Kto je na Slovensku dôležitejší ako deti? Dôležité otázky a odpovede na tému školských zariadení

Školstvo je jedným z dvoch stabilných pilierov kultúrnej spoločnosti. Je však možné, že má zásadne porušenú statiku? Ako ju môžeme opraviť? Začal už aj štát pracovať na svojej domácej úlohe alebo ho supluje súkromný investor?

Ktoré diela škôl sú na Slovensku príkladom vyspelej spoločnosti? Starostov, architektov a developerov sme sa pýtali, ako riešia „povinnú školskú dochádzku“, prečo sa vôbec (ne)stavajú nové školy a v akom stave sú tie staré.

Novostavba školy od súkromného investora

Súkromná základná škola Guliver v Banskej Štiavnici, ktorej autormi sú architekti Richard Murgaš, Martin Lepej a Lukáš Cesnak, získala minulý rok viaceré ocenenia. Ešte v roku 2016 ich získala jej „predchodkyňa“ MŠ Guliver od tých istých architektov aj investora. Mnohí tento počin dodnes považujú za výnimočný až katalyzačný.

Ale aká sme to kultúrna spoločnosť, keď niečo, čo má byť od začiatku samozrejmé a kvalitné, považujeme za výnimočné? Ako je možné, že sa na školy detailnejšie pozrieme až po tom, čo vyhrá kvalitné dielo, ktoré je výsledkom iniciatívy súkromného investora? Môže z príkladu MŠ a ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici čerpať inšpiráciu na revitalizáciu školských stavieb na Slovensku aj verejný sektor?

„Medzi existujúcimi školami na Slovensku a ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici je veľká priepasť. Táto škola nám ukázala, aké dôležité je venovať čas a priestor deťom, vytvoriť im zázemie, ktoré je pre ne samo osebe inšpiráciou. Je to škola, ktorá zabezpečuje všestranný rozvoj detí, nielen to nevyhnutné na vzdelanie. Hovoríte si, kto je na Slovensku dôležitejší ako deti? Nikto. V tomto prípade súkromný sektor ukázal štátu, ako sa to má robiť,“ povedala na margo návrhu ZŠ Guliver rektorka VŠVU Bohunka Koklesová.

Škola v Banskej Štiavnici je nečakanou deklaráciou nevyhnutnosti klásť najvyšší dôraz na kvalitu priestorov na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Dielo poukázalo na absenciu účasti štátu, ktorého povinnosti supluje súkromný investor.

„Dôvod investície bol lapidárny. Investor chcel umiestniť svoje deti do predškolského zariadenia na úrovni stredoeurópskeho štandardu. V dostupnej lokalite bydliska také nenašiel. Po jeho skúsenostiach s praktikami zhotoviteľov na slovenskom trhu to mala byť jeho posledná investícia. Potom sa však investor rozhodol pokračovať vo financovaní stavieb pre deti a mládež, čoho súčasťou je aj škola Guliver,“ vysvetľuje Richard Murgaš, jeden z autorov návrhu.

Bude podobné školy stavať aj štát?

Je šanca, že by štát staval takého škôlky a školy? „Určite. Súkromný investor by nemal suplovať úlohu štátu. Na to si však pravdepodobne musíme počkať. Musíme dorásť ako národ a vytvoriť tlak na štát. V súčasnosti podľa mňa ten tlak nie je dostatočný. Náš školský vzdelávací systém a školy neboli zlé, doba ich však prerástla. Určite máme na čom stavať,“ odpovedá jednoznačne Richard Murgaš.

Architekt Matúš Polák, spolumajiteľ architektonického ateliéru Architekti a spoluautor MŠ nad Vinicou v Limbachu, má o výstavbe školských zariadení jasnú predstavu: „Počet škôlok a škôl je alarmujúci! Ich výstavba by mala byť súčasťou každého väčšieho developerského projektu ako povinná občianska vybavenosť. Byť každé ráno ,taxikáromʻ a ísť cez pol mesta nie je ekologické ani ekonomické. Deti by mali chodiť do školy bezpečne, v prijateľnej vzdialenosti od domova a neskôr už samy. Rekonštrukcie štátnych škôlok a škôl by potrebovali financovanie, o čo by sa mal usilovať štát.“

Práve otvorená Deutsche Schule v Bratislave

Deutsche Schule Bratislava presťahovala svoju materskú školu, základnú školu a gymnázium na novú adresu. Zriaďovateľom Deutsche Schule Bratislava je občianske Združenie rodičov spoločnej nemecko-slovenskej školy v Bratislave a s prácami začalo v septembri minulého roka. Škola bola slávnostne otvorená v polovici mája. Súčasťou komplexu bude aj hvezdáreň, ktorú hlavné mesto nemá už 30 rokov.

