Vรญzie, รบzemnรฝ plรกn, rozvoj Bratislavy. Verรญm, ลพe urฤujeme trvalรบ identitu mesta, hovorรญ Matรบลก Vallo
Do politiky vstupoval s krรกsnymi plรกnmi, dnes sa ฤastejลกie ozรฝvajรบ jeho kritici. Ako sa mu darรญ napฤบลaลฅ jeho vรญzie? Funguje mesto pod jeho vedenรญm tak, ako mรก? Preฤo eลกte stรกle nemรกme novรฝ รบzemnรฝ plรกn? Je potrebnรฝ รบtvar hlavnรฉho architekta?
To, ฤo robรญ a akรฝm spรดsobom, je vลพdy zhmotnenie jeho prirodzenรฉho postoja k veciam ako takรฝm. Spolupracuje s โmagistrรกtnikmiโ, s odbornou verejnosลฅou, s obฤanmi a v neposlednom rade s developermi. Niektorรฝm sa to pรกฤi, inรฝm nie.
Vo finรกle vลกak vลกetkรฝm ide o jedinรฉ: vytvoriลฅ kvalitnรฉ mesto, v ktorom sa ฤพudia budรบ cรญtiลฅ ฤo najlepลกie a ich dobrรฝ pocit im umoลพnรญ sa k sebe dobre chovaลฅ. S primรกtorom hlavnรฉho mesta Bratislavy sme sa rozprรกvali nielen o jeho vรญziรกch, ale aj o รบzemnom plรกne, magistrรกte, rozvoji Bratislavy a o tom, ฤi mu v รบrade primรกtora pomรกha to, ลพe je architekt.
V rozhovore sa doฤรญtate aj to, preฤo musรญme dodrลพiavaลฅ รบzemnรฝ plรกn, aj keฤ nie je dobrรฝ, a ฤo s tรฝm magistrรกt robรญ, ฤi je podฤพa primรกtora potrebnรฝ hlavnรฝ architekt Bratislavy a ako vytvoriลฅ mesto, v ktorom budeme chcieลฅ ลพiลฅ.
O รบzemnom plรกne
V tomto ฤรญsle ASB sa venujeme รบzemnรฉmu plรกnu mesta. รzemnรฝ plรกn Bratislavy je platnรฝ od roku 2007, priฤom zรกkonom je stanovenรฉ, ลพe by sa mal prehodnocovaลฅ kaลพdรฉ ลกtyri roky. Preฤo sa to nedeje? Dokonca ani zmeny a doplnky, ktorรฉ sa majรบ prijรญmaลฅ priebeลพne, nejdรบ tak rรฝchlo, ako by mali.
รzemnรฝ plรกn je jeden zo zรกkladnรฝch dokumentov mesta. Keฤ som sa stal primรกtorom, รบzemnรฝ plรกn mesta bol na webe mesta stรกle uvedenรฝ v takzvanej rastrovej verzii. To znamenรก, ลพe keฤ ho ktokoฤพvek โzoomolโ, ฤiara nezodpovedala realite.
Dnes je รบzemnรฝ plรกn vytvorenรฝ, zdigitalizovanรฝ a k dispozรญcii ako vektorovรฝ plรกn. To znamenรก, ลพe kaลพdรก ฤiara v tomto plรกne mรก presne toฤพko, koฤพko v skutoฤnosti, ลพe hranica danรฝch รบzemรญ je presne definovanรก. Bohuลพiaฤพ, v minulosti sa jej nepresnosลฅ zneuลพรญvala. Za poslednรฉho dva a pol roka sme nakopli zmeny a doplnky, za poslednรฝ rok sme odhlasovali dve hlavnรฉ zmeny.
Jedna z nich, naozaj veฤพmi komplikovanรก, upravuje pravidlรก pre reklamnรฉ stavby, druhรก je o tom, ktorรฉ mestskรฉ ฤasti si mรดลพu robiลฅ ktorรฉ รบzemnรฉ plรกny zรณn. Vyhrali sme sa so vลกetkรฝmi รบzemnรฝmi plรกnmi vลกetkรฝch zรณn tak, aby nikto nemal s danรฝm rieลกenรญm problรฉm.
