Mestotvorné a mestopotvorné námestia slovenských miest
Keď človek navštívi neznáme mesto a chce si ho prezrieť, intuitívne hľadá jeho centrum a centrum centra – hlavné námestie. Často sa dokonca stáva, že sa turista so zhliadnutím tohto srdca mesta uspokojí a ďalej už nepátra – či už pre nedostatok času, alebo povrchnosť… Centrálne námestia miest sú na vždy synonymom mesta. Výnimku tvoria mestá, ktoré majú synoným niekoľko, ale tých na Slovensku až tak veľa nie je. V tradičnom slovenskom meste by niekedy turistovi nepomohlo ani more času a hĺbavosť objaviteľa, pretože by okrem samotného hlavného námestia (a priľahlej ulice, aby sme boli spravodliví) nemal čo objavovať. O to viac by sa naše mestá mali snažiť o pozitívny prvý (a často aj posledný) dojem a zainvestovať do mestotvorných námestí. Mnohé to už urobili a výsledok je výborný, niektoré sa nechávajú zahanbiť.
Námestie Európy v centre Komárna je rozhodne príjemným miestom. Malebné fasády domčekov akoby vystrihnutých z papiera lemujú útulný priestor, uzavretý medzi budovami. Centrálnym bodom je tradičná fontána, nechýbajú lavičky. Prítomná je dokonca aj myšlienka – jednotnosť Európy, vyjadrená architektúrou rôznych krajín (bodaj by zostala nadčasovou). Negatívom je absencia zelene – už viackrát sme to v tejto rubrike skonštatovali a neprestaneme s tým ani teraz: ako je možné, že v 21. storočí, takom zanietenom enviromentálnou výchovou a zelenými trendmi, niekto vybuduje námestie bez zelene? Tá sa síce nachádza hneď vedľa, vo vnútornom parku Zichiho paláca, ale to i tak nedodá sviežosť rozpálenému kameňu námestia. Hľadáčik fotoaparátu tiež divákov ušetril od pohľadu na neestetické oplotenie objektu, na ktorého výstavbu nezvýšili peniaze. Usmievame sa, pretože aj napriek všetkému je to naozaj pekné a malebné miesto, ktoré by turistovi mohlo utkvieť v pamäti.
Zrekonštruované Námestie slobody v Ružomberku je zaujímavým architektonickým počinom. Obnova sa zrealizovala na sklonku 90. rokov a treba povedať, že vtedajší rukopis architektov Bišťana a Abonyiho trocha poznamenali tendencie tých čias. Napriek tomu (alebo práve preto) toto námestie funguje. Možno trocha svojsky, originálne, ale akú inú voľbu má mesto bez dych vyrážajúcej historickej promenády? Je v ňom zvláštna estetika ľudovej umelosti v dobrom slova zmysle. Nevýhodou použitých materiálov je, že vyžadujú údržbu, čo je slovo nepatriace do slovníka takmer žiadnej mestskej správy. Výborným nápadom bolo pohrať sa s rôznymi úrovňami terénu – psychologický moment ochrany je jedným argumentom – druhým sú podklady pre rampy skateboardistov a korčuliarov.
–>–>
Zdá sa vám to známe? Pripomína to vašu rodnú viesku? Je to mesto Čadca. Príklad toho, že nová dlažba a nové osvetlenie námestie nerobí. Neskutočný architektonický zázrak menom Kultúrny dom počas minulého režimu poznačil nejedno slovenské sídlo. Nový režim však tomu čadčianskemu do vienka nedaroval nápravu. Naopak, vkusne ozdobil jeho fasádu vábivými vývesnými tabuľami a korunoval ju nápisom Čínsky obchod. Že nie sú peniaze? Netreba až tak veľa. Vkusu by sa nám zišlo rozhodne viac.
Exemplárny príklad katastrofického námestia (Žiar nad Hronom), ktoré predstavuje nočnú moru pre agorafobika (človeka so strachom z veľkých priestorov). Ale aj návštevník bez fóbie počas križovania tejto holej otvorenej a neútulnej plochy intuitívne zrýchli krok. Toto námestie je dielom minulosti a symbolom bezradnej prítomnosti. Súčasné vedenie mesta sa snaží situáciu vylepšiť budovaním jednopodlažného polyfunkčného centra (na fotografii poloblúk vľavo), je však viac ako nepravdepodobné, že dve či tri prevádzky s terasami zachránia prázdno, ktorým priestor zíva. Možno by aspoň letnej prevádzke námestia pomohli trhy, pokojne aj zeleninové.
Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský, archív vydavateľstva
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