Deutsche Schule Bratislava investovala do projektu novej budovy cca 12 miliónov eur, z ktorých hradí jednu polovicu nemecký štát a druhú občianske združenie.

Extrémny nedostatok škôl

Na situáciu v bratislavskom kraji sme sa opýtali BSK: „BSK má školskú infraštruktúru ako prioritu. Pripravujeme kampusy športu a zdravia, zdravotnícky kampus, kampus energetiky, ako aj kampus inovácií,“ vysvetľuje hovorkyňa BSK Lucia Forman.

Územie BSK nemohlo dlhé obdobia čerpať finančné prostriedky z EÚ zdrojov. Neskôr sa pomoc zamerala iba na otázku kapacít MŠ a odborné vzdelávanie a až na sklonku obdobia bola prostredníctvom tzv. covidových peňazí podporená aj infraštruktúra ZŠ. BSK už viac ako tri roky definuje potrebu výstavby novej infraštruktúry spojenej s extrémnym problémom nedostatku kapacít v MŠ a ZŠ.

Po prijatí novely zákona o predprimárnom vzdelávaní chýba na úrovni kraja 2 500 miest v MŠ, v prípade ZŠ chýba 360 kmeňových tried, z čoho vyplýva infraštruktúrny zásah do cca 40 škôl a vytvorenie  9 000 miest. Chýbajúce kapacity sú spôsobené jednak zmenou legislatívy, ale predovšetkým dlhotrvajúcim prisťahovalectvom do nášho kraja z iných regiónov Slovenska.

Na ilustráciu: posledných osem rokov prichádza v BSK priemere 8-tisíc obyvateľov ročne, a to hovoríme iba o tých, ktorí si prehlásili trvalý pobyt. V prípade stredoškolskej infraštruktúry síce kapacity nechýbajú, ale zápasíme s morálne aj technicky zastaranou infraštruktúrou predovšetkým v oblasti odborného vzdelávania, ale aj  s neefektívnymi a energeticky náročnými školskými komplexmi.

Preto vybudujeme nové komplexné areály (kampusy) a tie existujúce zmodernizujeme tak, aby vyhovovali nárokom na vzdelávanie v 21. storočí – jednak po prevádzkovo-energetickej stránke a jednak po obsahovo-vzdelávacej.

„U nás problémy, ktoré sme pomenovali vyššie, presahujú finančné možnosti, ktoré sú alokované v jednotlivých výzvach. Preto presúvame do tohto segmentu financie z iných opatrení, ako je kultúra. Čerpáme maximálne efektívne a vždy všetky peniaze absorbujeme – len pre predstavu sú teraz schválené a realizujú sa projekty v oblasti kapacít ZŠ v IROPe (Integrovanom regionálnom operačnom programe – pozn. redakcie) za viac ako 60 mil. eur. Naši partneri už majú plnohodnotne pripravené projekty na zvýšenie kapacít v MŠ za viac ako 30 mil. eur. Na tomto príklade je vidieť, že keď eurofondy vedia efektívne zareagovať na skutočnú potrebu daného územia, čerpá sa rýchlo a efektívne. Ďalšou oblasťou, prečo je nutné preinvestovať do školstva na území nášho kraja nemalé kapitálové výdavky, je modernizačný dlh, ktorý majú verejné budovy a najmä školské areály, ale aj ich veľká energetická neefektívnosť,“ dodáva Lucia Forman.

