Matej Vagač: Zóna Chalupkova je urbanistické peklo

Kedysi aktivista, dnes ako starosta mestskej časti Staré Mesto tvrdí, že stojí stále na tej istej strane barikády. Naozaj?

S Matejom Vagačom sme sa rozprávali nielen o tom, ako to bolo s výrubom na ulici Francúzskych partizánov, ale opýtali sme sa aj na Grasalkovičovu záhradu, jeho postoj k výstavbe Vydrice, zóny Chalúpkova a iných developmentov, ktoré nás čakajú a ktoré, či sa nám to páči, alebo nie, definitívne zmenia tvár, charakter aj hustotu mesta. Prezradil Vagač ako? Nevynechali sme ani tému aktuálneho čísla – školy, otvorené dvory, zdevastovaných budov a cesty ich revitalizácie. Dočká sa Staré Mesto novej školy?

Rozhovory príliš neposkytujete. Viac informácií o vás preto nájdeme z obdobia, keď ste pôsobili ako aktivista.

Určite nie ciele, nevyhýbam sa rozhovoru, naopak, rád o veciach diskutujem, veľa sa s ľuďmi rozprávam, ak je o čom. Ak je čo dôležité povedať, poviem, vystúpime pred ľudí, či už formou stretnutí, tlačových besied, videí, alebo pošleme tlačovú správu.

Od nástupu do funkcie sme mali viac než 5 stretnutí s verejnosťou – 100-dňový odpočet, dve stretnutia k parkovacej politike, Školské dvory pre všetkých počas Dobrého trhu, komentovaná prechádzka Prezidentskou záhradou a podobne.

Kto má záujem, rád sa s ním stretnem. To, že ma je menej vidno, vnímam pozitívne. Dnes sa mnohé veci „podchytávajú“ kauzami. Ak nie som stále v médiách, beriem to ako dobré znamenie. Nemám kauzy.

Pôsobili ste vyše 20 rokov ako aktivista, spoluzakladateľ a člen prvej aktivistickej skupiny Bratislava otvorene. Bojovali ste proti výrubom stromov v niekoľkých lokalitách, napríklad aj v oblasti okolo PKO. Nedávno ste jeden takýto výrub podpísali. Ako sa s tým stotožňujete?

Rád by som spresnil, že stojím stále na tej istej strane barikády. Ako aktivista som bojoval inými prostriedkami proti výrubu zelene ako v súčasnej pozícii. Vo svojej podstate je však cieľ ten istý.

Je pravda, že v mnohých prípadoch ako štatutár musím veci podpísať, či sa mi to páči, alebo nie. Vychádza to zo štatútu Starého Mesta, respektíve mesta. Stále bojujem proti výrubu stromov a znižovaniu zelene v meste. Menia sa však nástroje. S tými, ktorí chcú rúbať stromy, vediem spolu s kolegami aktívne dialóg.

Snažíme sa nájsť cestu, ako zeleň nahradiť, urobiť náhradnú výsadbu nad mieru požadovanú zákonom. Ak sa pýtate na výrub pri PKO, ktorého mi je naozaj veľmi ľúto, dohodli sme sa, že developer okrem povinnej náhradnej výsadby vysadí osem vzrastlých stromov na miestach, ktoré určíme.

Podpísali sme aj dohodu o spolupráci. Developer je dokonca ochotný stromy, ktoré sú na kraji stavebnej čiary, blízko nábrežnej promenády, vymeniť za väčšie. To už robí nad rámec dohody.

Ak sa vrátim oblúkom na začiatok odpovede, áno, ako štatutár musím niektoré veci podpísať, ale stále stojím na istej strane barikády, no na dosiahnutie cieľov používam ako starosta iné prostriedky. Pre verejný záujem a pre zeleň viem vyjednať možno lepšie podmienky a na priamo.

Ako vnímate výrub stromov na ulici Francúzskych partizánov?

Jednali sme s predsedom predstavenstva BVS pánom Olajošom o tom, že to bolo mimo štandardného výrubového konania. Oni totiž použili iný typ zákona. Dohodli sme sa, že Staré Mesto dostane12 stromov, ktoré zasadíme na Jakubovom námestí. Práve tu potrebujeme nahradiť niektoré dreviny, ktoré sú už po životnosti, novými a zdravými.