Budรบci rok chceme hlasovaลฅ za ฤalลกie zmeny a doplnky. Toto je proces, na ktorom sme robili a naลกtartovali ho a, samozrejme, robรญme uลพ aj paralelnรฉ zmeny a doplnky. Naลกtartovali sme ich tak, ลพe ich mรดลพe robiลฅ podฤพa zรกkona aj externรฝ obstarรกvateฤพ; ฤo doteraz na meste spalo. Prรญprava รบzemnรฉho plรกnu je komplikovanรก vec.
Na รบzemnรฝ plรกn potrebujeme veฤพa strategickรฝch dokumentov, ktorรฉ sa momentรกlne spracovรกvajรบ. A keฤ si naskladรกme, koฤพko by mali trvaลฅ jednotlivรฉ procesy, tak sa bavรญme pribliลพne o รดsmich rokoch. My sme sa do toho pustili a verรญm, ลพe v dobre nastavenom procese budeme pokraฤovaลฅ v dobrej rรฝchlosti.
Kedy ste naposledy robili takรบto analรฝzu a ฤo ste v nej konลกtatovali?
Keฤลพe potreba preskรบmaลฅ aktuรกlnosลฅ รบzemnรฉho plรกnu vyplรฝva priamo zo zรกkona, ale naprรญklad aj z dรดvodov zmien vรฝchodรญsk sรบvisiacich s demografickรฝmi trendmi, zmien nadradenej รบzemnoplรกnovacej dokumentรกcie ฤi zmien v sociรกlno-ekonomickรฝch a majetkovoprรกvnych vzลฅahoch, hlavnรฉ mesto skรบma aktuรกlnosลฅ svojho รบzemnรฉho plรกnu sรบstavne, ฤoho vรฝstupom sรบ zmeny a doplnky รบzemnรฉho plรกnu.
Po vyhodnotenรญ situรกcie v uplynulรฝch rokoch mesto pristรบpilo k tematickรฝm zmenรกm a doplnkom. V aktuรกlnom volebnom obdobรญ mestskรฉ zastupiteฤพstvo schvรกlilo dva balรญฤky zmien a doplnkov (ZaD 06, ZaD 07), priฤom ฤalลกie sรบ v rรดznom ลกtรกdiu rozpracovanosti.
Vรฝsledkom zastaranรฉho รบzemnรฉho plรกnu mรดลพe byลฅ aj nedostatok bytov. Developeri hovoria, ลพe pozemkov je dosลฅ, ale nie je kde stavaลฅ. A tam, kde je moลพnรฉ stavaลฅ, bรฝva pre zastaranรฝ รบzemnรฝ plรกn pridelenรก funkcia, ktorรบ dnes uลพ nikto nepotrebuje… Vรคฤลกinou sa to tรฝka kรณdu 201, ktorรฝ umoลพลuje 70 % obฤianskej vybavenosti a 30 % bytov. Budรบ v zmenรกch a doplnkoch 08 aj lokalitnรฉ zmeny?
V zmenรกch a doplnkoch 08 ide prรกve o lokalitnรฉ zmeny, kde po posรบdenรญ odbornรฝch kritรฉriรญ a prerokovanรญ prรญsluลกnej urbanistickej ลกtรบdie navrhujeme zmenou funkฤnรฝch plรดch posilniลฅ podiel bรฝvania aj v prospech mestskรฉho nรกjomnรฉho bรฝvania. Sรบ do nich zaradenรฉ lokality v mestskรฝch ฤastiach Ruลพinov, Raฤa, Dรบbravka a Petrลพalka, a to na pozemkoch hlavnรฉho mesta i sรบkromnรฝch developerov
Je naozaj potrebnรฉ vyลพadovaลฅ plnรฝch 70 % obฤianskej vybavenosti aj v lokalitรกch 201, kde nie je potenciรกl, ลพe bude tรกto obฤianska vybavenosลฅ naplnenรก a vyuลพรญvanรก?
รzemnรฝ plรกn je zรกvรคznรฝ dokument, schvรกlenรฝ mestskรฝm zastupiteฤพstvom. Preto musรญme regulatรญvy funkฤnรฉho vyuลพitia definovanรฉ v jeho zรกvรคznej ฤasti uplatลovaลฅ tak, ako sรบ stanovenรฉ. Tento prรกvny stav nรกm neumoลพลuje hodnotiลฅ, v ktorom รบzemรญ budeme zรกvรคznรบ regulรกciu uplatลovaลฅ a v ktorom ju nepovaลพujeme za dรดleลพitรบ.
