Kde sú najdrahšie ulice sveta? Vyhráva New York, bratislavskej high-street dominuje gastronómia

Rebríček Main Streets Across the World, ktorý bol prvýkrát zhotovený v roku 1988, v súčasnosti porovnáva 47 krajín sveta podľa výšky nájomného v najdrahšej nákupnej ulici každej z nich.

Víťaz z USA, v Európe vedie Taliansko

Na vrchole rebríčka zostávajú rovnaké nákupné triedy, v tých istých krajinách ako v poslednom ročníku, ale ich poradie sa zmenilo: USA nahradilo Hong Kong na prvom mieste, Taliansko predbehlo Spojené kráľovstvo a Francúzsko a jeho Via Montenapoleone je tak najdrahšou nákupnou triedou Európy.

Parížska ulica v Prahe sa stala najdrahšou nákupnou ulicou v CEE. V rebríčku krajín podľa najdrahších nákupných ulíc je vďaka nej Česko 17. na svete a 10. v Európe.

O najviac priečok si polepšilo Nórsko (z 27. na 23. miesto). Naopak Poľsko zaznamenalo najväčší pokles (z 32. na 36. pozíciu) – nemá totiž tak etablované hlavné nákupné triedy a najvyššie nájomné sa dosahuje v obchodných centrách, konkrétne v projekte Zloté Terasy.

Úpadok retailu sa nekoná

Niektorí prorokovia kamennému retailu pritom počas pandémie neveštili veľmi dobrú budúcnosť. Hovorilo sa o retailovej pohrome: problémy spojené s ekonomickou neistotou a narušením dodávateľských reťazcov, lockdownmi, hroziacou zmenou zákazníckeho správania, obmedzením cestovania – to všetko naznačovalo možné narušenie fungovania tradičného fyzického retailu.

Dnes už také úvahy nie sú na programe dňa. Budúcnosť retailu je v „omnichannel“ stratégii, podľa ktorej značky vychádzajú v ústrety svojim zákazníkom a sú im nablízku všade, kde sa pohybujú. Dáta ukazujú, že online predaje sa síce udržujú nad úrovňou z obdobia pred pandémiou, ale po započítaní inflácie od začiatku tohto roka reálne medziročne klesajú.

Obmedzenia a lockdowny chuť zákazníkov chodiť do obchodov nevykorenili. Najmä sa potvrdila úloha obchodov a nehnuteľností v centrách miest, ktoré pre obchodníkov a značky fungujú často ako referenčné predajne pre komunikáciu medzi zákazníkom a značkou. Tento fyzický kontakt je nenahraditeľný.

Vo väčšine porovnávaných krajín sa už krátkodobý pokles nájmov spôsobený dopadmi pandémie zastavil a ich výška začala opäť rásť. V niektorých – predovšetkým prémiových a luxusných – retailových destináciách už prekročila hodnotu z roku 2019. Konkrétne: v priemere nájomné počas covidu pokleslo o 13 percent pod predchádzajúce hodnoty, ale teraz je opäť už len šesť percent pod nimi.

Najmenej zasiahnutý bol región Severnej a Južnej Ameriky, kde nájomné predovšetkým vďaka situácii v USA pokleslo iba o sedem percent a teraz dosahuje o 15 percent vyššiu hodnotu ako pred pandémiou.

Prejavilo sa tam obmedzenie cestovania rezidentov USA do zahraničia, počas ktorého zákazníci o to viac utrácali na domácich trhoch. Naopak najviac dopady pocítil región Ázie a Pacifiku, kde nájmy poklesli v priemere o 17 percent a dnes stále zostávajú 12 percent pod pôvodnou hodnotou.

V Európe predstavoval pokles v priemere 11 percent, teraz je hodnota mínus osem percent. Najväčší prepad (až o 28 percent) zaznamenalo Írsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko či Francúzsko, teda destinácia, kde hrá veľmi významnú úlohu turistický ruch; naopak minimálna bola zmena v Rakúsku, na Slovensku či v Slovinsku.

 „Centrá svetových metropol sú tradične spojené s luxusnými obchodmi a patria aj k vyhľadávaným destináciám turistov. Bratislava v tomto smere dlhodobo zaznamenáva rôzne pokusy o vybudovanie ucelenej a kvalitnej high-street,“ hovorí Pavol Kopernický, Associate a vedúci retail tímu v Cushman & Wakefield na Slovensku.

„Tieto pokusy však zostávajú izolované a mnohé luxusnejšie značky, ktoré záujem o Bratislavu prejavia, sa najčastejšie dohodnú na predaji svojich produktov cez existujúce multibrandové obchody situované v prémiových nákupných centrách Eurovea a Aupark, alebo v rôznych častiach centra mesta,“ dodáva Kopernický.

Z tohto pohľadu bratislavskej high-street naďalej dominuje gastronómia, služby rezidentom, darčekovo-suvenírové obchody a niekoľko showroomov aj luxusnejších značiek. Špecifikum Bratislavy v maloobchode tiež pozostáva z vysokej saturácie prenajímateľnej plochy nákupných centier, ktorá presahuje hodnotu 1000, čím zabezpečuje 3. miesto v rámci Európy.