Ako je možné, že úrad nevedel o tomto výrube? Kto v tomto prípade zlyhal?

V tomto prípade nikto. BVS totiž postupovala podľa iného zákona. V prípadoch kritickej infraštruktúry má spoločnosť možnosť len oznámiť výrub cez okresný úrad. Nepotrebuje také výrubové konanie, aké ide cez náš orgán ochrany prírody a krajiny. Všetci sme z toho boli v šoku. Obišli nás. Išli priamo na okresný úrad, kde oznámili, že je tam havarijný stav. Do týždňa mali vyjadrenie, čo nepovažujem za šťastné.

Preto sme sa stretli s vedením BVS a vyjadrili nesúhlas s obchádzaním orgánu ochrany prírody. Aj keď zákon takúto možnosť povoľuje, jasne sme vyjadrili názor, že to nie je cesta. Utrpela verejnosť, životné prostredie aj samotná ulica, preto sme sa dohodli na už spomínanom riešení.

Ako je vôbec možné, že takáto veľká vec sa dá urobiť poza chrbát? Bratislava nie je zas tak veľké mesto, každý sa tu s každým pozná… Nešuchol sa aspoň lístok?

Nie. Zrazu volali občania, že tam pília stromy.

V pláne je revitalizácia Grasalkovičovej záhrady. Ako bude prebiehať?

Revitalizácia a s ňou spojený výrub drevín v zlom stave spustila trochu búrku v pohári vody…Podľa zákona sme požiadali o výrub približne 46 drevín, za ktoré dosádzame až 84 stromov.

Nachádza sa tu špeciálny útvar, ktorý sa volá štiepnica, ktorá sa pri barokových záhradách vždy robila tak, že sa sady tvorili naraz v obdĺžniku cca 6 × 8 metrov mladých jabloní. Zasadili ich pri poslednej obnove Grasalkovičovej záhrady v roku 1993 a mnohé z nich už vyschli. Ich životnosť je odhadovaná na cca 2 – 3 roky.

Požiadali sme preto o výrub tejto konkrétnej štiepnice, ktorá z celkového počtu tvorila 36 stromov. Výmena, resp. vysadenie  novej štiepnice bolo aj na základe posudku  KPU v rámci projektu, museli ísť oficiálnou cestou. Naša žiadosť však vzbudila nevôľu niektorých občanov, ktorí si neoverili skutkovú podstatu.

Vždy si treba pozrieť aj okolnosti. Brať do úvahy veci vytrhnuté z kontextu nie je cesta. Do záhrady dosádzame 84 stromov, čo je násobne viac, ako dávame preč. Taktiež dosadíme lipovú alej.

Na jar ste absolvovali prehliadku škôl, podarilo sa vám navštíviť všetky? V akom stave sú tieto školy?

Navštívili sme všetkých 7 základných škôl, ktoré sú v správe našej mestskej časti. Stretli sme sa s každou riaditeľkou a riaditeľom. Nepoviem nič, čo nie je každému jasné:školy majú obrovský investičný dlh. V Starom Meste ide o budovy, ktoré vznikali za posledných niekedy aj viac ako sto rokov, napríklad ZŠ na Hlbokej ceste alebo M. M. Hodžu na Palisádach. Viaceré budovy, v ktorých sa školy nachádzajú, sú pamiatkovo chránené. Nejedná sa teda o novšie školy, ako napríklad v Petržalke, ktoré majú úplne inú nosnú konštrukciu.

Keďže investičné možnosti sú obmedzené, mnohé zo škôl neboli dlho nijako opravované. Školy z 50. rokov, ako napríklad Dubová, si vyžadovali postavenie nadstavby. Taktiež spomeniem aj Vazovovu, kde sa rekonštruuje dvor, stupačky, na Grösslingovej potrebujeme rozšíriť jedáleň a kuchyňu. Každá zo 7 škôl potrebuje niečo iné a zároveň všetky jedno a to isté: našu pozornosť. Pri Dubovej sme získali dotáciu približne 2,5 mil. eur. Náročné však bolo pripojenie na staré infraštruktúry, ktoré zlyhalo.