Novostavba škôlky sa rodí ťažko

Mnohí súhlasia, že problém čerpania financií nie je na strane obcí, ale v rýchlosti administrácie a prideľovania zo strany štátu. V súčasnosti sa ceny na trhu menia prakticky „cez noc“, čo je veľký problém. Stavebníkom nepomáha ani to, že máme zle nastavený povoľovací proces. Napríklad stavebné konanie škôlky v Rači trvá už rok a stále sa odvolávajú niektorí účastníci konania, ktorí tam chcú parkovať.

„Ďalším problémom je, že z fondov EÚ nie je možné zakúpiť pozemok na výstavbu školy a škôlky alebo sa počas výstavby mení materiál. Riadiaci orgán ho následne neuzná ako oprávnený výdavok. Pomohlo by, ak by schválená suma z NFP (nenávratného finančného príspevku – pozn. redakcie) bola fixne daná a dali by sa z nej financovať aj zmeny, ktoré nastanú počas výstavby, najmä ak ide o rekonštrukciu objektu,“ vysvetľuje starosta Rače Michal Drotován.

Novostavba na mieste bývalej reštaurácie

V rámci bratislavskej mestskej časti Rača by sa najneskôr do konca roka mala začať výstavba škôlky Kadnárova. To záleží aj od postoja účastníkov konania, v prípade dotácie štátu začneme do konca roka aj s prístavbou ZŠ Tbiliská. Pri súčasnom financovaní samospráv je veľmi náročné urobiť projekt novej školy. A to aj v Rači, ktorá patrí medzi najväčšie obce na Slovensku.

Vďaka príspevkom z fondov EÚ prebieha v súčasnosti rozširovanie a výstavba viacerých základných škôl po celom Bratislavskom kraji. Autorom škôlky na Kadnárovej ulici, ktorá by sa mala začať stavať koncom tohto roka, je architektonický ateliér Pantograph. Ide o novostavbu na mieste bývalej reštaurácie, ktorú architekti najskôr posúdili na možnosť prestavby, ale po vyhodnotení dospeli k záveru, že táto možnosť neprináša žiadne pozitíva.

„Budovu sme teda asanovali a väčšinu konštrukcií recyklovali. Návrh novej škôlky prináša netradičnú priestorovú organizáciu štyroch tried v kruhovom pôdoryse s centrálnym átriom. Toto átrium je navrhnuté ako piata trieda, ktorá umožní komfortný pobyt v exteriéri aj za menej priaznivých poveternostných podmienok. Zároveň bude slúžiť ako komunitný priestor,“ vysvetľuje spoluautor diela, architekt Miroslav Hrušovský.

„Približne 1/3 sumy, ktorú získame z fondov EÚ, vrátime štátu naspäť cez DPH projektu, čo je absurdné.“ (Michal Drotován, starosta m. č. Bratislava-Rača)

Najväčší investičný projekt Rače

Projekt školy Plickova je jedným z najväčších investičných projektov Rače po roku 1989. Ekonomicky ho vieme vykryť bez fondov EÚ iba veľmi problematicky, na úkor ďalších investícií. Súkromný sektor má projekt lacnejší o DPH, keďže si ju (alebo časť z nej) môže odpočítať. To je rozdiel 20 %. Zákon o verejnom obstarávaní nám neumožňuje flexibilne reagovať na stav trhu stavebných materiálov. Aj to je pri súčasnej situácii problém,“ dodáva starosta mestskej časti Rača.

„ZŠ Plickova, ktorá bola zo siete vyradená v roku 2008 a dlho chátrala, bude otvorená v septembri 2023. Eurofondy tvoria približne 30 % financovania projektu. Je paradox, že cca 1/3 sumy, ktorú získame z fondov EÚ, vrátime naspäť štátu cez DPH. Na projekt máme schválený úver vo výške 3,5 mil. eur so splácaním 20 rokov,“ vysvetľuje Drotován.

Autorom ZŠ Plickova je architektonický ateliér Pantograph. Aj v tomto prípade ide z pohľadu procesu o pomerne komplikovaný projekt. Jeho vznik iniciovala m. č. Rača, konkrétne starosta Michal Drotovan a jeho vtedajšia vicestarostka Lenka Antalová-Plavuchová (dnes viceprimátorka hlavného mesta Bratislava).

Vzhľadom na obmedzené finančné možnosti mestskej časti sa obrátili na súkromného prevádzkovateľa škôl Felix a naplánovali spoluprácu, v ktorej mal Felix existujúcu budovu zrekonštruovať, dlhodobo si ju od mestskej časti prenajať a školu prevádzkovať.

