Mestá a obce kritizujú novú legislatívu, ktorá nahradí starý stavebný zákon

Podpredseda vlády Štefan Holý tvrdí, že pre verejnosť bude najviditeľnejšou zmenou koniec dodatočnej legalizácie čiernych stavieb. Združenie miest a obcí Slovenska trvá na svojich zásadných a principiálnych výhradách k návrhom zákonov o výstavbe a územnom plánovaní.

Súčasný zastaralý stavebný zákon z roku 1976 nahradia od začiatku budúceho roka dva úplne nové zákony o výstavbe a územnom plánovaní. Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) to v súvislosti so schválením oboch návrhov zákonov na vláde považuje za hlavnú zásadnú zmenu oproti doterajšiemu stavu.

Ako v stredu vicepremiér informoval, pre verejnosť bude najviditeľnejšou zmenou koniec dodatočnej legalizácie čiernych stavieb. To už po novom nebude možné a ak taká stavba vznikne, bude sa dať jedine zbúrať. „Nemožnosť dodatočného povolenia spolu s nemožnosťou pripojenia na siete budú základným faktorom, aby sa do budúcna nestavali čierne stavby.

Vlastníkovi bude reálne hroziť jej zbúranie a nebude možné pripojiť takúto nehnuteľnosť ani na inžinierske siete. Nezakúri a nezasvieti,“ uviedol Holý. Prenesený výkon štátnej správy na obce a mestá sa vráti späť na špecializovanú štátnu správu.

Táto zmena podľa podpredsedu vlády výrazne pomôže aj pri odstraňovaní čiernych stavieb, ktoré by mal zabezpečovať štát. Tým by sa mal odstrániť aj jeden z aktuálnych problémov samospráv, ktoré vo všeobecnosti majú problém so zabezpečením zdrojov na výkon rozhodnutia odstránením čiernej stavby.

V oblasti územného plánovania je cieľom výrazne posilniť tento inštitút ako základný nástroj rozvoja v území, a to aj zjednodušením procesu územného plánovania. „Odstraňujeme územné konanie. To už v roku 1976 bolo navrhnuté len ako dočasný právny inštitút. Napriek tomu sa stalo ad hoc základným nástrojom rozvoja a povoľovania výstavby, čo ale viedlo k nevhodnému spôsobu riadenia územia a takmer nám vytlačilo samotné územné plánovanie,“ upozornil Holý.

Zdôraznil, že na druhej strane vládou prijaté zmeny posilňujú vzťah k posúdeniu vplyvov na životné prostredie, proces posudzovania strategického dokumentu, tzv. SEA, bude pre územné plánovanie záväzný. „Tým posilňujeme význam ochrany krajiny a životného prostredia pre naše, aj budúce generácie pri plánovaní využívania územia,“ podotkol vicepremiér.

Z terajších dvoch alebo až troch konaní pri stavbách, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov (tzv. EIA), bude musieť stavebník realizovať len jedno konanie o stavebnom zámere. Stavebný zámer bude stupeň projektovej dokumentácie, ku ktorému sa budú vyjadrovať dotknuté orgány, a ďalšie subjekty a účastníci konania z hľadiska vplyvov budúcej stavby navonok voči územnému plánu, prostrediu, krajine a susedom.

Veľkým problémom súčasnej úpravy je podľa Holého aj nejednotná a neprehľadná aplikácia stavebnými úradmi, ktoré sú v prenesenom výkone na samosprávach. A to navrhovaná reforma odstraňuje – územné plány budú mať jednotnú metodiku ako aj zásady územného plánovania, ktoré budú jednoduchšie a prehľadnejšie.

„Územné plány budú jednou z vrstiev v plánovanom informačnom systéme. V ňom by malo prebiehať aj navrhovanie a schvaľovanie konkrétneho stavebného zámeru. Procesy budú vedené prehľadnejšie, stavebník by mal na začiatku vedieť podmienky, za ktorých, či vôbec a ako môže stavať, verejnosť by zas mala mať k dispozície informácie o tom, čo sa kde plánuje a čo kde môže alebo má byť postavené,“ dodal podpredseda vlády Štefan Holý.

Kritika z miest a obcí

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nepovažuje vládou schválenú stavebnú legislatívu za správne rozhodnutie. Naďalej trvá na svojich zásadných a principiálnych výhradách, je presvedčené, že stavebná legislatíva potrebuje také parametre, ktoré pomôžu samosprávam, ich obyvateľom aj investorom.

Združenie tak v stredu zareagovalo na schválenie návrhov nových zákonov o výstavbe a územnom plánovaní vládou. Výhrady k schváleným zákonom má aj Únia miest Slovenska (ÚMS). „Preto očakávame, že vláda nebude pokračovať v legislatívnom procese a do parlamentu nepredloží na schválenie to znenie, ktoré bolo predmetom jej rokovania,“ uviedol ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

„Podľa nášho názoru je tento prístup hazard s legislatívnymi pravidlami, postojmi odbornej verejnosti, skúsenosťami z aplikačnej praxe a nedôverou stavebného priemyslu,“ podotkol Kaliňák s tým, že nič z toho Slovensko nepotrebuje.

ZMOS je pripravený operatívne rokovať s predstaviteľmi politických strán a vládnej koalície o svojom návrhu, rýchlej novele platného zákona. Považuje ju za najlepšie riešenie problémov, lebo vytvorí podmienky na spracovanie všeobecne akceptovateľnej a dôveryhodnej novej stavebnej legislatívy.

ÚMS je sklamaná, že tak dlho a výrazne kritizované návrhy zákonov o výstavbe a územnom plánovaní vláda schválila aj napriek trvajúcim a zásadným rozporom zainteresovaných strán. Predkladateľ návrhov podľa únie ignoruje zásadné pripomienky rezortov, samospráv a ďalších partnerov.

„ÚMS naďalej trvá na tom, oba predložené návrhy zákonov sú neodborne a nekvalitne pripravené. Významne ohrozujú ako postavenie miest a obcí v ich doterajších kompetenciách, tak aj postavenie samotných obyvateľov a ich možnosť reagovať a oprávnene ovplyvňovať kvalitu života vo svojom meste,“ informovala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

Poslancov budú žiadať, aby stavebnú legislatívu vrátili vláde na prepracovanie, pričom sú pripravení rokovať a hľadať riešenie pre kvalitnú, odbornú, spravodlivú a efektívnu stavebnú legislatívu, ktorú Slovensko potrebuje.