Tvrdรญme, ลพe รบzemnรฝ plรกn musรญme reลกpektovaลฅ, ale v รบzemiach, kde je uลพ medziฤasom neaktuรกlny, naprรญklad tam, kde uลพ je obฤianska vybavenosลฅ dostatoฤne saturovanรก, ho po vyhodnotenรญ mรดลพeme meniลฅ legรกlnym spรดsobom, teda procesom zmien a doplnkov. Presne to je prรญpad zmien a doplnkov 08 v prospech nรกjomnรฉho bรฝvania.
Ozรฝvajรบ sa hlasy, ลพe rรฝchlosลฅ a transparentnosลฅ schvaฤพovania povolenรญ na vรฝstavbu sa nezmenila, dokonca sa spomalila. Ako plรกnujete proces schvaฤพovania urobiลฅ rรฝchlejลกรญm a transparentnejลกรญm?
Urฤite nebrzdรญme vo vรฝstavbe nikoho, kto dodrลพiava รบzemnรฝ plรกn. Na mesto priลกli a stรกle prichรกdzajรบ nรกvrhy, kde sรบ zle prerรกtanรฉ indexy (nรกhodnรฝ omyl, neviem), kde nesedia ฤรญsla, keฤ si to zmeriame… Na nรกลก รบrad priลกli celรฉ poschodia bytov, ktorรฉ sa volajรบ kobky, a tรฝm sรบ povaลพovanรฉ za inรบ funkciu, kancelรกrie, ktorรฉ vyzerajรบ ako bytyโฆ
Rozumiem frustrรกcii developerov. Mesto bolo slabรฝm partnerom v tom, ลพe sa veฤพmi dlho ฤakalo. Poznรกm veฤพmi veฤพa prรญpadov, keฤ boli od mesta priam vydieranรญ (nie poฤas nรกลกho pรดsobenia). Dnes dbรกme na to, aby v prvom rade dodrลพiavali zรกkon, a ak ho budรบ dodrลพiavaลฅ oni ako nรกลก klient, my ako ich partner im vybavรญme a sprocesujeme ich ลพiadosti v zรกkonne reรกlnych ฤasoch.
Nakopli sme digitรกlny systรฉm podรกvania ลพiadostรญ. ลฝiadosลฅ ide okamลพite naraz na ลกtyri oddelenia. Nie je to jedna kรณpia, ktorรก putuje po magistrรกte od dverรญ k dverรกm. Priemernรฉ ฤasy, za koฤพko sa sprocesovali ลพiadosti predovลกetkรฝm na menej komplikovanรฉ byty, bytovรฉ ฤi rodinnรฉ domy, sรบ omnoho lepลกie ako v minulosti.
Akรฉ zmeny nastanรบ v novej koncepcii รบzemnรฉho plรกnu v prospech nรกjomnรฝch bytov?
Robรญme pilotnรฝ projekt, experiment, ktorรฝ je vo vysokom ลกtรกdiu rozpracovania. Pojednรกva o tom, ลพe ak chce developer zmeniลฅ kรณd, napr. kรณd, ktorรฝ mu hovorรญ, ลพe mรก maลฅ 70 % vybavenosลฅ, ktorรบ vลกak nevie nijakรฝm spรดsobom naplniลฅ, a 30 % bytov, zmenรญme mu to v samostatnรฝch zmenรกch a doplnkoch.
Toto nรกs neustรกle nรบti zamรฝลกฤพaลฅ sa nad โprekopanรญmโ i nastavenรญm mnohรฝch vecรญ a vytvรกraลฅ novรฉ dokumenty s posudzovanรญm prรกvnikov. Mรกme na to viacero prรกvnickรฝch posudkov a dnes sme oveฤพa, oveฤพa pouฤenejลกรญ. Dnes staviame na zmluvรกch, ktorรฉ mรกme s developermi, chrรกnime verejnรฝ zรกujem a oni chrรกnia ten svoj. Vyrieลกenie tohto stavu je istรฝ inovatรญvny prostriedok, ako danรบ vec rozhรฝbaลฅ.
