Kodaň chce byť mestom bez áut

Ako prinavrátiť do ulíc zeleň a pretvoriť parkovacie plochy na pobytové? Dajú sa tieto autá presunúť do parkovacích domov, ktoré by zároveň slúžili obyvateľom ako miesta oddychu? Predstavujeme vám koncept Copenhagen Car Free(dom) od JAJA Architects.

Týmito otázkami sa zaoberá dánske architektonické štúdio JAJA Architects, známe predovšetkým vďaka svojmu projektu Konditaget Lüders alebo „PARK’N’PLAY“. Táto červená budova, inšpirovaná parížskym Centre Georges Pompidou, sa nachádza v kodanskom prístave Nordhavn.

Unikátna je prepojením budovy slúžiacej ako parkovací dom s pobytovou strechou, na ktorej je umiestnené detské i workoutové ihrisko a kaviareň s pekárňou. Vďaka tejto stavbe, ktorá je od miestnych bytov vzdialená len 200 metrov, bolo možné odstrániť povrchové parkovacie miesta v celej štvrti, čo umožnilo využiť voľný priestor na vysadenie stromov, umiestnenie mobiliáru a vybudovanie oddychových zón.

Automobilizmus ako problém

Projekty týkajúce sa udržateľnej mobility predstavil v pražskom Centre architektúry a mestského plánovania (CAMP) na prednáške s názvom „Urban Talks: JAJA“ vedúci oddelenia mobility JAJA Architects Robert Martin. Ten zdôraznil nutnosť udržateľnosti, recyklácie materiálov, ako aj dôležitosť mobility v rámci rozvoja mesta a novej výsadby.

Ako kľúčový problém sa podľa neho v posledných rokoch ukazuje nadmerné množstvo áut v mestách. Automobilová doprava sa v poslednom storočí stala hlavným prvkom mobility, problematické je však to, že v dôsledku jej masového rozšírenia sme začali upravovať mestá a prispôsobovať ich autám, čím sa ich výskyt len zvýšil.

Tieto prieťahy tak v súčasnosti rozdeľujú mestá, znemožňujú v nich rýchle presuny peších, a tým ich z týchto miest vytláčajú – z vlastníctva sa tak nestáva výsada, ale nutnosť. Vezmime si napríklad, ako sú koncipované nákupné zóny na okrajoch miest – nie sú prispôsobené na to, aby sa do nich obyvatelia dopravili verejnou dopravou, peši či na bicykli, zato poskytujú veľké množstvo parkovacích miest a nahrávajú tak individuálnej automobilovej doprave.

Spoločne využívané vlastníctva

Typy mobility sa však neustále menia, v súčasnosti sa využívajú elektrobicykle, elektrické kolobežky, elektromobily, skútre, nákladné (cargo) bicykle a ďalšie dopravné prostriedky, ktoré kedysi neboli bežné. Architekti sa tak snažia predvídať, aké spôsoby dopravy budeme voliť v budúcnosti a aké parkovacie miesta pre ne budeme potrebovať.

Podľa Roberta Martina sa navyše mení aj náš prístup k vlastníctvu týchto dopravných prostriedkov – od ich vlastníctva západná spoločnosť prechádza na ich spoločné využívanie (zdieľané autá, zdieľané bicykle a kolobežky,…).

Objavujú sa preto otázky, kam umiestniť autá v osobnom vlastníctve, o ktorých možno predpokladať, že budú v budúcnosti nahradené mixom dopravných prostriedkov, z ktorých si jednotlivec vyberie ten najvhodnejší pre danú príležitosť.

Ako navyše Martin zdôrazňuje, väčšina z našich ciest sú kratšie než 10 km, a tak nedáva zmysel si na tieto krátke vzdialenosti kupovať auto, ktoré je nutné servisovať a za ktoré treba platiť drahé parkovanie, ale zvoliť alternatívny spôsob dopravy – peši, (elektro)bicyklom, (elektro)kolobežku, elektrickou jednokolkou, skútrom, MHD atď.

Ideálnym stavom je teda prístup, keď dopravný prostriedok volíme podľa dĺžky našej cesty na schematickej škále: chôdza > bicykel > MHD > zdieľaný automobil > auto > lietadlo.

Riešením sú všetky dopravené prostriedky

Cieľom teda nie je vytlačiť autá z miest alebo ich nahradiť 1 : 1 iným prostriedkom, ale naučiť sa premýšľať nad všetkými typmi dopravných prostriedkov ako nad možnosťami riešenia. Ruka v ruke s týmto konceptom kráča aj budovanie mesta krátkych vzdialeností, v ktorom majú obyvatelia všetky potrebné služby v pešej vzdialenosti od svojho bydliska.

Projekt Copenhagen Car Free(dom) si kladie za cieľ zbaviť obyvateľov miest pocitu, že potrebujú vlastniť auto. Podľa JAJA Architects pritom nie je riešením vytlačiť autá z centier miest, pretože by sa táto dopravná záťaž preniesla na predmestia a periférie.

Navrhujú však, aby v rámci centier miest vznikli zóny bez áut na spôsob barcelonských superblokov. Automobilová aj hromadná doprava by potom viedla po obvode týchto zón (bulvároch) a v rámci nich by bola obmedzená na minimum (napr. v podobe jednosmerných ulíc bez parkovacích miest).

Priestor, ktorý vznikne odstránením parkovacích miest, tak môže byť využitý na oddych miestnych obyvateľov, predzáhradky, mikroparky, promenády a pod. JAJA Architects navyše vytvorili katalóg možných kombinácií zelene a cesty v rámci vnútorného priestoru týchto zón, ktoré sú buď absolútne bez pruhu pre autá, alebo ponúkajú napríklad cestu s jednosmernou prevádzkou (pre cyklistov obojsmernou), doplnenou o parkovací ostrovček, slúžiaci na zásobovanie miestnych obyvateľov.

Kľúčovou otázkou vedúcou k zmene prístupu k autám v rámci mesta je: „Čo dostanem, keď sa vzdám svojho parkovacieho miesta?”