Museli sme dodatočne schvaľovať ďalšie financie na to, aby sme mohli dokončiť stupačky, vodu, kanalizáciu, kúrenie… Rádovo sú to státisíce eur. Je to veľká záťaž na rozpočet Starého Mesta. Každá zo škôl má svoje špecifikum, na ktoré sa chceme zamerať, a tam, kde je to už veľmi urgentné, hasíme, čo sa dá, pretože sú, žiaľ, už v takom zúfalom stave. V tom najideálnejšom prípade robíme veci koncepčne. Rozpracované máme revitalizačné plány pre všetky naše školy.

Otvorili ste dvory škôl…

Počas návštev sme zistili, že dvory, ktoré patria školám, sú pre obyvateľstvo Starého Mesta zatvorené. Povedali sme si, že školské dvory otvoríme a sprístupnime deťom aj v poobedných a večerných hodinách. Podarilo sa nám dohodnúť s riaditeľkami a riaditeľmi, získať ich dôveru i dôveru obyvateľov, vysvetliť im, že nikto nechce školský dvor zdevastovať, ale práveže vytvoriť také možnosti, aby slúžil všetkým. Zdalo sa nám neprirodzené zatvoriť školský dvor o 17.00 hod. a cez víkend.

Vo svete bežne fungujú tieto miesta ako zdieľané. Ľudia sa k nim potom aj inak správajú, prejavujú o ne väčší záujem, mení sa ich uhol pohľadu. Otvorenie školských dvorov bolo aj prirodzeným vyústením potrieb tých, ktorí v ich okolí bývajú. Napríklad na Kozej ulici, Zochovej, Grösslingovej. Tieto deti sa nemali kde hrať. Bol to veľký projekt.

Ako sa momentálne o školy staráte?

Predovšetkým vďaka grantom, z časti aj z rozpočtu Starého Mesta môžeme urobiť revitalizáciu nefunkčného dvora na Podjavorinskej. Tu výrazne absentovali základne prvky, ktoré by deťom spríjemnili pobyt, ako napríklad ihrisko, basketbalové koše, vybavenie pre iné športy.

Dvor je navyše vo svahu a ten bolo treba spevniť, aby bolo jeho okolie bezpečné. Investícia do tohto jedného školského dvora bola približne 400-tisíc eur. Na konci dňa bude slúžiť nielen škole, ale i obyvateľom. Toto považujem za logickú, zmysluplnú, efektívnu revitalizáciu, využitie grantov či iných finančných zdrojov. Školstvo bolo v rámci Starého Mesta podhodnotené a vytláčané. Pracujeme na tom, aby to tak nebolo.

Na základe čoho si vyberáte školy na revitalizáciu či rekonštrukciu?

Na začiatku sme si urobili analýzu. Vzišlo z nej niekoľko nášľapných mín. Ich veľkosť bola rôznorodá. Podľa stavu jednotlivých základných škôl sme vytvorili plán tak, aby sme ich v čo najkratšom čase všetky podchytili. Áno, máme plán.

Do Starého Mesta patrí aj významná časť downtownu, ktorá prinesie v blízkej budúcnosti nových obyvateľova to sa týka aj samotného Starého Mesta, do ktorého sa vracajú mladé rodiny. Ako máte v pláne riešiť nárast populácie, konkrétne nárast počtu detí?

Prvý krok spočíva v tom, že musíme trochuzmeniť školské obvody tak, aby sme vyrovnávali spádové oblasti a ani na jednu ZŠ nebol vyvinutý nadmerný tlak a záťaž. To je administratívna záležitosť.

Druhý krok je zložitý: potrebujeme ďalšiu školu. Pociťujeme to ako akútnu záležitosť. Máme rozpracovaných niekoľko variantov, kde by mohla byť. Nájsť v Starom Meste ten najvhodnejší priestor pre základnú školu nie je jednoduché, a to najmä z priestorových kapacít.

