MIB pripravuje podklady pre nový územný plán Bratislavy. Testuje aj Ekoindex
Monika Voleková Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) pokračuje v roku 2025 v prípravách podkladov – generelov a prognóz – pre nový územný plán v spolupráci s útvarom hlavného architekta Juraja Šujana. V roku 2024 inštitút predstavil verejnosti demografickú prognózu, podľa ktorej by malo hlavné mesto SR dosiahnuť maximálne 600-tisíc obyvateľov.
Nový územný plán treba podľa zákona o územnom plánovaní schváliť do roku 2032. Bratislava komunikáciu k nemu odštartovala v roku 2024, pričom prípravy naň začali už skôr spracúvaním a aktualizáciou jednotlivých podkladov – územných prognóznych štúdií a generelov. Prvým dôležitým míľnikom v procese bude zadanie nového územného plánu, ktoré by malo byť známe v horizonte dvoch rokov. Vtedy sa už môže zapojiť verejnosť aj do jeho pripomienkovania a prípravy.
„Príprava nového metropolitného plánu bude predstavovať posun od súčasnej funkčnej regulácie bližšie k priestorovej, ktorá sa orientuje na mestotvorbu a kvalitu života,“ povedala riaditeľka MIB-u Petra Marko v stredu v rámci sumára aktivít za rok 2024 a plánov na rok 2025. Bude sa hovoriť napríklad o dostupnosti električky, nie o tom, kde presne bude bývanie či polyfunkčný objekt.
„Prognóza životného prostredia je hotová a spracúvame ju do vhodných formátov pre verejnosť. Budeme ju komunikovať na jeseň,“ dodala. Na MIB-e je útvar metropolitného územného plánu, ktorý úzko spolupracuje s hlavným architektom. Inštitút aktuálne zostavuje a rozširuje tím pre metropolitný plán, čo potrvá niekoľko mesiacov. Územný plán je veľký a dlhodobý projekt a tím sa bude časom rozširovať, konštatovala.
MIB má za sebou aj iné aktivity na poli územného plánovania. V roku 2022 vyvinul vlastný nástroj územného plánovania pod názvom Ekoindex, ktorý od 2024 testuje na území Mlynských nív. Podľa platnej vyhlášky pre mestá Bratislavu a Košice ho môžu využívať aj v druhom najväčšom slovenskom meste. Mal by časom nahradiť koeficient zelene, ktorý posudzuje najmä kvantitu zelene.
Prečítajte si tiež
Ekoindex skúma aj kvalitu zelenej infraštruktúry, kam zaraďuje modro-zelené opatrenia ako napríklad vodozádržné plochy, zelené strechy alebo zelené fasády či opatrenia na podporu biodiverzity. Podobný nástroj územného plánovania majú Londýn a Helsinki.
Ako MIB doplnil: „V priebehu prípravy celoštátnej metodiky sa nám podarilo ekoindex zaradiť ako voliteľný regulačný nástroj. V súčasnosti prebieha testovanie a škálovanie ekoindexu pre rôzne lokality na území mesta Bratislava a je voliteľným nástrojom aj pre Košice.“
MIB pripravil mestskú urbanistickú štúdiu Mlynské nivy pre novú mestskú štvrť, ktorá sa koncom roka 2024 preklopila do zmien a doplnkov územného plánu. Ak sa ich podarí na jar tohto roka schváliť, potom sa môže začať premena Mlynských nív ešte pred platnosťou nového územného plánu.
Ďalšou veľkou témou územného plánovania v Bratislave je zmena časti územia Zimného prístavu na modernú štvrť. V roku 2024 MIB uspel vo verejnom obstarávaní rezortu dopravy na prvú fázu – prípravu koncepcie a vízie. „ Je veľmi dobre, že to spracúva mestský inštitút, pretože to dáva mestu dobrú pozíciu pri ochrane verejného záujmu v exponovanom území, ktoré čaká transformácia,“ uviedla Marko s tým, že územie má náročné limity protipovodňovej ochrany aj chránené industriálne pamiatky.
Odborným garantom úlohy je známy slovenský architekt Peter Gero, ktorý dlho pôsobil v nemeckom prístavnom meste Hamburg. MIB má aktuálne viacero variantov vízie, ktoré budú súčasťou participácie so stakeholdermi v území. Výsledok prvej fázy by mal byť realitou koncom roka 2025.