To, ฤo dnes najviac potrebujeme, je, aby aj mesto malo byty. Nรกstrojov na ich zรญskanie je veฤพa โ robรญme to najlepลกie, ako vieme, a s tรฝm, ฤo mรกme. รzemnรฝ plรกn nie je dobrรฝ. Stรกle sa bavรญme o tom, akรก bude jeho novรก koncepcia. Vลกetky dokumenty sa momentรกlne pripravujรบ. V istom momente chceme prรญsลฅ s novou koncepciou, ktorรก bude zรกkladom รบzemnรฉho plรกnu.
Bude to ako v Prahe, kde sa omnoho viac uvaลพuje o nejakรฝch lokรกlnych pomeroch a tรก funkcia nie je tak striktne danรก, vลกetko nie je zรกvislรฉ od koeficientov. Uvaลพuje nad novรฝm รบzemnรฝm plรกnom z rรดznych pohฤพadov a na rรดznych platformรกch. Pozerรกme sa aj na to, ako to funguje v inรฝch mestรกch.
O rozvoji Bratislavy
Bratislava momentรกlne tvorรญ strategickรฝ dokument, ktorรฉho sรบฤasลฅou je vรญzia, ako bude vyzeraลฅ v roku 2030. ฤo konkrรฉtne bude obsahovaลฅ?
Bratislava musรญ robiลฅ svoj plรกn hospodรกrskeho rozvoja kaลพdรฝch desaลฅ rokov. My to pracovne volรกme โBratislava 2030โ. Prรกve teraz sa vo vลกetkรฝch kategรณriรกch tvorรญ na meste v รบzkej spoluprรกci s verejnosลฅou a odbornรญkmi plรกn โBratislava 2030โ.
S odbornรญkmi sa bavรญme aj o samotnej identite Bratislavy. ฤo je vlastne mesto a ฤo pre nรกs znamenรก? Akรก je identita Bratislavy? Samozrejme, rieลกime aj infraลกtruktรบru, dopravu, v neposlednom rade sociรกlne veci. Je to nรกroฤnรฝ proces, pretoลพe spolu s obyvateฤพmi, odbornรญkmi a odbornou verejnosลฅou urฤujeme, pevne verรญm, trvalรบ identitu hlavnรฉho mesta
V akom ลกtรกdiu je tento dokument? Kedy uvidรญme prvรบ verziu?
PHSR (Program hospodรกrskeho rozvoja a sociรกlneho rozvoja, teda Bratislava 2030 โ pozn. red.) bude pripravenรฝ a predloลพenรฝ na schvรกlenie v prvom polroku 2022 tak, aby sa dodrลพal termรญn predฤบลพenia platnosti pรดvodnรฉho PHSR.
Nie je odvรกลพne tvoriลฅ takรฝto dokument rok pred voฤพbami? Akรบ mรกte zรกruku, ลพe novรฉ vedenie, ktorรฉ po voฤพbรกch prรญde, neodloลพรญ dokument bokom a nepripravรญ si svoj?
Nemรกme ลพiadnu. Pevne verรญme, ลพe ktokoฤพvek prรญde po nรกs, s tรฝmto dokumentom sa stotoลพnรญ.
Veฤพkou tรฉmou je preferencia rรดznych druhov dopravy. Akรบ รบlohu bude hraลฅ individuรกlna automobilovรก doprava v Bratislave naprรญklad v roku 2030?
Bratislava bude v roku 2030 mestom s trvalo udrลพateฤพnรฝm spรดsobom dopravy, kde 70 % ciest v rรกmci mesta bude prislรบchaลฅ environmentรกlne priaznivรฝm dopravnรฝm prostriedkom a zvyลกnรฝch 30 % individuรกlnej automobilovej doprave.
Verejnรก osobnรก doprava a cyklistickรก doprava tak budรบ zvรฝhodnenรฉ na รบkor individuรกlnej automobilovej dopravy. Skvalitnenie a dobudovanie ฤi uลพ verejnej hromadnej dopravy, alebo siete chodnรญkov a cyklochodnรญkov mรก prispieลฅ k tomu, aby vodiฤi presadli z auta do elektriฤky alebo na bicykel a pomohli tak Bratislave staลฅ sa mestom, kde alternatรญva vo forme vyuลพitia verejnej dopravy alebo bicykla neznamenรก ukrojenie si zo svojho komfortu.