Špecifická situácia je v oblasti downtownu. Aj z hľadiska vyjednávania s developermi, aj z hľadiska existujúceho územného plánu. V rámci územného zóny Chalupkova nebol vytvorený žiadny verejný priestor pre školu alebo škôlku, je to urbanistické peklo. Je absurdné, že urbanisti do tejto zóny žiadnu školu nezapracovali, to je ťažký hriech.

Napríklad Sky Park Zaha Hadid priniesol stovky bytov, stovky rodín a detí. A ešte prinesie. Hľadáme budovy, ktoré by túto absenciu nahradili a rozšírili tak školský potenciál. To však už trošku predbieham. Ale je to výzva dňa pre našu mestskú časť –ako riešiť nárast populácie tejto zóny.

Priestory pre novú základnú školu hľadáte medzi svojimi budovami?

Nie, my také budovy nemáme.

Hľadáte teda partnera medzi developermi, ktorý by postavil školu?

To nie, nie sú až takí štedrí. Hľadáme budovu, ktorú by sme kúpili na úver a prerobili na školu. Pred desiatimi rokmi sa predala budova na Lazaretskej, dnes je v hroznom stave a ak by ju vtedy moji predchodcovia nepredali, boli by sme dnes za ňu veľmi vďační.

Na našich pleciach je umiestniť dieťa do školy v rámci spádovej oblasti. Je to naša povinnosť. Z hľadiska urbanizmu a stavebníctva sa tu nedá už nič urobiť. Snažíme sa s developermi dohodnúť nakoľko a či je vôbec možné sa napríklad spolupodieľať na výstavbe novej základnej školy.

Podarilo sa vám už dosiahnuť dohodu?

Nechcem predbiehať, nie je to také jednoduché. Vybartrovať škôlku je jednoduchšie. Základná škola je veľký problém. Pevne verím, že sa nám podarí dohodnúť sa. Je to naliehavá otázka dňa.

Máte predstavu, do ktorého roka to musíte alebo chcete zvládnuť tak, aby vám to neprerástlo cez hlavu? Ako momentálne riešite nárast počtu detí?

Doteraz sa to riešilo napríklad zahusťovaním tried, ich vybudovaním tam, kde boli kabinety. Žiaľ, takto sa znehodnocuje priestor školy samotnej a pedagogický zbor stráca svoje zázemie, priestor na prípravu a oddych. Nie sú to koncepčné riešenia.

Možno raz nastane odliv žiakov… Čo sa stane s týmito dnes tak prácne vytvorenými novými priestormi pre školy?

Toto čaká pravdepodobne škôlky. Staromestské školy to zrejme nezažijú. Nárast obyvateľov je už teraz obrovský a bude ešte väčší. Okrem zóny Chalupkova je tu aj množstvo iného developmentu, napríklad Vydrica, miesto okolo PKO – River park 2. V rámci škôlok vieme byť flexibilnejší.

Tak tu možno ani jedna škola navyše stačiť nebude.

Nestrašte! Dúfam, že áno.

V akom stave ste zdedili úrad?

Poviem to tak vo všeobecnosti. Úrad tu bude, aj keď tu my nebudeme. Úrad by mal fungovať, aj keby som tu nebol ja alebo moji predchodcovia, resp. nástupcovia. Mal by závisieť od kvalitných ľudí podávajúcich kvalitný výkon a ľudí, ktorí tu pracujú alebo budú pracovať stabilne. To ľudia očakávajú od úradu. Ľudský faktor je v tomto prípade veľmi dôležitý.

Ľudia, ktorých som zdedil, sú kvalitní. To, čo zvyčajne robí nový starosta, je vylaďovanie procesov. Všetci dobre vieme, že procesy v minulosti, a to nehovorím o mojej bezprostrednej predchodkyni, nie vždy fungovali. Typickým príkladom je stavebný úrad.

Ľudia chceli prísť na stavebný úrad a miesto kľučky našli guľu. My sme vytvorili systém, v ktorom sa môžete objednať online na presný termín ku konkrétnemu referentovi. Máme to tak zmerané a vieme, že návštevnosť stúpa. Nebudem tajiť, že by som potreboval personálne doplniť stav úradníkov, aby mali obyvatelia možnosť vybaviť za krátky čas ešte viac záležitostí. Na viacerých miestach nám chýbajú ľudia.