Klientom Pantographu bola škola Felix. Riaditeľ Peter Halák mal jasnú predstavu o tom, akým spôsobom by mala prebiehať progresívna výučba. Ide o transformáciu z formálneho prostredia na neformálne, kde rôzna výučba prebieha v rôznom prostredí, ktoré reflektuje a podporuje samotný obsah.

„Projekt síce oslovil miestnych poslancov, ale ich rozhodnutie bolo školu prevádzkovať bez účasti Felixu. Ďalšie fázy projektu sme preto pripravovali už s m. č. Rača. Architektonický návrh bol dopracovaný podľa pôvodnej koncepcie a tak sa dnes aj realizuje,“ rozpráva Miroslav Hrušovský, spolumajiteľ architektonického ateliéru Pantograph.

„Samosprávy zatiaľ veľmi nevedia využiť príjmy z poplatku za rozvoj a naďalej požadujú od developerov investície do občianskej vybavenosti nad rámec zákonného poplatku.“ (Daniel Suchý, JTRE)

Aj v Ružinove stavajú z grantov

Na Ostredkoch v bratislavskom Ružinove vyrastie za peniaze z eurofondov budova základnej školy. Po rokovaniach v Bruseli to na sociálnej sieti oznámil starosta Ružinova Martin Chren. Chren sa na rokovaniach v Bruseli zúčastnil spolu so županom Jurajom Drobom.

„Ružinov získal 2,74 milióna eur na výstavbu novej základnej školy. Po Medzilaboreckej, na ktorú získali eurofondy vlani a už je vo výstavbe, tak pribudne na Ostredkovej druhá nová škola s telocvičnou pre 500 ľudí. Drvivú väčšinu investície opäť preplatia eurofondy,“ informoval starosta.

Výstavba by mohla začať už v máji a dokončená by mala byť v priebehu budúceho školského roka. V Ružinove tak za posledný rok zohnali na financovanie výstavby základných škôl takmer 6 miliónov eur.

„Po tom, čo Ružinov celé roky žiadne fondy nečerpal, je to obrovská zmena k lepšiemu. Pred rokom sme do prenájmu získali budovu od ministerstva školstva, ktorou sme rozšírili kapacity ZŠ a MŠ Borodáčova. V pláne je rozšírenie ZŠ na Trnávke (Vrútocká ulica) a radi by sme presvedčili developerov investujúcich v oblasti Nivy, aby sa podieľali na vzniku nového elokovaného pracoviska ďalšej školy. Tieto opatrenia by mali potrebu školských kapacít v Ružinove úplne vyriešiť,“ dodáva Chren.

Záhorská Bystrica sa chce zapojiť do eurofondových výziev

Rozvíjajúca sa mestská časť pociťuje rastúci dopyt po kapacitách predškolských a školských zariadení. V minulom roku rozšírili kapacitu materskej školy a v rámci základnej školy zriadili štyri modulárne triedy v školskom areáli pre 1. a 2. stupeň ZŠ (primárne pre nadstavbu školskej jedálne, ale aj z potreby rozširovania kapacít ZŠ).

„V súčasnosti realizujeme projekt nadstavby a prístavby školskej jedálne, ktorá zvýši kapacity ZŠ o osem nových tried a rozšíri školskú jedáleň,“ vysvetľuje Jozef Krúpa, starosta mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica.

„V Ružinove za posledný rok zohnali na financovanie výstavby základných škôl takmer 6 miliónov eur.“ (Martin Chren, starosta m. č. Bratislava-Ružinov)

Na nadstavbu a prístavbu školskej jedálne, jej rozšírenie a moderné kuchynské zázemie získala mestská časť nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ vo výške viac ako 1,9 mil. eur od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. V správe má m. č.  Záhorská Bystrica najväčšiu časť areálu bývalého SOU energetického na Holom vrchu.

„Spolu s architektonickým ateliérom Pantograph pripravujeme rekonštrukciu budov na novú základnú a materskú školu tak, aby pokryla kapacitné požiadavky školy v priebehu 3 – 5 rokov. V súčasnosti pracujeme na projektovej dokumentácii. Radi by sme mali do konca roka stavebné povolenie,“ hovorí Krúpa.