O magistrรกte
Stรกli ste pri zrode MIB-u, ktorรฝ tvorรญ tรญm odbornรญkov a odbornรญฤok z oblasti architektรบry, urbanizmu a rozvoja mesta. Tรกto skupina pracuje a plรกnuje rast a rozvoj tak, aby stรบpala kvalita ลพivota aj kvalita verejnรฉho priestoru. Spฤบลa ich prรกca vaลกe oฤakรกvania?
Musรญm povedaลฅ, ลพe som za MIB veฤพmi vฤaฤnรฝ. Poviem otvorene, ลพe jeho zriadenie pre mลa bolo jednรฝm z vรคฤลกรญch volebnรฝch sฤพubov. Som veฤพmi vฤaฤnรฝ aj naลกim poslankyniam a poslancom, ktorรญ nรกm verili a zriadili tรบto novรบ sluลพbu a novรบ mestskรบ organizรกciu.
Dnes vidia mestskรฉ ฤasti aj poslankyne a poslanci, ลพe MIB robรญ veฤพmi veฤพa a vลกade v rรกmci Bratislavy. Pre mลa je dรดleลพitรฉ povedaลฅ, ลพe MIB mรก ลกtruktรบru, ktorรก mรก sekciu รบzemnรฉho plรกnovania, sรบลฅaลพรญ, verejnรฝch priestorov, kancelรกriu participatรญvneho plรกnovania s pani Milotou Sidorovou, ktorรก vydala skvelรฝ manuรกl, spรดsob, ako my vnรญmame vstup ฤพudรญ do plรกnovania mesta, ako aj sekciu tvorby mestskรฝch priestorov… Je to organizรกcia, ktorรก dรกva mestu robiลฅ kvalitnรบ robotu. Nie je to ลพiadna teoretickรก platforma.
Uznรกvanรก architektka Tina Saaby povedala: โHlavnรฝ architekt je pozรญcia, ktorรก si vyลพaduje pracovaลฅ s kaลพdรฝm โ s hrรกฤmi na politickej รบrovni, so svojimi zamestnancami a manaลพรฉrmi, s ฤพuฤmi pรดsobiacimi v stavebnom sektore a tieลพ s obฤanmi.โ Bratislava mรก obrovskรฝ nesรบlad s tรฝm, ฤo je realita a ฤo je napรญsanรฉ v zรกkone o hlavnom meste, resp. ฤo je napรญsanรฉ v ลกtatรบte, ktorรฝ hovorรญ, ลพe hlavnรก architektka zabezpeฤuje obstarรกvanie a organizuje spracovanie รบzemnรฉho plรกnu. ฤo by mala podฤพa vรกs zhmotลovaลฅ a presadzovaลฅ hlavnรก architektka/architekt hlavnรฉho mesta Slovenskej republiky?
Na to mรกme predsa na meste oddelenia โ obstarรกvanie na magistrรกte a spracovanie na MIB-e. Nikdy to nebola hlavnรก architektka, ktorรก to rieลกila. Hlavnรก architektka alebo hlavnรฝ architekt by mal byลฅ nespochybniteฤพnou autoritou najmรค v rรกmci รบzemnรฉho plรกnovania v danom meste. To je veฤพmi dรดleลพitรฉ.
V Prahe sa รบtvar hlavnรฉho architekta pretransformoval do Inลกtitรบtu plรกnovanรญ a rozvoje (IPR). Je pri plnej funkฤnosti MIB-u รบtvar hlavnรฉho architekta potrebnรฝ? Hlavnรฝ architekt je niekto, kto mรก nejakรฝ druh prรกvomoci, ale najmรค autority a je vลพdy dobrรฉ ho maลฅ. Na IPR takรฉto autority vลพdy mali.
IPR nevznikla ako novรก organizรกcia. Transformovala sa z รบtvaru hlavnรฉho architekta. To bola prirodzenรก transformรกcia. U nรกs je MIB novovzniknutรฝ inลกtitรบt. Vลพdy budeme potrebovaลฅ v rรกmci postu hlavnรฉho architekta/architektky alebo MIB-u osobnosลฅ. To, ako je systรฉm nastavenรฝ teraz, nie je dobrรฉ.
