Kto neovláda remeslo, nedokáže plnohodnotne riadiť svojich zamestnancov (profil spoločnosti PB systém, s. r. o.)

Niekedy sa to naozaj ťažko rozlišuje. Už od roku 1991, keď sme založili firmu ProBet, s. r. o., pracujeme s otcom spolu. Začínali sme ako bežná stavebná firma ponúkajúca tesárske a stavebné práce. Istý čas sme pôsobili aj v Rakúsku, kde nás zaujalo, že tamojšie stavebné spoločnosti sa úzko špecializujú len na istú konkrétnu oblasť realizácií. Takýto trend sa nám pozdával, a tak sme sa ho ako jedni z prvých rozhodli vyskúšať aj na Slovensku. Našou doménou sa stali šikmé strechy – tesárske, klampiarske a pokrývačské práce – takže od roku 1995 sme na 80 % strechárska firma. Neskôr môj otec prešiel na živnosť a ja som sa ujal vedenia firmy pod novým názvom PB systém, s. r. o. Naďalej však spolupracujeme na spoločných zákazkách.

V Bratislave a jej okolí je toľko roboty, že ani nestíhame pokryť všetky zákazky, s ktorými sa ľudia na nás obracajú. Expanzii do iných lokalít sa nebránime, no momentálne pre nás z kapacitných dôvodov nie je reálna. Snažíme sa dopĺňať stavy v našich realizačných partiách, je to však zdĺhavý proces, pretože dobrého pokrývača nenájdete na inzerát. Momentálne máme k dispozícii podľa potreby 25 až 40 spolupracovníkov. Mnohí z nich sa u nás vyučili v prvých rokoch nášho pôsobenia v stavebníctve, keď sme pomerne intenzívne pracovali s učňovskou mládežou. Osobne ma veľmi teší, že toľkí z nich doposiaľ pracujú pre nás, pretože nedostatok odborníkov na rôzne profesie je obrovským celoslovenským problémom, ktorý sa dotýka takmer všetkých oblastí priemyslu.

Učňovské školstvo je kapitola sama osebe. Učni jednoducho nie sú, a ak sa neprehodnotí prístup kompetentných ľudí k súčasnej forme výučby, tak ani nebudú. Predstava, že štrnásť- či pätnásťroční chlapci skončia základnú školu, nastúpia na učilište, kde sa vyučia za murára, tesára atď., a potom pôjdu pracovať, je podľa mňa veľmi naivná. Neviem, aká je situácia v regiónoch, kde má remeslo svoju tradíciu, ale podľa mňa nie je reálne, aby sa chlapec v pätnástich rokoch dokázal rozhodnúť, čím chce byť. V tom veku to jednoducho ešte nemôže vedieť, preto na učilištia nastupuje množstvo mladých ľudí, ktorí remeslo napokon nikdy nebudú vykonávať. Čo by sa stalo, keby sme teraz zrušili všetky učilištiaω

Postupne bude pribúdať veľké množstvo mladých ľudí so všeobecným vzdelaním a maturitou, ktorí budú mať problém nájsť si zamestnanie. Dvadsaťročný človek už dokáže rozmýšľať. Ak sa nevie zamestnať a vidí, že v nejakej stavebnej firme zháňajú klampiara, ktorý dokáže zarobiť aj 25- či 30-tisíc, už by sa mu to remeslo viac pozdávalo. Takémuto človeku by stačil rok, maximálne rok a pol, aby sa vyučil. Už by sa nemusel boriť s matematikou a slovenčinou, mohol by sa naplno zaoberať remeslom. Podobný systém úspešne funguje napríklad v Nemecku.

Po dvadsiatke sa však už niektorí mladí ľudia stávajú živiteľmi rodín. Nie je pre nich návrat do školy luxusom, ktorý si už nemôžu dovoliťω

V tomto by mohli pomôcť samotné realizačné firmy tým, že by záujemcu o remeslo do istej miery finančne podporovali. Vyučený remeselník by sa zase zaviazal odpracovať vo firme istý minimálny počet rokov. Takto by sa záujemcovia vyučili v danom odbore a firma by mala istotu, že získa hotových, šikovných remeselníkov, o ktorých je v súčasnosti núdza. Remeslá začnú byť o chvíľu dobre platené, lebo ich nemá kto vykonávať. Ak teda budeme chcieť remeselníkov, budú sa musieť patrične zaplatiť a ja verím, že tým vzrastie aj záujem o odborné profesie. Väčšina absolventov učilíšť totiž v živote nebude vykonávať svoje remeslo, tí radšej rozmýšľajú, kde sa zašiť. Samé „esbéesky“, samé strážne služby…