Čo prinesie budúcnosť?

Na rozdiel od väčšej časti Slovenska, demograficky vývoj v Bratislave je silne pozitívny, čo sa dlhodobo prejavuje na potrebe zvyšovania kapacít materských a základných škôl (a v blízkej budúcnosti zrejme aj stredných škôl). Kým v materských školách bude zrejme najväčší demograficky nárast kulminovať tento a budúci rok, v školách bude „dobeh“ zvyšovania kapacít trvať o niekoľko rokov dlhšie.

„Podľa demografickej prognózy, ktorú si Ružinov nechal spracovať, len v našej mestskej časti vznikne v priebehu piatich rokov potreba rozšírenia kapacít o viac ako 30 nových tried. Z hľadiska celého kraja je pritom podľa analýzy BSK v potrebe zvyšovania kapacít Ružinov v kraji druhý, hneď po Petržalke,“ vysvetľuje starosta Ružinova Martin Chren.

Ružinov je v tejto oblasti celkom úspešný. Problémom je možno zdĺhavosť alokácie zdrojov a schvaľovania projektov a rast stavebných nákladov, ktoré nie sú reflektované v rozpočtoch projektov. „Nielen pre nás, ale pre celé Slovensko je kľúčové nájsť mechanizmus primeraného a odôvodneného reflektovania vyšších stavebných nákladov v jednotlivých projektoch.

Ak boli v minulosti pri EÚ fondoch u niektorých prijímateľov podozrenia z korupcie pri čerpaní fondov, prenesene môžem povedať, že dnes je situácia úplne opačná: pomaly bude treba začať „dávať úplatky“ stavebným firmám, aby vôbec prišli na stavbu a začali pracovať na projektoch, ktoré sú pre ne v dôsledku zvýšených nákladov na stavebné materiály vopred stratové,“ hovorí Martin Chren.

Rast cien v oblasti stavebných komodít, ako aj energie je skokový a dnes je to už viac ako 30 % od začiatku krízy na Ukrajine. Najviac zasiahnuté sú projekty, ktoré sú vo výstavbe, teda kde zhotovitelia nijako nemohli tieto fakty predvídať a zapracovať ich do svojej kalkulácie súťažnej ponuky.

„Toto sú najohrozenejšie projekty, pretože majú vysokú mieru preinvestovanosti, v prípade odchodu zhotoviteľa zo stavby by sme sa dostali do patovej situácie, keďže by sa už nedali z časového hľadiska zrealizovať nové verejné obstarávania, zároveň diela dokončiť do 2023, a teda by sme prišli o EÚ zdroje. Máme veľké obavy, či by žiadatelia, keďže dielo by nebolo zhotovené celé, neprišli o všetky zdroje, teda aj o tie, ktoré už vyplatili – toto by bolo priam fatálne najmä pre samosprávy,“ vysvetľuje hovorkyňa BSK, Lucia Forman.

Podľa starostu mestskej časti Bratislava-Rača je dôležité, aby v prípade väčších projektov výstavby boli súčasťou danej výstavby aj školy, škôlky, denné stacionáre pre seniorov, zdravotné stredisko a podobne. A hlavne aby to boli združené investície obce a developerov.

„Vieme posúdiť aj širšie vzťahy a zámery, takže by malo ísť o prienik medzi projektmi. Je to rovnako v záujme daných developerov, pretože ľudia chcú už projekty, kde nemajú iba nocľaháreň, ale aj občiansku vybavenosť. Ako pilotný projekt v Rači máme dohodnutú spoluprácu s developerom v zámere Rínok Rača, kde si za zvýhodnené nájomné prenajímame priestory pre obecnú materskú škôlku. Prináša to benefit novým obyvateľov, ale aj rodinám s deťmi, ktoré žijú v Rači dlhodobo. Je to win-win stratégia. Väčšie projekty, kde developer plánuje čisto iba bytovú funkciu, by už mali byť minulosťou,“ vysvetľuje Drotován.