Máte plne obsadený stavebný úrad?

Podľa toho, ako sa na to pozriete. Podľa štátu ho máme nadpriemerne obsadený, za prenesený výkon štátnej správy nám štát prepláca 5 až 7 ľudí. My ich však máme 18 a otvorene hovorím, že nestíhajú. Z nášho rozpočtu by som rád zobral ešte ďalších štyroch. Máme viac podaní, ako stíhame vybaviť, a to ľudia pracujú na plné obrátky. Momentálne sme zaviedli parkovaciu politiku. Keďže chceme vytvoriť nové priechody pre chodcov, nízkoemisné zóny 30 a nové bezpečnostné prvky, musí na tom niekto pracovať. Aj tu nám chýbajú ľudia.

Po 1. apríli budúceho roka by to však malo byť inak….

Neverím tomu. Som znalcom tohto zákona aj legislatívneho procesu a myslím si, že tento zákon je nepripravený v mnohých smeroch a najmä po technickej stránke. Má fungovať na podklade územných plánov zón. Koľko máme územných plánov zón v Bratislave k dnešnému dňu? A na Slovensku? Je ťažké, vlastne nemožné, si predstaviť, že by mal od 1. apríla 2024 fungovať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Tam potrebujú 400 takých ľudí, akých tu my máme 18. Kde ich nájdu? A kto im garantuje, že ak by si ich aj chceli z úradov pozbierať, že pôjdu? Je to štátna správa. Tabuľkové platy sú oveľa horšie. Myslím si, že prvá vláda, ktorá zasadne po voľbách, buď predĺži účinnosť zákona o niekoľko rokov, alebo to zruší. Uvidíme, ale tento zákon nie je možné spustiť od apríla.

Pôvodne som sa chcela spýtať, ako ste pripravení na túto zmenu…

No úplne perfektne, vôbec o tom zatiaľ neuvažujeme.

V minulosti ste kritizovali fungovanie staromestského stavebného úradu. Mnohí tvrdia, že ani dnes nie je v dobrom stave, dokonca možno v horšom ako za obdobie vašich predchodcov. Ako to vnímate a čo s tým chcete urobiť?

Tu by bolo dobré sa opýtať toho konkrétneho človeka, čo presne myslel. Potom to bude konštruktívna kritika. Ak napríklad myslí to, že niečo trvá dlhšie, chápem, pretože objem povinností, ktorý padá na stavebný úrad, stále narastá. Istý počet ľudí je schopných vykonať a spracovať len určité množstvo úloh.

Matematika nepustí, máme nedostatok ľudí. O spokojnosti s návštevou stavebného úradu ale máme presnú štatistiku vďaka online rezervačnému systému – 495 ľudí nám dalo hodnotenie v priemere 4,55/5 hviezdičiek.

Komunikujeme a spolupracujeme najmä s profesionálmi v danej oblasti, napríklad developermi a architektmi, ktorí toto tvrdia, nie je to od občana. Ako to vidíte skôr v tejto oblasti?

Chápem, že v niektorých veciach sme principiálni, napríklad tu bol zvyk nežiadať o záväzné stanovisko mesta, my trváme na tom, že podľa zákona ho treba. S týmto ľudia asi nie sú spokojní a je možné, že potom dochádza k takejto interpretácii.

Som však veľmi otvorený a rád sa stretnem s ľuďmi, spolu sa porozprávame, pozrieme sa na procesy a vyriešime to. Len sa musíme pozrieť na tie konkrétne prípady tých, ktorí to tvrdia. Mohlo sa tam stať čokoľvek, toto naozaj závisí od prípadu k prípadu. Zovšeobecňovať je také naše, poďme do konkrétnosti.

Ako sa vám spolupracuje s primátorom?

Výborne. To, na čom sa dohodneme, platí. Podarila sa nám spoločne akcia na Bratislavskú parkovaciu službu, riešime podielové byty, koordinujeme sa v príprave vianočných trhov… To, že máme na niektoré veci iný názor, považujem za normálne a zdravé.