Dvadsaťjeden- či dvadsaťpäťročný chalan, ktorý bude robiť strážnika za 60 Sk na hodinu a bude musieť z tých peňazí uživiť svoju rodinu, sa však už na svet pozerá ináč. Takému ponúknime toto doplnkové vzdelanie – stačí rok, rok a pol a bude mať remeslo v rukách. Naozaj verím, že takýto model by fungoval.

S vaším názorom sa pravdepodobne nestotožnia pedagógovia pôsobiaci na učilištiach…

Zájdite niekedy do učilíšť a opýtajte sa učňov – zamestnáš sa vo svojom odboreω Až 80 % z nich vám odpovie záporne. A to je veľká škoda, lebo veľká časť pedagogických kapacít sa vlastne využíva na niečo, čo nemá perspektívu. V mojej vízii by sa všetky tieto kapacity mohli naplno zamerať skutočne len na tých, ktorí majú o odborné vzdelanie záujem. Kto je šikovný a chce sa učiť, dokáže si remeslo rýchlo osvojiť bez ohľadu na predchádzajúce vzdelanie. Medzi našich najlepších pokrývačov patrí napríklad bývalý maliar, zámočník, tesár či murár…

Pramenia vaše poznatky o učňovskom školstve z osobnej skúsenostiω

Nie, ja som vyštudoval strednú priemyselnú školu stavebnú, no tiež som sa pokrývačstvu musel priučiť. Hoci sme vo firme od začiatku zamestnávali pracovníkov a nikdy som sa nemusel na našich realizáciách podieľať manuálne, pokrývačské remeslo ovládam. Dokážem položiť strechu, a keď treba s niečím pomôcť, aj vypomôžem priamo na stavbe. Myslím si totiž, že kto neovláda remeslo, nedokáže plnohodnotne riadiť svojich zamestnancov.

Akým krédom sa pri svojom podnikaní riaditeω

Filozofia našej firmy je veľmi jednoduchá – povzniesť stavebné remeslo na takú úroveň, aby si ho ľudia vážili. V súčasnosti má totiž stavebné remeslo vo verejnom povedomí zlé meno, čo je škoda. Preto sa snažíme zanechať po sebe kvalitnú prácu, dodržiavať termíny, vychádzať maximálne v ústrety zákazníkom… Jednoducho robíme všetko pre to, aby bol na konci nášho snaženia spokojný zákazník, ktorý o nás šíri pozitívnu mienku. Samozrejme, aj nám sa stane, že niečo pokazíme, ale to je normálne, pretože každý z nás je omylný. Ide len o to, ako sa človek k tej chybe postaví. My sa k chybám staviame čelom, priznáme si ich a snažíme sa ich napraviť. Môj otec vravieva – raketoplány sú jedny z najdokonalejších strojov planéty, a tiež padajú. A presne o tom to je. Stala sa chyba, napravíme ju, ideme ďalej. Život je už raz taký. Nič nie je dokonalé, chvalabohu… (smiech)

S ktorými zákazníckymi skupinami prichádzate najčastejšie do stykuω

Spolupracujeme s celou škálou zákazníkov od stavebných firiem až po majiteľa rodinného domu, ktorý potrebuje opraviť strechu. Je pravda, že sa špecializujeme najmä na väčšie akcie – veľké obytné domy, rozsiahle rekonštrukcie zastrešenia pamiatkových objektov – ale nevyhýbame sa ani rodinným domom. Pre nás je jednoducho každý zákazník zákazníkom. V charaktere zákaziek však badať istú zmenu – oproti minulosti realizujeme menej novostavieb a viac nám narastá podiel rekonštrukcií.

Viaceré z vašich realizácií získali uznanie odbornej verejnosti, o čom svedčia aj rôzne ocenenia a prestížne umiestnenia v súťažiach.

