Klimatická konferencia OSN priniesla slzy a príliš malé víťazstvá

Konferencia OSN o zmene klímy 2021, známa aj ako COP 26, sa do širokého povedomia zapísala cez memečka o vládnych predstaviteľoch, ktorí prišli diskutovať o znížení uhlíkovej stopy na vládnych špeciáloch.

Najkomickejšie to pôsobilo v prípade premiéra hosťujúcej krajiny Borisa Johnsona, ktorý to mal z Downingstreet do Glasgowa „na skok“. Bola by však škoda zostať len pri komických obrázkoch. Na COP 26 sa toho stalo viac, aj keď vo výsledku menej, ako sme dúfali.

 V Glasgowe štáty zopakovali, že stále platí spoločný cieľ: udržať otepľovanie Zeme pod kritickou hranicou 1,5 stupňa Celzia. Rovnakú hodnotu ukotvuje aj Parížska dohoda z roku 2016. Za vyše pol dekády sa nám podarilo otepľovanie zmierniť, no stále to nie je dosť. Ako podotýka Denník E, aj avizované kroky štátov a prísľuby, ktoré zazneli na glasgowskej konferencii, ju zmenšujú iba o deväť percent.

Aj kľúčová záverečná dohoda, Glasgowský klimatický pakt, niesla trpkú príchuť. Namiesto postupného ukončenia spaľovania uhlia sa do nej zapísalo len postupné zníženie spaľovania uhlia. Do finále sa nedostali ani kompenzácie pre najzraniteľnejšie štáty za škody spôsobené extrémnym počasím a nárastom hladiny morí.

Domáce úlohy z Paríža

Ešte na parížskej konferencii dostali štáty domáce úlohy. Mali si pripraviť detailný plán, ako čo najviac znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030. Je dôležité, aby išlo o zásadné kroky. Dochádza nám čas. Od predindustriálnej doby sa atmosféra oteplila už o viac než jeden stupeň Celzia.

Európska únia predložila svoj plán ako jeden blok. V dokumente deklaruje napríklad to, že chce do roku 2030 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie minimálne o 32 percent, čo má byť takmer dvojnásobné množstvo oproti roku 2017.

Emisie CO₂ na kilometer z osobných áut predávaných v EÚ sa musia do roku 2030 znížiť v priemere o 37,5 percenta v porovnaní s úrovňou z roku 2021 a emisie z nákladných áut o 31 percent.

Emisie CO₂ na kilometer z nových veľkých nákladných áut sa majú za rovnaké obdobie znížiť v priemere o 30 percent. Únia spomína aj snahy o redukciu ostatných plynov, ktoré ohrievajú klímu. Emisie z fluórovaných skleníkových plynov chce oproti roku 2014 znížiť o 66 percent.

Portál Climateactiontracker zhodnotil, že Únia sa dokumentom na COP 26 ukázala ako líder a oproti minulému roku ešte výrazne posilnila v boji proti zmene klímy. Pochválil EÚ za konkrétne kroky, na ktoré sú zároveň vyčlenené financie.

Jednotku s hviezdičkou by sme však nedostali. Chýba záväzok úplne zastaviť výrobu a spotrebu fosílnych palív (je uvedené len postupné zníženie) a finančná pomoc náboj s meniacou sa klímou v zahraničí. Medzi jednotlivými členskými štátmi je tiež veľký rozdiel a Brusel musí zabezpečiť, aby všetky krajiny vyvinuli maximálne úsilie.

Na konferencii OSN vystúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Svetovým lídrom prezentovala štatistiku, podľa ktorej sa 42 percent mladých Slovákov veľmi obáva klimatickej krízy. Až 73 percent si myslí, že ľudstvo v starostlivosti o našu planétu zlyhalo.

Dve tretiny považujú opatrenia politikov na riešenie klimatickej krízy za sklamanie. Vyzdvihla, že emisie Slovenska v porovnaní s rokom 1990 klesli o 46 percent, emisie metánu sú nižšie o viac ako polovicu. Už teraz vyrábame 80 percent našej elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 nebudeme používať uhlie na výrobu elektrickej energie. Deklarovala, že 43 percent prostriedkov z nášho plánu obnovy využijeme na podporu udržateľnej zelenej tranzície v doprave, priemysle alebo budovách.

Medzinárodná energetická agentúra skonštatovala, že ak by sme chceli skutočne udržať otepľovanie pod 1,5 stupňa, museli by sa po roku 2025 úplne prestať predávať kotly na fosílne palivá vrátane zemného plynu. Zároveň by sme museli dosiahnuť, že v roku 2030 a neskôr bude mať minimálne 60 percent predaných áut elektromotory. Okamžitú stopku by museli dostať nové bane, vrty a uhoľné elektrárne.

Sklamania COP 26

Dnes vieme realisticky povedať, že sa nám to globálne nepodarí. Glasgowský klimatický pakt mal dať pôvodne uhliu úplnú stopku. Nakoniec však prešlo len postupné zníženie spaľovania uhlia. Pakt musí byť odsúhlasený jednohlasne.

