Lesk a bieda administratívnych budov
Administratívne budovy sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých väčších miest a do veľkej miery ovplyvňujú ich celkovú vizáž. Reflexné sklené fasády a jednoduché geometrické tvary – to je trend, ktorého sa investori, a teda v podstate aj architekti u nás riadia takmer ako svätým pravidlom. Je to škoda – mnohé príklady zo zahraničia dokazujú, že architektúra administratívy nemusí byť len funkčná a že nielen výška vyhráva. Aj v tomto prípade však platí, že nie je sklo ako sklo.
Administratívno-výrobná hala spoločnosti Etis je príkladom kombinácie jednoduchosti a originality, vytvárajúcej harmonický celok. Transparentná fasáda sa mení – cez deň odráža vonkajší svet a v noci zasa prepúšťa von svetlo a život, ktorý skrýva vo vnútri. Príjemná je aj úprava okolia. Zaujímavé je, že niekedy platí pravidlo – čím ďalej od centra, tým kvalitnejšie. Táto budova sa napríklad nachádza v bratislavskej Vrakuni.
Pozitívnym príkladom veľkej administratívnej budovy je projekt Digital park II. Na slovenské pomery pôsobí pomerne nízko – je to však v podstate len optický klam, pretože osem nadzemných podlaží nie je málo. Objekt je však rozľahlý a jeho výška sa stráca v kontexte Petržalky. Lokalita je jednou z jeho najvýznamnejších devíz – stavba stojí na mieste s budúcnosťou, je v blízkosti centra mesta, no nezasahuje do neho a navyše má okolo seba voľný priestor, čo jej umožňuje dýchať.
Budova spoločnosti DELL je spojená so škandálmi. Ide o dodatočne zlegalizovanú v podstate čiernu stavbu, z ktorej vypadávali zle upevnené sklené výplne obkladov na fasáde. Tých „niekoľko“ poschodí navyše (konkrétne osem – stavba mala mať pôvodne tri a má dvanásť) však tiež nie je všetko. Neusmievame sa aj pre celkový nedostatok urbanistického cítenia, ktorý podobne ako v prípade administratívnej budovy na Kollárovom námestí spôsobil vtisnutie budovy na miesto, kde sa dusí nielen ona, aj jej okolie.
–>–>
Novú administratívnu budovu SPP tiež možno zaradiť medzi kladné príklady. Jednoduchá, elegantná a sledujúca trendy – napríklad tie, ktoré hovoria o pozitívnom vplyve strešných záhrad. Sympatické je, že tiež nevyužíva každú piaď pozemku a necháva dýchať nielen seba, ale aj priestor naokolo. Sivočiernu fasádu možno nazvať nadčasovou, ale aj módnou – v súčasnej zástavbe však znamená najmä eleganciu.
Dvadsaťdvaposchodová budova Aupark Tower nie je novostavbou, napriek tomu je podľa nás jednou z najväčších prehier Bratislavy (a to nielen v oblasti administratívnych stavieb). Počnúc kontroverzným počtom podlaží – ktorý bol podľa mnohých odborníkov v rozpore s platným územným plánom mesta a pre ktorý stavba nemala vôbec dostať stavebné povolenie – až po jednoduchú administratívnu strohosť, ktorá necitlivo vstupuje do panoramatického pohľadu na mesto. Ak si Bratislavčania museli niekoľko desiatok rokov zvykať na UFO, čaká ich nová úloha – snažiť sa zvyknúť si na oveľa menej originálnu, naopak, až extrémne nezaujímavú administratívnu budovu.
Park One na Kollárovom námestí v centre hlavného mesta je ovenčený viacerými superlatívmi. Ak by stavba bola súčasťou komplexu Digital parkov, nemusel by sa pri nej v našom časopise ocitnúť smutný smajlík. Ale keďže sa nachádza v centre, navyše svojou prítomnosťou stavba ukrojila pomerne veľkú časť parku, ktorý mohol (keby prešiel rekonštrukciou) znamenať oveľa väčší prínos pre obyvateľov mesta v tejto rušnej časti – nemôžeme sa usmievať. Stavba akoby „spadla z neba“ a vopchala sa na presne vymedzený pozemok. Vzduch neprúdi, slnko nesvieti, zvyšok parku zostáva zanedbaný.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