V Pokrývačskej olympiáde BRAMAC sme sa umiestnili na popredných miestach už minimálne šesť- či sedemkrát. Raz sme dokonca získali aj prvé miesto v medzinárodnom kole tejto súťaže za realizáciu strechy na rodinnom dome v bratislavskej Rači. Medzi naše najznámejšie referencie patria strechy na Bratislavskom hrade, Michalskej bráne, Segnerovej kúrii, Jezuitskom kostole, budove teologickej fakulty v Bratislave, Habánskom mlyne v Sobotišti… To sú objekty, na ktoré sme právom hrdí. Zrealizovali sme už toľko striech, že si ich všetky ani nepamätám. Najmä tie, ktoré neboli ničím zvláštne a práce na nich prebehli bez problémov. Aj ma dosť mrzí, že si nepamätám vlastnú robotu, ale keď si zoberiete, že za tých 17 rokov nášho pôsobenia v brandži sme zrealizovali okolo tisíc striech, nie je v silách jedného človeka si ich všetky pamätať.

Do akých projektov sa najradšej púšťateω

Jednoznačne najradšej mám rekonštrukcie historických objektov, lebo to sú výzvy, v ktorých sami neviete, do čoho idete. Žiadna stena tam nie je rovná a vy len ťažko odhadnete, ako to celé dopadne. Nedávno sme napríklad dokončili rekonštrukciu historickej budovy na Ventúrskej ulici. Výsledkom je veľmi pekná strecha, ktorá je síce krivá, ale tak to má byť. Historický objekt by predsa nemal vyzerať, akoby ho postavili včera. Rodinné domy a novostavby sa vďaka pravým uhlom a kolmým stenám zastrešujú oveľa jednoduchšie, ale zas im chýba istý pôvab nedokonalosti historických stavieb.

Lákajú vás pri tom množstve zrealizovaných striech ešte nejaké profesionálne výzvyω

Nemám vysnívanú nejakú konkrétnu strechu či typ objektu, skôr ma lákajú netradičné alebo u nás málo používané druhy strešných krytín, ktoré som si ešte nemal možnosť vyskúšať. Je však ťažké dostať sa k zaujímavej realizácii, lebo ak dnes nemáte referenciu na daný druh krytiny, zákazku nezískate, nech ste akokoľvek dobrí.

Nemáte v súvislosti so stavebným boomom problémy s nedostatkom materiáluω

Tieto problémy sa prejavujú najmä v segmente tehál a izolácií. Pri strešných krytinách je ponuka natoľko široká, že je stále z čoho vyberať. Niekedy sa síce vyskytnú dočasné komplikácie, no našťastie máme také zmluvné podmienky a takých partnerov, že ich vieme relatívne rýchlo vyriešiť. Podstatne väčším problémom sú momentálne ľudia. Materiál zoženiete prinajhoršom do troch dní, ale kvalifikovaných remeselníkov ani za mesiac. Nedostatok ľudí nás doslova obmedzuje pri rozvoji firmy, a hoci ma to naozaj mrzí, musíme z kapacitných dôvodov odmietať zákazky.

Robíme všetko pre to, aby sme zákazníkom vychádzali v ústrety, ale niekedy to naozaj nie je možné. Snažíme sa ich aspoň otvorene informovať o situácii – momentálne nestíhame, a keď sa vám nechce čakať tri mesiace, pokojne sa obráťte na niekoho iného… Zákazky nerád odmietam, lebo viem, že sa mi to niekedy môže vrátiť. Ak sa do povedomia ľudí dostane správa, že Pokšteflovci odmietajú robotu, môžeme tak v budúcnosti prísť o nemalý počet potenciálnych zákazníkov. Preto intenzívne pracujeme na tom, aby sme firmu kapacitne rozšírili.

Odmietanie zákaziek zas na druhej strane znamená, že vás mnoho ľudí pozná, keď sa na vás s dôverou obracajú. Možno s tým súvisia aj vaše aktivity v Cechu strechárov Slovenska.

Členom Cechu strechárov Slovenska som ja i môj otec, ktorý je dokonca cechmajstrom pre Bratislavu a angažuje sa najmä v problematike učňovského školstva. Ja sa zasa zaoberám bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a spolupracujem pri tvorbe nových príručiek na túto tému. Takže sa obaja v cechu naozaj aktívne angažujeme a podporujeme rôzne cechové aktivity. Aj toto je jeden zo spôsobov, ktorým sa snažíme napĺňať spomínané krédo našej firmy – povzniesť stavebné a najmä pokrývačské remeslo na takú úroveň, aby si ho ľudia vážili.

Milan Bohunický
Foto: PB systém, s. r. o., autor