Na poslednú chvíľu sa však ozvala India. Druhá najľudnatejšia krajina je od fosílnych palív stále závislá. Ak by chcela prejsť na obnoviteľné zdroje, potrebovala by na to vraj bilión dolárov. To je desaťkrát toľko než suma, ktorú bohaté štáty prisľúbili všetkým rozvojovým krajinám dohromady.

V Indii pracuje len v štátnych uhoľných baniach 300-tisíc ľudí. Celkovo sa odhaduje, že uhlie priamo či nepriamo súvisí s prácou troch miliónov Indov. Dopyt po energii tu stúpa viac než kdekoľvek inde. Navyše ide o jednu z krajín, ktoré sú najviac postihnuté klimatickými zmenami.

Prekvapením týždňa bol pakt medzi Čínou a Spojenými štátmi. Títo rivali, ktorí majú na hospodárstvo aj záchranu klímy často rozdielne názory, sa rozhodli zatiahnuť aspoň raz za spoločný povraz a dali dohromady Glasgowský pakt.

V ňom si sľúbili spoluprácu v oblasti dopravy, energetiky a priemyslu a spoločný boj proti otepľovaniu. Čína v dokumente podpísala, že postupne vyradí využívanie uhlia medzi rokmi 2026 a 2030 a zásadne obmedzí emisie metánu. O to väčším prekvapením bolo, keď sa neskôr Čína postavila na stranu Indie a tiež požadovala zmiernenie formulácie.

Čínsky delegát dokonca hrozil, že sú pre klauzulu o uhlí ochotní potopiť celý pakt. Viaceré krajiny boli z výsledku rokovania sklamané a rozhorčené. Keď prezident COP 26 Alok Sharma prezentoval výsledný pakt, bol na pokraji sĺz. „Ospravedlňujem sa za to, ako sa veci vyvinuli, je mi to veľmi ľúto. Rozumiem hlbokému sklamaniu. Ale ako ste už poznamenali, bolo potrebné chrániť programový balík,“ povedal publiku.

India a Čína spolu s ďalšími 134 rozvojovými štátmi (G77) chceli do paktu, naopak, zahrnúť iné opatrenie. Požadovali zriadenie orgánu, ktorý by mal na starosti pomoc pri stratách a škodách, ktoré vzniknú klimatickými zmenami. S myšlienkou prišli ostrovné štáty, ktoré desí stúpajúca hladina oceánov a čoraz nevyspytateľnejšie vrtochy počasia.

To sa zas nepozdávalo Európskej únii a USA, podľa ktorých by tak mohlo prísťk vymáhaniu kompenzácií, ktorých výška sa nedá odhadnúť. Podľa portálu Politico bolo odmietnutie finančnej podpory bohatými štátmi najväčším zdrojom napätia na glasgowskej konferencii.

Malé výhry COP 26

Okrem hlavného paktu prišloaj k viacerým čiastkovým dohodám, ku ktorým sa zaviazali len niektoré štáty. Azda najdôležitejšia je dohoda o znížení emisií metánu o 30 percent do roku 2030. Podpísalo ju celkovo sto štátov. Zo skleníkových plynov sa najčastejšie rozprávame o oxide uhličitom, no molekula metánu má ešte silnejší efekt na otepľovanie.

Odhaduje sa, že metán, ktorý je produkovaný ľudskou činnosťou, môže za viac ako 25 percent otepľovania planéty, uviedol Denník E. Najviac metánu produkuje poľnohospodárstvo, ťažba zemného plynu a skládkovanie odpadu. Aj tu však zamrzelo, že sa k iniciatíve nepripojili najväčší producenti metánu – Čína, Rusko, India či Irán. Dohoda tak pokrýva iba 45 percent celosvetových emisií metánu. Na druhej strane sa podarilo presvedčiť dvoch významných producentov – Nigériu a Pakistan.

K „metánovej“ dohode sa Slovensko nepripojilo, keďže naše emisie tohto plynu sú dlhodobo na veľmi nízkych hodnotách. Podpísalo sa však pod dôležitú dohodu o zastavení odlesňovania do roku 2030. Pridali sa aj Čína a Brazília, štáty, ktoré vo veľkom odkrajujú z Amazonského pralesa.

Je však otázkou, či ešte o deväť rokov bude týmto tempom v Amazóniičo zachraňovať. Podľa organizácie Amazon conservation sme za posledných 50 rokov zničili 17 percent tamojších pralesov. Dohodu o zastavení odlesňovania podpísalo celkovo vyše sto štátov, čo je doteraz najviac krajín.

Experti však upozorňujú, že podobná dohoda z roku 2014 odlesňovanie nedokázala zastaviť. Aj v tomto prípade ide o neformálny pakt, ktorý nie je právne vymožiteľný.

Za zmienku stojí aj dohoda o ukončení výroby áut so spaľovacím motorom do roku 2040. Podpísalo sa pod ňu viac ako 20 krajín spolu s jedenástimi automobilkami. Medzi signatármi sú aj veľkí hráči priemyslu – Ford, General Motors, JaguarLand Rover, Mercedes-Benz a Volvo.

Drvivá väčšina výrobcov áut na Slovensku však chýbala. K dohode sa nepripojili Volkswagen, Hyundai-Kia ani Stellantis. Logicky sa preto pod ňu nepodpísalo ani Slovensko.