Myslรญte si, ลพe vรกลก รบrad sa vรกm podarilo zefektรญvniลฅ dostatoฤne?
ลฝiadny z procesov, ktorรฝ robรญme pre Bratislavu, by sa nemohol kvalitne rozvรญjaลฅ a nemohlo by sa mu dariลฅ, keby sme nemali kvalitnรฝ รบrad. Zmena รบradu, kultรบry v ลom, nastavenie procesov je veฤพmi nรกroฤnรก vec. Som veฤพmi rรกd, ลพe mรกme skvelรฝ tรญm, ktorรฝ sa tomu venuje. Prvรก veฤพkรก vec je, ลพe prechรกdzame na projektovรฉ riadenie.
Na to, ฤo je normรกlne v sรบkromnej sfรฉre, ale na รบrade to nikdy nebolo. ฤฝudia sa to prรกve uฤia. To znamenรก, ลพe ak je tu projekt, ktorรฝ ide cez pรคลฅ oddelenรญ a ลกtyri referรกty, a takรฝch je na meste naozaj veฤพa, vytvorรญme projektovรฝ tรญm, a tak projekt nebude postupovaลฅ postupne rรดznymi oddeleniami, ktorรฉ si ho budรบ vracaลฅ, zastavovaลฅ a zase vracaลฅ.
Vytvorรญme podฤพa mustry tรญm, ktorรฝ bude maลฅ vedรบceho projektovรฉho tรญmu, a tak budeme vedieลฅ, kto je zaล zodpovednรฝ. Toto je vec, ku ktorej sme pristรบpili a ktorรบ zaฤรญnajรบ kolegyne a kolegovia na magistrรกte viac chรกpaลฅ. Sรบ to procesy, ktorรฉ si, samozrejme, vyลพadujรบ svoj ฤas.
Treba si uvedomiลฅ, ลพe keฤ som sa stal primรกtorom, mali sme tu stรกle oddelenia, ktorรฉ si medzi sebou na jednej chodbe posielali listy poลกtou. Boli sme tu na tom na zaฤiatku naozaj veฤพmi zle. Magistrรกt bol aj ฤพudsky veฤพmi poddimenzovanรฝ.
Znamenรก to, ลพe bolo potrebnรฉ rozลกรญriลฅ mnoลพstvo รบradnรญkov? Na jednej strane portfรณlio, ktorรฉ rieลกime, je obrovskรฉ a na to potrebujeme ฤพudรญ, ktorรญ nie sรบ frustrovanรญ tรฝm, ลพe majรบ na stole takรฝ poฤet spisov, ktorรฉ vlastne nikdy nevedia dokonฤiลฅ. A to je nieฤo, ฤo sme cรญtili potrebu preorganizovaลฅ.
Zรกroveล rieลกime aj to, ako sa chovรก vedenie mesta k svojim kolegyniam a kolegom, akรก je nรกlada na magistrรกte. To sรบ pre nรกs veฤพmi dรดleลพitรฉ veci. Naprรญklad ako komunikujeme pandรฉmiu nielen navonok, ale aj pre naลกe kolegyne a kolegov. Ako sme naskoฤili na home office, ako sa nรกm to podarilo efektรญvne rozbehnรบลฅ, za ฤo som naลกim โmagistrรกtnikomโ veฤพmi vฤaฤnรฝ
V roku 2021 sa ukonฤilo 35 architektonickรฝch a urbanistickรฝch sรบลฅaลพรญ overenรฝch Slovenskou komorou architektov a tieลพ viacero inรฝch sรบลฅaลพรญ (ลกtudentskรฝch, komerฤnรฝch…). Ako ich vnรญmate?
Robiลฅ kvalitnรบ verejnรบ architektonickรบ sรบลฅaลพ, najmรค tak ako to robรญme my โ sรบลฅaลพou nรกvrhov cez verejnรฉ obstarรกvanie โ, je veฤพmi nรกroฤnรก vec. Napriek tomu si myslรญm, ลพe verejnรก architektonickรก sรบลฅaลพ je ten najlepลกรญ spรดsob, ako nรกjsลฅ odpovede na otรกzky, a my potrebujeme nรกjsลฅ na otรกzky tรฝkajรบce sa naลกich verejnรฝch budov a priestorov tie najlepลกie odpovede.
