Milan Valašík: Slovensko bude mať do konca roka návrh architektonickej politiky
Monika Voleková Patríme medzi tie krajiny Európskej únie, ktoré nemajú vlastnú architektonickú politiku. Úrad pre územné, plánovanie a výstavbu SR s odborníkmi pripravuje tento dôležitý dokument, ktorý poskytne odporúčania a usmernenia štátnej správe a samospráve aj pri financovaní obnovy budov.
Architektonická politika Slovenska (APS) sa zaoberá udržateľným plánovaním krajiny a sídiel, kvalitou stavieb a prijatím architektúry ako súčasti slovenskej kultúry. Koncom novembra 2025 ju úrad plánuje so zapracovanými pripomienkami predložiť na rokovanie vlády.
S predsedom úradu Milanom Valašíkom sme sa rozprávali o tom, ako táto politika môže podporiť kvalitné riešenia v architektúre, o zapojení odbornej verejnosti do jej tvorby, či bude záväzným dokumentom, aj o harmonograme prác na nej.
Prečo Slovensko doteraz nemá architektonickú politiku, keď väčšina krajín EÚ ju už prijala?
Prvá koncepcia architektonickej politiky, ktorú vypracovala Slovenská komora architektov (SKA) z vlastnej iniciatívy, bola pripravená na schválenie vládou už v roku 2018. Tento proces sa však nepodarilo dotiahnuť do konca. Jedným z dôvodov neexistencie štátnej politiky v tejto oblasti bola aj skutočnosť, že architektúra a urbanizmus neboli chápané ako priority. Nielen vznik nášho úradu, ale aj celkové trendy a potreby prispeli k vytvoreniu priestoru na tvorbu architektonickej politiky.
Ktorými zahraničnými architektonickými politikami sa Slovensko pri tvorbe APS inšpiruje?
V rámci tvorby stratégie pracujeme aj analýze právneho rámca vrátane porovnávacej analýzy so zahraničím. Projektový tím, ktorý sme na úrade vytvorili, vymedzí okruh štátov, napr. sú to Česká republika, Rakúsko, Dánsko, Slovinsko a iné. Štáty na komparáciu vyberáme napr. na základe podobnosti kultúry, stupňa hospodárskeho rozvoja, geografickej polohy, sociálnej štruktúry a podobne.Niektoré krajiny majú vypracované už tri aktualizácie politiky. Iné krajiny vypracovali svoje prvé politiky, tie sú viac orientované na celostnú analýzu a na následné systémové riešenia.
Už sme spomenuli, že v minulosti boli pokusy o vypracovanie podobného dokumentu. Bol to návrh SKA z roku 2018. V čom bude tento nový dokument iný?
Niektoré z téz architektonickej politiky SKA z roku 2018 sú naďalej platné. Ide napr. o snahu o zvyšovanie kvality a udržateľnosti vystavaného prostredia, iné oblasti bolo nevyhnutné aktualizovať. Odlišná je aj metodika spracovania APS. Súčasný dokument vzniká v projektovom tíme. Sú v ňom odborníci zo štátnej správy, samosprávy, profesijných organizácií aj z akademického sektora, čo by malo zabezpečiť konsenzus.
Ako sa zmení financovanie obnovy budov?
Vláda chce upraviť využívanie programov obnovy verejných budov tak, aby sa vytvoril prehľadný systém financovania. Chce vytvoriť aj efektívnu ponuku zdrojov na obnovu pre verejných aj súkromných vlastníkov. Ďalšími prioritami budú analýza rozsahu centralizovaného manažmentu obnovy štátnych budov s dôrazom efektívnosť ich prevádzky.
Základnou platformou bude zber dát o energetickej hospodárnosti budov. Ide o témy, ktoré sú štandardne predmetom architektonických politík alebo obdobného dokumentu, ktorý nám doteraz chýbal. Je veľmi dôležité zabezpečiť kvalitu existujúceho fondu budov. Prostriedkami sú obnova, renovácie, opätovné využitie a ochrana, ako aj výstavba nových budov a vytváranie nových priestorov.
Aké problémy v urbanizme, výstavbe a architektúre na Slovensku by mala APS pomôcť vyriešiť?
Analytická časť APS rieši problémy, ktoré sa týkajú troch hlavných oblastí: udržateľného plánovania krajiny a sídiel, kvality stavieb a spoločenskej akceptácie architektúry ako súčasti našej kultúry. Ich dôsledky vidíme všade okolo nás. Ide o nekontrolované rozrastanie sídiel do voľnej krajiny, ekonomicky neudržateľnú prevádzku miest, chýbajúce adaptačné opatrenia v súvislosti so zmenou klímy či chátrajúce kultúrne dedičstvo a mnohé ďalšie.
Kto sa na príprave APS podieľa a aká je úloha Slovenskej komory architektov a Fakulty architektúry a dizajnu STU?
Náš úrad veľmi úzko spolupracuje so SKA, ako aj s Fakultou architektúry a dizajnu STU, s ktorou sme podpísali nedávno memorandum. Členmi projektového tímu sú odborníci na architektúru, urbanizmus, územné plánovanie, záhradnú a krajinnú architektúru, dizajn a legislatívu. Úlohou SKA a Fakulty architektúry a dizajnu STU je predovšetkým účasť na príprave materiálu v oblasti architektúry, urbanizmu, územného plánovania, záhradnej a krajinnej architektúry a dizajnu.
Budú do tvorby dokumentu zapojené aj mestá a verejnosť? Ako bude prebiehať odborná diskusia?
Už dnes sú do tvorby zapojení experti zo samosprávy. Architektonická politika im má pomáhať, a aj preto má náš úrad záujem byť silným partnerom pri riešení problémov miest a obcí.
