Na Ukrajine zomiera aj architektúra
Broňa Tarnócy Bombardované životy, detstvo, mladosť, jeseň života, sny. Šťastný výkrik: „Je to bomba,“ má dnes úplne iný význam. Zasiahla aj svet architektúry.
Navždy nám odišli kvalitné, krásne budovy, ktoré sme obdivovali a hovorili si: „Toto si raz pôjdem pozrieť.“ Vieme, aké fatálne následky bude mať posledný mesiac? Nesmierne.
Zbombardovali kultúrne pamiatky, významné budovy, svetové diela. Zbombardovali históriu. No nezbombardovali našu pamäť. Kyjev, Charkov, Mariupoľ, Doneck, Luhansk, Šostka, Dnepropetrovsk a mnoho iných miest sa, pevne verím, obnovia.
Pomôžeme im. A nie preto, že si už budeme opäť môcť povedať: „Toto si raz pôjdem pozrieť.“ Architektúru potrebujeme na to, aby sme nezabudli na naše korene a históriu a vedeli, kam kráčame. Frank Lloyd Wright povedal: „Matkou umenia je architektúra. Bez vlastnej architektúry naša civilizácia nemá dušu.“
Budeme ju potrebovať viac ako inokedy. Jeden príklad za všetky: Oblastný úrad v Charkove od architektov V. Kostenkovova a V. Orekhova. Postavený v roku 1954, zbombardovaný spolu s celým námestím 1. marca 2022 ruskou armádou.