Je to ten naj, najdemokratickejลกรญ a zรกroveล, ak je sรบลฅaลพ vรฝborne pripravenรก, ten najlepลกรญ spรดsob, ako nรกjsลฅ ฤo najkvalitnejลกie rieลกenie. V Bratislave je toฤพko verejnรฝch priestorov, ลพe nemรดลพeme na kaลพdรฝ urobiลฅ verejnรบ architektonickรบ sรบลฅaลพ.
Robรญme tzv. MIBdraft rรกmcovรฝch dohรดd, urobili sme verejnรฉ obstarรกvanie na architektov, ktorรญ medzi sebou na zรกklade hodinovej sadzby sรบลฅaลพia uลพ konkrรฉtne projekty, a to sรบ malรฉ veci. Je to efektรญvne a ฤalej zรญskavame tie najkvalitnejลกie odpovede na ฤalลกie otรกzky.
O Vallovi โ primรกtorovi a architektovi
Nechรฝba vรกm architektonickรก ฤinnosลฅ?
Paradoxne mรกm pocit, ลพe sa architektรบre venujem viac ako predtรฝm. Na MIB-e mรกme dve zรกsadnรฉ lรญnie obnovy mesta. Prvou sรบ veฤพkรฉ verejnรฉ sรบลฅaลพe, ako ลฝivรฉ nรกmestie, kรบpele Grรถssling a inรฉ nรกdhernรฉ projekty, ktorรฉ sรบ v ลกtรกdiu prรญprav.
Mรกme aj program obnovy verejnรฝch priestorov ลฝivรฉ miesta, kde mรก MIB vysรบลฅaลพenรฝch niekoฤพkรฝch architektov, ktorรญ robia niektorรฉ projekty. Tu si uลพ, keฤลพe som architekt a niektorรฉ verejnรฉ priestranstvรก boli mojou veฤพkou tรฉmou, dovolรญm vstupovaลฅ veฤพmi miernym spรดsobom.
Mรกm totiลพ v sebe jednu vec, ktorรบ mnohรญ architekti nemajรบ, a to je pohฤพad verejnosti. Keฤ si uvedomรญme, ako mรกlo stavieb sa robilo pre verejnosลฅ, v prospech verejnosti alebo verejnรฝch stavieb na Slovensku ako takรฝch, zistรญme, ลพe nรกm chรฝba urฤitรก vrstva architektov.ย
Akรฝch architektov myslรญte?
Hovorรญm o tรฝch, ktorรญ sรบ zvyknutรญ robiลฅ s mestom alebo ลกtรกtom a majรบ โnavnรญmanรฝโ ten uhol pohฤพadu, ลพe to zrazu nie je sรบkromnรฝ investor, zrazu je to verejnรก investรญcia. Tรก mรก inรฉ zรกsady nielen v tรฝch โpapierovaฤkรกchโ, ale najmรค v tom, ako si mรดลพeme dovoliลฅ robiลฅ niektorรฉ veci.
Pre mลa je zรกkladnรก vec to, ลพe keฤ mรญลam verejnรฉ peniaze, musia byลฅ minutรฉ efektรญvne a takto musia byลฅ minutรฉ aj pri architektรบre, aby bola trvรกcna, nezniฤiteฤพnรก, funkฤnรก a zรกroveล krรกsna. Toto je tรฉma, o ktorej veฤพa diskutujeme aj s MIB-om.
Raz ste povedali, ลพe rozhodnutie byลฅ architektom ovplyvnil aj vรกลก pobyt na Veฤพvyslanectve Slovenskej republiky v Rรญme. ฤo bola tรก esencia, ktorรก vรกs uchvรกtila v priestore ambasรกdy navrhnutej architektom Ferdinandom Miluฤkรฝm?
Jedna vec, o ktorej som ako architekt presvedฤenรฝ, je, ลพe kvalitnรฝ fyzickรฝ priestor nรกs neskutoฤne ovplyvลuje. Vaลกu otรกzku mรดลพem aplikovaลฅ aj na mesto. Sรบ dve zรกkladnรฉ veci, ktorรฉ platia a pre mลa sรบ veฤพmi dรดleลพitรฉ.