Poplatok za rozvoj

Samospráva práve na výstavbu škôl vyberá od developerov poplatok za rozvoj. Ten má samospráve umožniť investovať do verejnej infraštruktúry najmä v lokalite, kde sa plánuje projekt, za ktorý ho vyberie. „V prípade Slnečníc sme na developerskom poplatku zaplatili už 1,7 mil. eur a počítame, že v najbližších rokoch zaplatíme za pripravovanú fázu Nad mestom  ďalších 3,8 mil. eur,“ hovorí Ján Krnáč, riaditeľ Cresco Real Estate.

Ten sa však nevyužíva dostatočne. „V rokoch 2017 až 2019 bol na území Bratislavy vyrubený poplatok v celkovej výške viac ako 19 miliónov eur. V roku 2020 bola výška vyrubeného poplatku v Bratislave spolu až 21 miliónov eur. Využilo sa však len necelých 3,5 milióna eur,“ tvrdí výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

Na základe zákona o miestnom poplatku za rozvoj prijali všetky mestské časti v Bratislave všeobecne záväzné nariadenia, ktorými zaviedli poplatok na celé územie. „Poplatok má slúžiť obciam ako jeden zo zdrojov na budovanie infraštruktúry najmä tam, kde novou výstavbou vzniká jej potreba,“ pripomína Suchánek.

Každý stavebník sa poplatkom za rozvoj podieľa aj na lepšom bývaní pre starousadlíkov. Zo sumy, ktorú vyrubuje mestská časť stavebníkom, jej ostáva 68 % a zvyšných 32 % posiela na účet hlavnému mestu.

„Hlavné mesto získava percentuálny podiel vo výške 32% z poplatku za rozvoj a tieto prostriedky musia byť použité v zmysle zákona v tej mestskej časti, ktorá daný podiel poukázala,“ vraví Dagmar Schmucková, hovorkyňa hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Podľa Schmuckovej finančné prostriedky z poplatku za rozvoj využije mesto hlavne na rekonštrukciu verejného osvetlenia, ciest, prípadne chodníkov, križovatiek a technickej či parkovacej infraštruktúry, a to práve v mestských častiach, od ktorých máme dostatočný výber poplatku za rozvoj (Ružinov, Nové Mesto, Staré Mesto, Rača, Lamač, Devínska Nová Ves, Záhorská Bystrica). Účelom je kompenzovať zvýšenú výstavbu v  mestskej časti vrátením poplatku do infraštruktúry v danej mestskej časti.

„Veľké investičné zámery bytovej výstavby sa zväčša nachádzajú na viacerých funkčných plochách s rôznymi spôsobmi využitia, pričom ich súčasťou sú aj funkčné plochy vybavenosti, resp. zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti, kde je potrebné dodržať príslušný podiel výmer vybavenosti predpísaný územným plánom. Jednotlivé spôsoby využitia definuje záväzná časť územného plánu; z nekomerčnej vybavenosti ide najmä o zariadenia školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ktoré pre interné potreby mesta podrobnejšie riešia príslušné územné generely,“ hovorí architekt Juraj Šujan, poradca primátora pre rozvoj mesta, územné plánovanie a komunikáciu s developermi.

Ako stavajú školy developeri?

S výstavbou verejnej základnej školy v Slnečniciach, ktorej umiestnenie v tejto južnej časti Petržalky bola iniciatíva Cresco Real Estate, developer naďalej počíta. Aj podľa skladby obyvateľov doteraz zrealizovaných fáz Viladomy, Uniq či Pop je zrejmé, že významnú časť z budúcich viac ako 15-tisíc obyvateľov Slnečníc budú tvoriť mladé rodiny s deťmi.

„Výstavba škôl v tejto lokalite určite dáva zmysel. Zároveň však treba myslieť aj do budúcna, pretože demografia obyvateľstva sa mení a o pár rokov môže byť požiadavka na školské zariadenia kapacitne oveľa nižšia, preto aj budova školy musí byť navrhnutá flexibilne, aby včas reagovala na aktuálne potreby,“ vysvetľuje Krnáč a zároveň upozorňuje:

„Zabezpečenie verejných služieb, kam patrí aj vzdelávanie, je úlohou verejných inštitúcií. Navyše, práve samospráva, respektíve štátne inštitúcie, sú tie, ktoré zastrešujú aj oblasť vzdelávacej politiky, a teda najlepšie vedia, aký typ vzdelávania bude v danej lokalite potrebný nielen dnes, ale aj o 10 – 15 rokov. To je kľúčové pre efektívne plánovanie aj zamedzenie výstavby budov, ktoré budú o pár rokov nevyužívané. Nemyslím si preto, že by školy, ale aj inú verejnú infraštruktúru mal financovať developer a prenášať tieto náklady do cien bytov pre ľudí.“

Spoločnosť JTRE sa sústreďuje na výstavbu komplexných štvrtí, ktorých súčasťou je okrem bytov, kancelárií či obchodov aj ďalšia vybavenosť. Materské školy sú súčasťou ich viacerých projektov. Nejde však o samostatné občianske stavby, ale o priestory v rámci administratívnych alebo bytových budov, čo je typické pre developerské projekty.

„Väčšinou ide o súkromné zariadenia, ktoré vznikli na základe dopytu užívateľov projektov, v prípade Ovocných sadov Trnávka vzniká materská škola pre mestskú časť Ružinov. V novej štvrti Nové Lido, ktorá rozšíri centrum Bratislavy na pravý breh Dunaja, počítame aj s vybudovaním školy, podobne ako v novej štvrti, ktorú pripravujeme vo Vajnoroch,“ vysvetľuje Pavel Pelikán z JTRE.

Podľa Pelikána je škoda, že na Slovensku nemajú štát ani samosprávy také nástroje, ktorými by podporovali developerov pri budovaní škôl a ďalších občianskych stavieb alebo dostupného bývania ako napríklad v Rakúsku.

„Pri výstavbe nových viedenských štvrtí Seestadt Aspern alebo Sonnwendviertel spolupracujú štát a mesto s developermi. Aj  na základe našich skúseností zo zahraničia si dovolím tvrdiť, že nie sú rozdiely v uvedomelosti alebo spoločenskej zodpovednosti etablovaných developerov, ale je veľký rozdiel v kvalite podnikateľského prostredia, legislatíve, územnom plánovaní a sú tam jasné pravidlá spolupráce verejného a súkromného sektora,“ upozorňuje Pelikán.

„Výstavbu priestorov pre školy či škôlky považujeme pri našich administratívnych, ale aj rezidenčných projektoch za veľmi dôležitú. Vo vybraných developmentoch ju dokonca vnímame ako možnú pridanú hodnotu. Chápeme, že výstavba základných a materských škôl je predovšetkým úloha štátu, ale vidíme tu priestor na angažovanie aj pre súkromných developerov. Napríklad v našom aktuálnom administratívnom projekte vo výstavbe The Mill prinášame pre hlavného klienta predškolské zariadenie pre cca 100 detí. Bude to plnohodnotná certifikovateľná škôlka s vnútornou dispozíciou 1 000 m² s časťou vyhradenou na stravovanie a spanie, s kompletným zázemím a navyše aj s vlastným exteriérovým areálom, ktorý bude mať 600 m² vonkajšej plochy. Je to veľmi zaujímavá pridaná hodnota pre zamestnancov (rodičov) budúceho nájomcu a ich deti,“ hovorí Martin Šramko, CEO spoločnosti Immocap.

„Vzhľadom na dlhodobý vývoj by som veľmi rád videl inovatívne projekty nových škôl, ktoré by ich v horizonte 10 – 20 rokov umožnil nízkonákladovo a flexibilne prerobiť na kvalitné zariadenie pre seniorov,“ hovorí starosta Ružinova Martin Chren o svojich, možno budúcich plánoch.

Dnes sa nám táto téma môže zdať nepodstatná, ale rozhodne jej budeme jedného dňa čeliť. Pretože tak ako máme dnes problém kvalitne rekonštruovať škôlky a školy, budeme mať v budúcnosti problém tieto alebo aj iné zariadenia prerobiť na moderné a kvalitné bývanie pre seniorov.

Ako sme si na začiatku položili otázku: „Kto je na Slovensku dôležitejší ako deti?“, budeme v budúcnosti hľadať odpovede a riešenia nielen na ňu, ale aj na tú, ako starnúť plnohodnotne, pokojne a v kultivovanom prostredí.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2022