Takže spolupráca sa zlepšila. Pretože medzi ním a vašou predchodkyňou to nefungovalo.

To je pravda. Po 17 rokoch sa nám podarilo zrušiť BPS-ku. Predstavte si, že jej obrat išiel súkromníkovi a cesty sa neopravovali. Bez fungujúcej spolupráce by sme to neurobili. A takýchto príkladov je veľa, spolupracujeme naprieč všetkými oddeleniami.

Už ste spomenuli, že územné plány zóny nie sú bežná vec. Ako je na tom Staré Mesto? Má pokryté svoje územie?

Áno, no nie celé. Momentálne obstarávame územný plán zóny Brnianska – Patrónka, ktorý ležal na stole veľmi dlho, taktiež pracujeme na územnom pláne severovýchodnej časti. Aj keď je územný plán dlhodobá záležitosť, postupujeme. Na jeseň budú ďalšie prerokovania s občanmi Brnianska – Patrónka.

Aktuálne sa dokončila veľká revitalizácia Vajanského nábrežia. Ako ste spokojný s výsledkom?

Nábrežie v ľuďoch skutočne vzbudilo vášne, to treba uznať. Ja to vnímam ako úplne prirodzený a samozrejmý krok vo vývoji nášho mesta. Diskusia o tom, že nábrežie nemá byť jedným z hlavných dopravných ťahov pre individuálnu automobilovú dopravu, je tu už roky. Nepokojná štvorprúdovka nás odrezávala od Dunaja aj SNG od nábrežia.

Rád sa pri takýchto zmenách pozerám na príklady z okolitých miest a vlastne aj od nás z minulosti. Kedysi sa parkovalo a jazdilo aj po Hviezdoslavovom námestí, aj po Michalskej, nie je to tak dávno, čo bol príjemný Tyršák divokým parkoviskom.

Myslím, že si o niekoľko mesiacov ľudia zvyknú a budú radi za pokojnejšie a bezpečnejšie nábrežie, bude im to pripadať úplne prirodzené, tak ako nám dnes príde prirodzené nezaparkovať pred Ganymedovou fontánou alebo pod Michalskou bránou. Na Vajanského pozerám dennodenne z okna kancelárie, zápchy som ešte nezaregistroval, osmelené rodiny na bicykloch a deti so školskými taškami frčiac domov áno.

Minulý rok ste od developerov z poplatkov za rozvoj získali viac ako 400-tisíc eur. Na aké účely ste vynaložili financie?

Bolo to aj viac. Poplatok na rozvoj dávame do fondu a môžeme ho použiť až obrok. Väčšinou to ide na rozvoj, nielen do verejných priestorov, ale aj na investičný dlh škôl. Je to vždy otázka rozpočtu, ktorí schvaľujú poslanci.

Podhradie bola vaša kľúčová téma ešte v roku 2002. V minulosti ste sa vyjadrili, že ak by v tom čase bola kompetencia vaša, projekt Vydrice by v roku 2013 nevznikol, resp. by ste ho nepovolili. Ako ho vnímate dnes?

Je to téma, ktorej sa venujem systematicky už 20 rokov. Vtedajšie nastavenie developmentu a mesta bolo úplne iné. No v roku 2013, keď získali územné rozhodnutie, kto tušil, čo tam bude? Vtedy som sa odvolal. Okresný úrad to neakceptoval. Tak to vtedy v Bratislave fungovalo.

Keď som sa stal mestským poslancom, vytvorili sme skupinu, ktorá žiadala podpísať s Vydricou memorandum, v ktorom sme presadili humanizáciu prostredia v zmysle zelených zásahov, životného prostredia a historických stôp.

Na tom stále pracujem. V súčinnosti s developerom sa daný projekt vylepšuje, napríklad bude celý oporný múr zarastený zeleňou, čím trochu zabránime prehrievaniu, budú tam gabióny, aby tam mohli žiť aj živočíchy, nezabetónuje sa to, budú tam stromy, vodné plochy, celkovo bude tento priestor humánnejší… Sú to detaily, ktoré si človek možno ani nevšimne, no celkovo to bude pôsobiť príjemne. Detaily robia celok.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2023