich vytvorenie (resp. za vytvorenie presne predpísaných obvodov). Je otázne, či na území Slovenska bude možné dosiahnuť 100% dohodu medzi všetkými obcami. Zákon neupravuje, ako sa bude postupovať, ak dohoda nevznikne, čo môže v praxi znamenať obrovské riziko a neistotu pre stavebníkov.
„Či bude výsledná mapa stavebných obvodov efektívna, ukáže až čas. Je zrejmé, že ak to niektorým obciam nebude vyhovovať, tak príslušnosť do stavebného obvodu bude možné zmeniť,“ konštatoval.
Zvýšená zodpovednosť projektanta
Kompetencie projektanta ostávajú obdobné ako v prípade zákona o výstavbe č.201/2022. V novom návrhu zákona síce môžeme nájsť aj výrazný nárast jeho zodpovednosti za realizáciu stavieb, ale Suchánek si myslí, že uvedené bude v MPK vyriešené. Nie je podľa neho reálne uložiť projektantovi povinnosť podpísať sa pod to, že stavba bola zrealizovaná v súlade s projektom stavby.
„V takom prípade by musel byť projektant na stavbe po celý čas jej výstavby. Inak sa nemôže s plnou vážnosťou podpísať napríklad pod to, či boli výstuže umiestnené správne. Toto je kompetencia iných osôb, a to aj v zmysle navrhovaného zákona,“ upozornil.
Neupravená digitalizácia
Záväzné stanoviská a lehoty na ich vydanie sú v návrhu upravené obdobne ako v zákone o výstavbe č.201/2022. V novom návrhu je ale aj extenzívny výklad obsahu záväzného stanoviska orgánu územného plánovania. Návrh zákona umožňuje aj papierové podania pre všetkých. Tie by síce mali byť ďalej digitalizované, nie je však presne upravené ako.
„Pokiaľ sa nepodarí nastaviť systém a viesť konania plne digitálne, naďalej budeme svedkami dlhých prieťahov, už len z technických dôvodov. Napríklad, zatiaľ čo atrahovanie digitálne vedeného spisu (napr. v prípade nečinnosti stavebného úradu) je vecou niekoľkých kliknutí, v prípade papierového konania je situácia presne opačná. Z minulosti sú známe situácie, keď sa okresný úrad ani nevedel dostať k spisom ležiacim na nečinných stavebných úradoch,“ uviedol Suchánek.
Regionálny stavebný úradu ako stavebná inšpekcia
Výkonný riaditeľ Suchánek to vníma ako formálnu úpravu, pôvodne samostatná inšpekcia, teda jej činnosť, sa previedla na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR(ďalej aj Úrad). Stavebná inšpekcia sa zaoberá, zjednodušene povedané, kontrolou realizácie stavieb. Z toho dôvodu nevidí v spojení s Úradom problém.
Navrhovaný stavebný zákon
okrem iného upresňuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania.
Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t. j. v územnom konaní a v stavebnom konaní, kedy v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb.
Stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti navrhovaného stavebného zákona dodatočne povoliť. Návrh stavebného zákona zároveň precizuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania, zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona a podobne.
Zároveň sa rozširuje okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom výstavby a osobne neriadi výstavbu.
ZDROJ: návrh stavebného zákona, portál slov-lex