Uvedomujeme si, aké je dôležité posilnenie mestskej identity a aktívneho občianstva v mestách. Oslovili sme aj jednotlivých predstaviteľov územnej samosprávy, s ktorými chceme prediskutovať ochranu a rozvoj sídiel a kultúrnej krajiny z hľadiska zlepšenia a kvality stavieb.
Tu si treba predstaviť procesy verejného obstarávania, ktoré sú zamerané na kvalitatívne parametre, napríklad súťaže návrhov, obnovu kultúrneho dedičstva či adaptáciu existujúceho stavebného fondu. Návrh materiálu bude prerokovaný aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Ako APS nastaví kritériá verejného obstarávania architektonických projektov, aby sa zvýšila ich kvalita?
Dôležité je vytvárať rámce pre vysokokvalitnú architektúru, ktoré v tejto oblasti podporia pravidlá verejného obstarávania, zjednodušia právne predpisy a zavedú inovačné postupy. Mali by uprednostniť podporu vysokej kvality pred prístupom, ktorý je založený iba na nákladoch a najnižšej cene – prostredníctvom najlepších postupov na verejné súťaže v architektúre, krajinnej architektúre a priestorovom plánovaní.
Politika tak bude smerovať k podpore súťaží, s cieľom nájsť najlepšiu kvalitu návrhu. Samozrejme, súčasťou tohto rozhodovacieho procesu je aj zváženie nákladov a finančných možností obstarávateľa.
Ako môže APS podporiť kvalitnejšie architektonické riešenia a zvýšiť dopyt po architektoch?
Pohľad na krajinu odhaľuje, že na Slovensku ide často o iracionálny vývoj. Ten je príčinou široko rozptýlenej výstavby a suburbanizácie, erózie kultúrneho dedičstva, alarmujúceho znečistenia životného prostredia a v určitých prípadoch iracionálnych urbanistických a architektonických riešení.
Politika preverí súpis potrebných atribútov kvalitného prostredia a ich hierarchiu podľa dôležitosti. Bude aj riešiť, aký činiteľ a proces je s tou-ktorou vlastnosťou spojený. Základným predpokladom je zvyšovanie povedomia verejnosti o architektúre, o význame kvalitného prostredia pre zvyšovanie životnej úrovne, ekonomickej prosperity, pre zdravý životný štýlu či kultúrnu identitu.
Schválenie architektonickej politiky pritom vytvára jeden z predpokladov zvyšovania záujmu o kvalitné architektonické riešenia. Úlohou Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR aj partnerov bude zabezpečiť popularizáciu a používanie politiky v rozhodovacích procesoch.
Bude APS právne záväzná alebo pôjde len o odporúčací strategický dokument?
Architektonická politika bude nelegislatívny materiál. Formou odporúčaní a usmernení poskytne pomoc štátnej správe a samospráve pri rozhodovaniach, ktoré môžu mať vplyv na celkovú kvalitu života a v prvom rade zvýšiť životnú úroveň a skvalitniť životný priestor obyvateľom Slovenska.
Je to iniciačný dokument, ktorý definuje ciele a nástroje na ich dosiahnutie. V architektúre je Slovensko postavené za štartovacou čiarou. To je jedna z nevýhod, ktorá znižuje konkurencieschopnosť našej ponuky kvalitných podmienok aj pre zahraničných partnerov a rozvoj ekonomiky. Prijatie architektonickej politiky nás minimálne zbavuje tejto nevýhody oproti ostatným krajinám EÚ.
Aké mechanizmy zabezpečia, že APS nebude len teoretickým dokumentom, ale reálne ovplyvní výstavbu a plánovanie?
Architektonická politika nám umožní zaviesť európsku kultúrnu politiku pre architektúru a zároveň vytvorí rámec pre diskusiu o národnej architektonickej politike. Architektonická politika ako strategický dokument bude spracovaná v takej podobe, kvalite a v takom rozsahu, ktoré umožnia prijímať vláde SR, ale aj iným orgánom zodpovedné strategické rozhodnutia. Bude na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu SR a ostatných aktéroch, do akej miery budú klásť dôraz na odporúčania schválenej politiky.
Aké sú hlavné fázy tvorby APS a kedy sa očakáva jej schválenie vládou?
Pracovný harmonogram bol nastavený tak, aby bola schválená v roku 2025. Do konca marca predpokladáme prípravu strategickej časti APS, kde sa určia ciele, ktoré sa rozdelia na aktivity. Následne budú do začiatku leta pokračovať rokovania s externými subjektmi z verejnej správy, prerokujú sa podnety a návrhy.
Ďalším míľnikom bude koniec augusta, keď chceme návrh APS predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Koncom novembra plánujeme APS so zapracovanými pripomienkami predložiť na rokovanie vlády SR. Koncom roka by sme sa chceli venovať príprave publikovania schválenej APS.
JUDr. MILAN VALAŠÍK
predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR
Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako advokát a neskôr aj na viacerých riadiacich a manažérskych pozíciách. Predsedom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR sa stal v júli minulého roka. Svoje manažérske skúsenosti, hneď po ujatí sa funkcie, zúročil pri komunikácii s vládnymi a odbornými inštitúciami, ako aj samosprávami. To vyústilo do nadviazania a prehĺbenia spolupráce úradu s odbornou verejnosťou, viacerými stavovskými organizáciami či samosprávami. Ambíciou úradu pod jeho vedením je byť modernou inštitúciou, ktorá prinesie pozitívne zmeny v procesnej a materiálnej rovine pre oblasti výstavby a územného plánovania, ale ktorá bude zároveň silným partnerom pre obce, mestá, regióny aj odbornú obec.