Verejnรฝ priestor formuje to, ako sa ฤพudia v meste cรญtia, a to, ako sa ฤพudia v meste cรญtia, ovplyvลuje to, ako sa k sebe sprรกvajรบ. To je pre mลa absolรบtne zรกkladnรก vec. Vo finรกle nรกm ide o to, aby sme vytvorili kvalitnรฉ mesto, v ktorom sa ฤพudia budรบ cรญtiลฅ ฤo najlepลกie a ich dobrรฝ pocit im umoลพnรญ sa k sebe dobre chovaลฅ.
Aj v rรกmci mesta sa rรดznorodo skloลuje slovo udrลพateฤพnosลฅ, resp. trvalรก udrลพateฤพnosลฅ. ฤo robรญte preto, aby to nebola len populรกrna frรกza?
Kaลพdรฉmu, kto sa aspoล trochu zaujรญma o naลกe mesto, musรญ byลฅ jasnรฉ, ลพe veฤพmi vรกลพne berieme klimatickรบ krรญzu, udrลพateฤพnosลฅ je pre nรกs nesmierne dรดleลพitรก. Pozrime sa iba na projekt 10 000 stromov. Z ktorรฉhokoฤพvek hฤพadiska je kaลพdรฉmu jasnรฉ, ลพe na ulici, kde sรบ stromy, sa ลพije lepลกie. To je jedna ฤasลฅ.
Druhรบ tvoria tie veฤพkรฉ veci. Podarilo sa nรกm rozviazaลฅ pre mesto veฤพmi nevรฝhodnรบ zmluvu na triedenie odpadu. Keฤลพe dnes patrรญ uลพ iba mestu, mรกme viac pod kontrolou triedenie odpadu, ฤo mรก obrovskรฝ vplyv na ฤalลกie postupy v rรกmci mesta. Usilujeme sa na kaลพdej รบrovni, v kaลพdej politike, ktorรบ mesto vykonรกva, vลพdy vyhฤพadรกvaลฅ udrลพateฤพnosลฅ.
Ako vnรญmate stav mestskรฝch parkov, vnรบtroblokov, zรกhrad… A ako celospoloฤenskรฉ nastavenie k ich revitalizรกcii a zรกujem verejnosti o tieto โneviditeฤพnรฉโ priestory?
Povedzme si to na prรญklade dvoch parkov โ zรกhrad, ktorรฉ boli moลพno pre ลกirokรบ verejnosลฅ neviditeฤพnรฉ. A to prรกve Prรผger-Wallnerova zรกhrada, โPrรผgerkaโ, ktorรก je dnes plnohodnotne revitalizovanรก, obฤพรบbenรก a v ktorej vo veฤพmi zanedbanom priestore vznikla ฤalลกia aktivita, kam mรดลพu ฤพudia รญsลฅ a oddรฝchnuลฅ si. Mesto nadobudlo aj pozemky v historickej Kochovej zรกhrade v Starom Meste. Roky neprรญstupnรฝ a neudrลพiavanรฝ chrรกnenรฝ areรกl chceme zrevitalizovaลฅ a sprรญstupniลฅ obyvateฤพom.
Ako by ste definovali mesto, v ktorom sa oplatรญ ลพiลฅ?
Snom kaลพdรฉho dobrรฉho primรกtora by malo byลฅ to, ลพe pomรกha spoluvytvรกraลฅ mesto, v ktorom chcรบ ฤพudia ลพiลฅ. Neviem, ฤi sa oplatรญ, ale mรดลพeme to definovaลฅ tak, ลพe sa to niekomu oplatรญ po ฤพudskej, sociรกlnej ฤi komunitnej strรกnke. A niekomu po finanฤnej. Dรดleลพitรฉ je, ลพe ฤพudia v tom meste chcรบ byลฅ.
Tรก definรญcia je รบplne jednoduchรก: Mรก to byลฅ hlavne mesto, ktorรฉ je bezpeฤnรฉ, ktorรฉ disponuje kvalitnรฝm verejnรฝm priestorom, ktorรฉho procesy sรบ transparentnรฉ a jasnรฉ, mรก to byลฅ mesto, ktorรฉ je ฤistรฉ, ochraลuje prรกva slabลกรญch a zรกroveล je veฤพmi jasne ekologicky vyhranenรฉ. To znamenรก, ลพe sleduje ฤo moลพno najviac udrลพateฤพnosลฅ svojich procesov.