Juraj Suchánek: Nový stavebný zákon možno zrýchli konania len na papieri

Nový stavebným zákon by mal nadobudnúť účinnosť od 1. apríla 2025. Jeho finálna podoba stále ešte nie je známa, pretože čaká na druhé čítanie a schvaľovanie v parlamente. Môžeme byť svedkami viacerých zmien na základe pozmeňujúcich návrhov, uvádza Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja, ktorý otvára tému možnej zaujatosti stavebných úradov a obštrukcií.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Predkladatelia zákona ako jeho hlavné benefity deklarujú aj zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacích konaní. V navrhovanom zákone sú mnohé postupy nastavené obdobne ako v zákone o výstavbe, ktorý prijala NR SR ešte v roku 2022.

Zásadným rozdielom je ale ponechanie stavebných úradov na obciach. Práve táto úprava vnáša do stavebných konaní viacero možných problémov. „Návrh zákona absolútne nerieši možnú zaujatosť stavebných úradov, pri ktorých nie je reálne možné vylúčiť zásahy komunálnej politiky do odborných konaní. Rovnako nedostatočné sú aj opatrenia voči nečinnosti stavebných úradov,“ konštatuje Suchánek.

Predĺženie lehoty na rozhodnutie

Návrh zákona síce dáva stavebným úradom jasné lehoty na vydanie rozhodnutia, avšak už menej jasne upravuje čo sa bude diať, ak lehoty stavebný úrad nedodrží.

Namiesto okamžitého atrahovania konania nadriadeným orgánom v prípade nečinnosti Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR „určuje, ktorý stavebný úrad je príslušný na vykonanie úkonov namiesto stavebného úradu, ktorý je nečinný najmenej 90 dní; za príslušný stavebný úrad určí iba obec, ktorá patrí do územného obvodu toho istého regionálneho úradu, je sídlom spoločného obecného úradu“.

Už tu sa výrazne predlžuje lehota 30, alebo 60 dní v rámci ktorej má stavebný úrad od podania žiadosti rozhodnúť. Úrad totiž podľa zákona nezohľadňuje lehotu od podania žiadosti, ale lehotu v ktorej je stavebný úrad nečinný. Stavebný úrad tak môže vykazovať určitú činnosť aj roky tak, že podmienka na presun konania na iný stavebný úrad nebude naplnená. Stavebný zákon nešpecifikuje ani lehotu v akej má Úrad rozhodnúť o príslušnosti iného stavebného úradu.

Namiesto očakávaného zrýchlenia konaní tak budú stavebníci konfrontovaní s rovnako viacročnými konaniami ako poznajú dnes. Možnosť obštrukčného konania stavebných úradov podporuje aj nezapracovanie špecifickej úpravy vo vzťahu k správnemu poriadku tak, ako tomu je v zákone 201/2022 o výstavbe.

Riziko pri prerušení konania

V ňom existuje možnosť odvolať sa proti prerušeniu konania v zmysle §61, ods. 2: „Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa stavebník môže odvolať“. V novom stavebnom zákone ale bez tejto úpravy vzniká reálne riziko, že keď stavebný úrad preruší konanie, stavebník sa nebude môcť odvolať ani proti vyslovene obštrukčným požiadavkám.

Lehota nebude plynúť a stavebník ani nadriadený orgán nebude môcť určiť na konanie iný stavebný úrad. Navyše, ak sa aj po dlhej dobe nečinnosti podarí presunúť konanie na iný stavebný úrad. Všetky lehoty začnú opäť plynúť od začiatku.

Možné obštrukcie stavebného úradu podporuje aj absencia akejkoľvek sankcie za nedodržanie zákonných lehôt zo strany stavebných úradov. Zatiaľ čo zákon určuje množstvo možných sankcií (napr. až 150-tisíc eur pre stavebníka ak zhotovuje stavbu v rozpore so schváleným projektom), stavebný úrad ani len nevráti stavebníkovi poplatok ktorý musel zaplatiť (v očakávaní, že úrad dodrží zákonnú lehotu).

Bude úpravy obsahovať zberný zákon?

Zapracovať možnosti odvolania sa proti prerušeniu konania, ako aj presnejšia úprava postupov v prípade nečinnosti stavebného úradu je ešte možné pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní v NRSR. Súvisiace úpravy je možné a potrebné realizovať aj v takzvanom zbernom zákone, ktorého návrh však k nebol k 20. januáru ešte zverejnený.

„Veríme, že predkladatelia stavebného zákona v druhom čítaní využijú možnosti na jeho zlepšenie. V opačnom prípade sa môže veľmi ľahko stať, že očakávané zrýchlenie konaní ostane len v teoretickej rovine,“ uzatvára Juraj Suchánek.